Články od Jozef Bednár

S autistom to má človek často ťažké. Bez ohľadu na snahu a pokroky, ktoré robíme. Príklad? V poslednom období do nemoty vysvetľujem Majovi napríklad aj to, že čúrať musí chodiť vždy výlučne na toaletu. Že si nemôže teraz v lete bermudy len tak hocikde na tráve stiahnuť a urobiť malú potrebu pred publikom. Majo ma vtedy vždy pozorne počúva, pritakávajúc: „Rozumiem, tati!" A hoci na 90% túto našu dohodu dodržiava, stane sa, že urobí aj tak po svojom. Ako toť posledne, keď sme si za samé jednotky na vysvedčení na syr s hranolkami a kečupom vyskočili...

8. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 337x
25

Jozef Bednár

O životnej spravodlivosti

Stretávam sa s týmto, dá sa povedať fenoménom, pravidelne. Vo veľkej miere som si to prežil, spolu s polovičkou, aj na vlastnej koži. Respektíve si to pravidelne, cyklicky prežívame doteraz. A o podobné pocity sa občas so mnou delia aj iní ľudia. Ktorým do života zasiahol nečakane (neočakávane?) niekto tam hore, kto za nitky poťahuje. Zrazu hodil do cesty prekážku, alebo nebodaj viaceré prekážky. Niektorým aj zo dve či tri. Že nespravodlivo? Že sme si až také prekážky nezaslúžili? A to kto má právo rozsúdiť?

25. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 457x
7

Jozef Bednár

Moja kvetina je niekde tam...

Prišlo mu to definitívne až po štyridsiatke. Alebo už po štyridsiatke? Definitívne pochopil, že svet sa rúti po ceste, na ktorej je naivné a bláznivé očakávať zastávky so šťastím. Myslel tým to pravé, trváce šťastie. Šťastie ozajstné. To šťastie, ktoré je životným šťastím pre človeka nájsť.

17. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 015x
1

Jozef Bednár

Autizmus neznášam, taká je pravda...

Potláčal som túto myšlienku roky. Na začiatku našej zvláštnej cesty s nádejou, že veď jedine jej akceptácia môže položiť základy čo najlepšieho zvládania autizmu v našej rodine. Neskôr s vierou, že keď už sme na túto cestu boli vyslaní, že to predsa nemôže byť náhoda. A preto sme spolu s polovičkou mohli niekedy pôsobiť ako ľudia, ktorí autizmus u syna zvládajú s prstom v nose. Veď my dvaja sme predsa silní a sme tu aj pre to, aby sme aspoň kúštik z našej energie a zápalu pre šťastie nášho syna posunuli aj ľuďom, ktorí sú na dne a potrebujú sa z neho vydriapať hore. Plač, pochybnosti či depka sa nepovoľujú...

11. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 834x
32

Jozef Bednár

Hoc skryté, silné, pozitívne emócie...

„Tati, bude dubovský deduško celý život mojím deduškom?" pýta sa ma synátor, vediac, že deduš aj s babinou ho prídu (rovnako aj Barču) večer varovať. „Nechcem, aby deduško prišiel k nám!" dodáva (aspoň naoko) rezolútne Marek...

8. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 830x
0

Jozef Bednár

Ako som v kine stresoval a potom si to užíval

Vyskočili sme si do kina, na lesných strážcov. Ja a deti (mamina dostala zaslúžené voľno). Majo, ako s nástupom puberty zvykne už relatívne pravidelne, priebežne nervoval. Ako som kupoval lístky vrátane 3D okuliarov, chcel, aby som ho stokrát za sebou objímal. A zaujímalo ho nie to, čo nás čaká v kine, ale kam pôjdeme o týždeň neskôr. No a pri kupovaní občerstvenia si naraz zmyslel, že okrem nápoja chce aj pukance. Z ktorých do pár sekúnd tretinu vysypal na podlahu...

3. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 401x
1

Jozef Bednár

Pochybnosti veriaceho človeka

„Vždy jsem věřil v čísla, v rovnice, logiku, která vede k závěru. Ale po životě v tomto přesvědčení jsem se zeptal, co je skutečně logika, kdo vynáší závěry...Moje pátrání mě provedlo přes fyzično, metafyzično, iluze a zpět. A já jsem udělal nejdůležitější objev v mé kariéře, nejdůležitější objev v mém životě. Pouze v záhadných rovnicích lásky, můžeme najít nějakou rozumnou logiku...“ (citát z filmu Čistá duša – profesor John Forbes Nash pri preberaní Nobelovej ceny za ekonomiku ďakuje manželke za podporu a lásku)

31. máj 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 446x
7

Jozef Bednár

Príhovor na dzedzinskej slávnosci (máj, roku Pána 2042)

Milí mojí, dakujem, že sa vám móžem, jako rodák odtalto, prihovorit pri príležitosci 780. výročá prvej zmjénky o našej dzedzine. Narodzil som sa tu, a naprjék tomu, že som odešól bývat preč, ket som začal študuvat na vysokej, vazbu na naše Dubové som nikedy nestracil. Takže ščuleky, už konečne jako dóchodca, šak teda aj mám sedemdesát rokov preč, sa scem v nékolkých slovách podzelit s vami o pár mojích spomjénék. Keré najmä mladým trochu naznačá, jak sa v Dolném Dubovém žilo počas posledných tridsad rokóv dvadsátého storočá.

30. máj 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 469x
0

Jozef Bednár

Tretíkrát otcom. Po štyridsiatke...

V akom veku je najlepšie stať sa rodičom dieťaťa? Že naši starí rodičia mali deti skôr ako my? Naozaj? V našej rodine tomu tak nie vždy bolo...

27. máj 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 893x
7

Jozef Bednár

Keď aj dcéra otca mnohému (na)učí

„Tati, hovorila som Ti, aby si ma neporovnával s nikým. A zase to robíš,“ počúvam s láskavým úsmevom od čochvíľa (o mesiac) osemročnej dcérky. „Ale aj tak Ťa milujem, si najlepší taťos na svete,“ empaticky dodáva, aby som náhodou nebol smutný. Ono mne sa ani nezdalo, že porovnávam. „Len“ som pri debate, že by chcela chodiť do ľudovej školy umenia (tému sama otvorila) poznamenal, že sa mi to páči, veď aj jej o rok mladšia, najlepšia kamarátka, už do „ľudovej“ chodí. Ale o pár sekúnd po jej slovách som si to priznal - mala pravdu...

24. máj 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 6 799x
1

Jozef Bednár

O pomlčke medzi narodením a smrťou

Táto myšlienka zaznela v jednom z príhovorov na poslednej rozlúčke so Zuzkou. Zaujala a rozplakala ma nielen v spojení s touto mojou dobrou a dlhoročnou priateľkou. Fascinovala ma svojou jednoduchosťou a zároveň aj hĺbkou...

21. máj 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Jozef Bednár

Malá sonda do myslenia autistov

Niežeby sme my, minimálne podľa papiera normálna časť populácie, nemávali z času na čas svoje myšlienkové či rozumové excesy, nad ktorými (s odstupom času možno aj nám samotným) zostáva aj náš „slávny“ rozum stáť. Ale sú špeciálni ľudia, ako napríklad náš Majo, ktorých myšlienkové pochody sú naozaj svojské a neopakovateľné. Tak ako v krátkom príbehu, ktorý opíšem, vyvolajú možno aj úsmev na tvári. Ale budem úprimný – zažívame s naším Majkom i iné podobné prípady, kedy býva človek ľudovo povedané „s nervami v kýbli“...

1. máj 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 722x
5

Jozef Bednár

Nie fetišizácii detí. Ale ani diskriminácii rodičov s deťmi...

Nemenovaná bratislavská reštaurácia vyvesila minulý týždeň na svoju facebookovú „stenu“ text asi toho znenia, že na základe nepríjemnej situácie s hlučným malým človiečikom pripomínajú, že nie sú reštauráciou určenou pre rodiny s malými deťmi. Vraj preto, lebo nemajú priestory na prebaľovanie, ani hračky, ani miesto pre kočíky. A zároveň sa autor statusu v mene reštaurácie ospravedlnil zákazníkom, ktorí mali kvôli tomu dieťaťu vraj znepríjemnený obedový zážitok...

29. apr 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
36

Jozef Bednár

O úteku z Ďumbiera či o párkoch na prvého mája

Spoločne prežité zážitky. To je, hovorím to na základe vlastnej skúsenosti, asi jeden z najkrajších a najtrvácnejších darov, ktoré môže počas výchovy odovzdať rodič svojmu dieťaťu. Už roky som v úlohe rodiča aj ja. A aj ja sa snažím spomenuté odovzdávať čo najčastejšie mojim deťom. Prežívať s nimi, hoc sú dni a životné etapy, keď je to dosť ťažké, čo najviac času. Po príklad pritom nemusím chodiť ďaleko. Moji rodičia nám (mne a sestre) do batohu na cestu životom nabalili požehnané množstvo spoločne prežitých zážitkov. V rámci našich vzájomných rodinných vzťahov som sa samozrejme „videl“ najmä v mojom otcovi a preto si spomínam najmä na tie zážitky, strávené spolu s ním..

25. apr 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 865x
1

Jozef Bednár

Ako prežiť pubertu a nezblázniť sa

Podobné otázky si určite často kladú najmä rodičia bežných (zdravých) detí, nachádzajúcich sa (myslím tie ich deti:) v puberte. Ale čo my, rodičia "iných", špeciálnych detí? Ako zvládame pubertu u nášho dorastu, ktorý aj v "mierových" časoch niekedy komunikuje či reaguje tak, že mávame pocit, že sa skôr či neskôr "Pezinku" nedokážeme vyhnúť?

20. apr 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 467x
2

Jozef Bednár

Ako by sa bratia Karamazovovci cítili na malomeštiakovej svadbe?

V prvej chvíli možno ako „idiot“. Neskôr možno (morálne?) „ponížení a potupení“. Každopádne, „chlap ako chlap“. Napriek tomu, že by na budúce navštívili možno skôr hoc aj „žobrácku operu“. S odstupom by prišli na to, že napriek prvotným myšlienkam na „zločin a trest“, žiaden zo „sedem smrteľných hriechov malomeštiaka“ by účasťou na svadbe nespáchali. Pretože obe diela sú si svojím posolstvom podobné. Hovoria o nás...

18. apr 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Jozef Bednár

Po čom ženy túžia?

Nemám na mysli žiadnu novú televíznu stanicu (to je to posledné, po čom by napríklad moja túžila). Ale odpoveď na otázku, po čom túžia naše polovičky v oblasti vzťahov. A ich udržateľnosti. A takisto aj čo ich najlepšej kvality. Pár myšlienok, ktoré si nekladú ambíciu byť všeobecne akceptovateľné. Každému niečo iné vyhovuje. Ale napriek tomu, ak nasledujúce známe a jednoduché ingrediencie zamiešame do vzťahu, myslím, že tým nič nepokazíme, skôr naopak...

16. apr 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
3

Jozef Bednár

Dieťa ako predmet luxusnej spotreby?

„Chudoba nie je problémom chudobných, tí majú problémy, ako vôbec prežiť. Chudoba je problémom bohatých - čo asi skoro uvidíme." (Ivan Možný, sociológ)

25. feb 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
6

Jozef Bednár

Copak jsem vám někdy lhal?

Takmer nič o takmer všetkom. Prosím stručně. Mým marodům. Máme ještě šanci? Milý Gabrieli! Dělat věci s rozmyslem je ztráta času. Proč jsme takoví sráči. Chyby se staly (ale ne mou vinou). Když už člověk jednou je...Idiot. Ako nepadnúť na nos. Příště spadni líp.

1. feb 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 084x
1

Jozef Bednár

Život ani podpora autistov vraj nemajú zmysel...

„Pracovať s ľuďmi, ktorých spätná väzba je nula, pokroky neexistujú a výsledok vašej práce ani žiadny byť nemôže, je len pre naozaj tvrdých a psychicky odolných jedincov. Váš článok presne vystihuje to, čo si rodičia týchto detí nechcú priznať. Alebo sa hanbia za to, priznať si, že by ich dieťaťu bolo v ústave lepšie. Ja osobne nevidím v ich živote zmysel. Je to trápenie tak ich, ako aj všetkých ľudí, ktorí sa o nich starajú. Utrpenie pre všetky strany. Peniaze, ktorú sú na to/na nich vynakladané, by sa dali použiť tam, kde budú mať zmysel. Kde budú mať takto vynaložené zdroje budúcnosť...“

25. jan 2013
Páči sa: 1x
Prečítané: 0x
20

Jozef Bednár

Zoznam článkov blogera