Jozef Bednár
Každý cintorín je knihou príbehov
Na cintoríny chodievam často. A rád. Najmä na ten v dedinke Dolné Dubové blízko Trnavy, kde mám pochovaných svojich blízkych. Takmer pri každej návšteve rodičov tak zavítam aj na dedinský cintorín, najmä na hroby starých rodičov. Pomodliť sa, porozprávať. Prejsť sa pomedzi hroby, precítiť to ohromujúce ticho. Uvedomiť si, kto som, kde stojím a či nelietam. Uvedomiť si vlastnú pominuteľnosť. Opätovne prečítať niektoré kapitoly z knihy príbehov, ktorú píše každý cintorín. Nielen ten dolnodubovský...