Množstvo autorov by Ľubomíre Romanovej mohlo vyčítať, že v jej poviedkovej knihe z lekárskeho prostredia na každej strane niekto umiera, prežil ťažký úraz, prosto je jednou nohou v hrobe. Ako autor románov viem, že toto sú najsilnejšie pasáže knihy, a ak s nimi vie spisovateľ citlivo narábať, môže čitateľa šikovne dostať do deja. „Pché, Romanová to tam kosí, tej sa píše jedna radosť!" Lenže Ľubka tieto témy nezneužíva. Píše o smutných veciach tak prirodzene a s ľahkosťou, že im porozumie aj človek od lisu, i vysokoškolsky vzdelaný. Riadi sa pritom pravidlom zlatej strednej cesty, skromnosť slov je úmerná sile príbehu, tryská z nich pokora, zmierenie a obrovská ľudskosť. Vracia ľudí späť na zem. V nemocnici, ale aj ako blogerka a spisovateľka.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu
