O kríze a nešťastí

Radovan Bránik

Bosna je na kolenách, čoskoro úplne spadne

Otázka znie, ako veľmi ju to bude bolieť. Bosnu a Hercegovinu a Srbsko a aj niekoľko ďalších krajín bývalej Juhoslávie zasiahli obrovské povodne. Ľudia na Slovensku začali hľadať možnosti, ako pomôcť, zrazu však stáli pred praktickým problémom: komu, kam a poslať pomoc tak, aby si našla správneho adresáta? Média prinášali obraz apokalypsy a najväčšiu ranu dostal štát, ktorý dávno pred povodňou bojoval s obrovskými vnútornými problémami a tiež s existenciou neuznanej Republiky Srbskej priamo vovnútri hraníc suverénnej Bosny. Iróniou osudu obrovský zosuv pôdy zničil hlavnú cestu vedúcu na sever krajiny pri meste Maglaj a jediná možná obchádzka vedie po úzkej a krivoľakej cestičke priamo cez stále zamínovanú nárazníkovú zónu. Chýba len zopár dní, kým sa pod náporom nákladných áut a ťažkej techniky úplne rozpadne. Peklo nedávnej minulosti sa opäť pripomenulo úplne nečakaným spôsobom.

6. jún 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
92

Radovan Bránik

Politika Neznáma Ukrajina: reportáž písaná pod šibenicou

Kým som sa na Ukrajinu díval zo slovenskej strany hranice, bolo to všetko strašne jednoduché. Až príliš na to, aby to bola pravda. Šiel som sa teda pozrieť na svet z opačnej strany. Z Kyjeva, Ľvova, z dedín na periférii a aj z miest, pre ktoré je slovo „dedina“ neprimerane honosné. Díval som sa očami ľudí, ktorých som nikdy predtým nevidel a ktorí predtým netušili, že existujem. Absolvoval som desiatky rozhovorov a stretnutí, hľadal som tých, o ktorých som kedysi čítal len v novinách. Toto je správa o mojej ceste a o stratách a ziskoch z nej. Nechal som tam polovicu srdca a priniesol si polovice sŕdc ľudí, ktorí sa na mieste starali o môj žalúdok, dušu a bezpečnosť. Písal som pár metrov od šibenice, ktorú nosili bojovníci Majdanu a ukazovali ju príslušníkom Berkuta: dodnes na Majdane stojí. Titulok som si požičal od salónneho revolucionára Júlia Fučíka. Po tomto článku bude v najbližších dňoch nasledovať 5 rozhovorov s ľuďmi z oboch strán tejto nevyhlásenej občianskej vojny.

23. máj 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 17 633x
127

Radovan Bránik

Rumunskí podvodníci sú späť!

Trvalo rok, kym opäť našli odvahu a sú tu späť. Pre články o nich som vyhral Novinársku cenu, no celú by som ju vymenil za pocit, že už nás v uliciach nebude nikto chcieť ošmeknúť a podviesť a že sa mafia opäť nebude priživovať na ľudskom súcite. Žiadneho im netreba. Prosím vás, aby ste si ich začali všímať, fotiť, pýtať sa a privolať políciu kedykoľvek ich uvidíte v akcii. Minule to pomohlo, snáď to pomôže aj tentokrát. Polícia už tiež zmenila postoj a začína na podobné darebáctva reagovať. Držme si palce, aby sa ich zasa podarilo dostať reč z ulíc. V článku nájdete prvé dve z fotografií, ktoré vám pomôžu zistiť, že vás klamú.

19. mar 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
99

Radovan Bránik

Odporné košické hyeny

Toto nie sú obyčajní šmejdi. Takýto mierny výraz sa pre popis niektorých odporných stvorení príliš nehodí. V Košiciach som našiel zohratú svorku, ktorá sa živí parazitizmom najhrubšieho zrna a zneužívaním rôznych manipulatívnych techník: obeťou sú zvyčajne starší ľudia s deficitom normálnych sociálnych kontaktov vyhľadávajúci akúkoľvek možnosť na to, aby sa s niekým normálne porozprávali. Za možnosť prehodiť pár slov však platia neuveriteľne draho. Dostávajú sa do sféry vplyvu odpornej svorky, ktorá ich za pár hodín uštve a pripraví o peniaze, využívajúc doslova choré spôsoby presviedčania. Toto nie sú obyčajní šmejdi: sú to hyeny.

26. sep 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
136

Radovan Bránik

Sme tolerantní demokrati. A ideme vás kastrovať.

Z rozporu názorov sa zasa rozhorel divoký boj. A obe bojujúce strany sú presvedčené o svojej pravde a každá z tých dvoch strán vášnivo verí, že práve jej pravda je tá pravá. Pro choice a pro life, dve skupiny, ktoré sa opäť raz zakopali v zákopoch vojny bez konca. Tak kde je Pravda? Netuším. No celkom iste viem, čo cítim a čomu verím. Zaujiímavé je, že pravda opäť raz ostáva niekde na posledných miestach a rozhodujúcu silu v tomto boji majú ilúzie a predsudky. Medzi mojim priateľmi a známymi možno nájsť oba tábory zastúpené v hojnom počte. Slabšie povahy majú poslednú príležitosť ísť čítať niečo iné.

19. sep 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
70

Radovan Bránik

Úplne nepodstatný blog o ničom

Stálo to kopu práce vymyslieť titulok, v ktorom sa neobjaví Modré z neba a pritom to bude chcieť čítať aj viac, než desať ľudí. Tipujem, že aj tak čas strávený vymýšľaním vyjde navnivoč. Je v tom nádherný paradox: či Modré z neba velebíte, alebo naň kydáte, sledovanosť máte zaručenú. Zvlášť u tých, ktorí by ho najradšej zrušili je to smiešne - ak by Modrého z neba nebolo, nebolo by ani závratne veľkej čítanosti. Jasné, nám predsa nešlo o čítanosť, preboha, koho to vôbec napadlo, že blogy píšeme preto, aby ich niekto čítal? Nie, to nie my.. O sledovanosť stojí iba tá cynická obluda Rozboril. A keď doňho zaryje Cynická obluda, tak iste iba preto, aby jej stokrát opakovaným fórom nikto nedal "like". My všetci ostatní sme predsa čistí a boli by sme najradšej, ak by sa na výsledok našej práce nik nedíval. Ak dáme do titulku blogu Modré z neba, je to vlastne len zúfalá prosba, aby to čitatelia nečítali.

15. sep 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 25 018x
48

Radovan Bránik

Otázka viny, alebo ako nás trauma zneslobodzuje

Nech sa na to dívam z akejkoľvek strany, dve premisy platia úplne bez výnimky: za viny našich dedov a otcov nenesieme žiadnu zodpovednosť a vina patrí iba vinníkom. Utápať sa v záplave pocitov viny pre previnenia iných je úskokom voči sebe samému a iba mierne nás ospravedlňuje, že si to často nerobíme sami, iba sa nám to tak akosi samé deje. Vina je prudko virulentné ochorenie a lieči sa iba ťažko. Vysvetľujte to však tým, ktorí majú problém pochopiť napríklad slovo "virulentné". Tí majú vlastnú pravdu a tá sa od tej mojej často líši viac, ako veľmi.

11. sep 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
22

Radovan Bránik

Záplavy: ako to bolo naozaj a prečo nás zajtra čaká pracovná sobota

Dunaj sa vracia tam, kam patrí a pomaly prestáva oblizovať brehy. S miznúcou vodou sa stráca aj mediálny humbug, ktorý priniesla rastúca prívalová vlna. Je čas vrátiť sa do reality a pomôcť niektorým obyvateľom záplavovej oblasti dať svoje nehnuteľnosti opäť raz do poriadku. V sobotu od 8.00 bude v spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom a Miestnym úradom Bratislava - Devín v blízkosti poškodenej oblasti pôsobiť dočasné Prijímacie, informačné a podporné centrum mimovládnych organizácií. Jeho úlohou je distribúcia materiálnej pomoci, manažment dobrovoľníkov, podporný servis pre majiteľov zasiahnutých nehnuteľností a zabezpečenie pitného režimu a stravovania pre dobrovoľníkov a zasahujúce záchranné zložky. Bude tiež zabezpečovať dopravu a bezpečnosť pracovných skupín po komunikáciách, ktoré sú stále pod vodou. Zabezpečí aj odchyt živých zvierat a zber tých, ktoré záplavy neprežili.

7. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
12

Radovan Bránik

Kradneme, ničíme, zabúdame, slama nám trčí z topánok

Slovensko mohlo byť dobrou krajinou, ibaže nie je, pretože Slovač ešte stále vyznáva heslo o tom, že kto nekradne, okráda vlastnú rodinu. Posledných 20 rokov komunistickej verzie kapitalizmu nech vás nemýli, špina je zažraná oveľa hlbšie. Šancu na dobrú zmenu sme si zjavne odpálili. A dnes už ani nestačí opustiť mesto a vybrať sa do polí, kde žiadnych ľudí niet. Aj keď sa desiatky generácií poriadne snažili, nestihli zničiť všetko, čo nám tu zanechali predkovia. Niektoré pamiatky tých čias zázrakom vydržali dodnes. Územím Slovenska kedysi prešli na svojich lúpežných cestách kmene barbarov. Dnes sú späť.

15. máj 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
50

Radovan Bránik

Ako sa na vás môže veľká poisťovňa zvysoka vykašlať

Najprv to vyzeralo na úžasné dobrodružstvo. Chvíľu to potom pripomínalo detektívku. Už takmer dva týždne je to však čistý horor. Toto je príbeh Jozefa Melicha z Radzoviec, IT špecialistu, čo pracoval pre veľkú počítačovú firmu v Írsku a ktorý si chcel na niekoľko mesiacov oddýchnuť od práce. Rozhodol sa vydať do Ázie. Z rozprávania Jozefovej mamy vyplýva, že jeho veľká cesta začala 26 januára 2013 odletom do Kota Kinabalu. Vystúpil na svoju prvú štvortisícovku, horu Taman, precestoval Labuan, sultanát Brunej, bol v džungli, potom úspešne absolvoval potápačský kurz v Singamate, prešiel Kuching, Singapur, na Kuala Lumpur sa díval zo závratnej výšky Petronas tower. 21.3 úspešne absolvoval Master guru-chili akademy, potom navštívil Goa-tu, akúsi ázijskú Silicon Valey, s pokazeným žalúdkom z miestnych špecialít bol aj na lekárskom ošetrení v Alambore. Keď precestoval Indiu, vybavil si víza do Nepálu a zaplatil si dvojtýždňovú cestu okolo Annapurny. Počas celej cesty opakovane komunikoval s rodinou a priateľmi. Jeho mama vraví: "pár hodín pred odchodom na trek na sme s ním hovorili a ráno 19 apríla mal odísť na zraz..." A potom sa stalo niečo neuveriteľné..

2. máj 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
349

Radovan Bránik

Zabíjanie prináša úspech. Úspech znamená prežitie. Odporúča: DRÁČIK

"Obrovský arzenál vražedných zbraní. Premeňte sa na tajomných a mocných netvorov. Zástupy strašidelných príšer, zobrazujúcich hrôzostrašné popravy." Myslíte si, že ide o scenár hororu? Nie. To iba predajňa siete DRÁČIK v bratislavskom Auparku fikane láka malé deti k rozmarným hrám. Neveríte?

11. feb 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
60

Radovan Bránik

Otroctvo v uliciach Bratislavy: trikrát a dosť!

Druhý diel príbehu žobrákov z bratislavských ulíc mal zvláštny účinok: prišli mi desiatky mailov od ľudí, ktorých sa dotýka zneužívanie živých bytostí na otrockú prácu. V tých mailoch bolo množstvo informácií, ktoré mi umožnili dokončiť mozaiku celého príbehu. Aj vďaka týmto ľuďom, či skôr hlavne vďaka nim dnes píšem tretí a zároveň posledný článok na túto tému. Prišiel som na hranicu, za ktorou by to celé malo byť už len vecou orgánov činných v trestnom konaní a ani sa nechcem priživovať na téme, ktorá je parazitizmu beztak plná po okraj. Zdrojom veľkej časti toho, čo nájdete nižšie sú mnohí, ktorí mi v začiatkoch pomáhali priamo v teréne, alebo neskôr poskytli unikátne informácie, bez ktorých by som sa ďalej nepohol. Moji blízki, taxikári, predavačky, novinári, učiteľ, policajt, ľudia, čo denne brázdia ulice a záleží im na tom, čo sa okolo nich deje. Chcel som, aby mi pomohli odhaliť tajomstvá gangu. Podarilo sa.

22. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
77

Radovan Bránik

Otroctvo v uliciach Bratislavy: stále hlbšie v bahne

V článku nazvanom "Otroctvo v uliciach Bratislavy, 21 storočie" som pred časom priniesol príbeh jednej podarenej rodinky, v ktorej je takmer všetko inak, ako by malo byť. Toto je čosi ako pokračovanie, pretože som sa sa pozorovaniu takmer neviditeľného života pouličných citových vydieračov venoval dlhé týždne. Za zdanlivo banálnym príbehom jednej rodiny sa začal odvíjať ďalší, v ktorom už vystupuje oveľa viac hercov. Objavujú sa predtým nevidené súvislosti, zdanlivé náhody sa menia na pravidlá. Už viem, že je to divadelný príbeh, už poznám mnohých hercov a aj kulisy. Už je tu cítiť aj jednotný režijný rukopis. No samotného režiséra asi nikto nikdy nespozná. Mesto je plné desiatok postihnutých cudzincov, ktorých sem zvážajú z tých chudobnejších krajín za jediným cieľom: vyvolať súcit a skasírovať peniaze. Ulice sa stávajú prehliadkou bizarností..

18. sep 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
188

Radovan Bránik

Ideme s kožou na trh, aby sme mu zachránili kožu

K celebritám necítim vôbec nič. Nepatrím ku nim a ani nerozlišujem ľudí podľa tohto kľúča. Nerozumiem potrebe nechať si fixkou na telo načmárať podpis a potom sa pár dní neumývať. Nerozumiem tej posvätnej bázni a potrebe šepkať "to je On" a za Jeho chrbtom potom tajne ukazovať prstom. Nechápem, prečo sa niekto fascinovane díva na rozmazané fotky nejakej nahej nešťastnice tajne odfotenej kdesi nikde. A už vôbec mi nie je jasné, kde je tá hranica, za ktorou sa z vás odrazu stane verejná osoba bez práva na súkromie. Tí ľudia chodia na wc, bolia ich zuby a keď sa spotia, páchnu, ako ktokoľvek iný. Prečo to ale vôbec riešim? V stredu sa opäť po roku posadím na bicykel s mnohými, ktorým sa zvykne hanlivo nadávať do celebrít. Spojil nás spoločný nepriateľ: volá sa Epidermolysis bullosa.

8. sep 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

Radovan Bránik

Otroctvo v uliciach Bratislavy, 21 storočie

V uliciach Starého mesta môžete stretnúť miestnych, čo poznajú každý múr, môžete stretnúť turistov, ktorí sa na pár hodín vyroja z lodí v prístave, aby ešte pred zotmením nastúpili na palubu: môžete stretnúť aj typy, ktoré možno identifikovať len ťažko. Muži, ženy, krásky a aj ošklivé baby, o chlapoch ani nehovoriac. Bežný život bežného mesta. Tých všetkých môžete stretnúť, ak dáte iba na prvý pohľad. Na ten druhý sa však objaví aj o poznanie ošklivejší obrázok. Uvidíte spodinu, ktorú radšej nepozorovanú míňame, lebo nás obťažuje si čo i len predstaviť, čo je to asi za život. A možno uvidíte aj otrokov, čo nestihli osláviť ani desať rokov a už musia pracovať tvrdšie, než mnohí dospelí. A dospelí, ktorí ich pasú, sa zatiaľ lenivo vyhrievajú v lakomých lúčoch aprílového slnka. Bratislava, 21 storočie.

18. apr 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 54 285x
141

Radovan Bránik

Prečo umierajú vždy iba dobrí ľudia?

Asi nepoznám človeka, ktorý by to nepoznal: niekto sa nadobro stratí a už ho nikdy nenájdu, iný zas umrie a jeho blízki sa topia v slzách. Hodiny, či dni potom nastáva čas, v ktorom je dovolené mnohé, čo sa dovtedy nesmelo, či nestihlo, iné dovtedy bežné veci sa však odrazu stávajú veľkým tabu. Bez ohľadu na to, či ten, kto tabu porušuje má pravdu, alebo sa mýli, stáva sa takmer vždy objektom odsúdenia a sú mu pripisované nepekné vlastnosti. Kto si dovolí porušiť tieto nepísané pravidlá, je spoločensky často nadlho odpísaný. Celé to možno ukryť do jedinej vety, priliehavého skvostu, akých má slovenčina požehnane: "O mŕtvych len dobre".

21. nov 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
8

Radovan Bránik

Kde končia strašné cesty...?

Polomka. Handlovská baňa. Hejce. Twin Towers. A mnoho iných, často všedných miest, z ktorých sa zrazu stali iné. Tisíce miest, na ktorých sa čosi zvláštne stalo. Miesta, na ktorých skončili životy ľudí, ktorí s čímsi takým ani vo sne nerátali. Niekedy ich spoznáte podľa horiacich sviečok, na iných miestach ale nie je nič, čo by vám prezradilo, že na nich pred dvoma hodinami skončil čísi príbeh. Iba sú, nehovoria. A vy sa smejúc a nič netušiac veziete práve vo výťahu, ktorý sa pre toho milého pána z trafiky, ktorý s vami ešte včera po stýkrát nemiestne žartoval stal včera večer hrobom. Netušil to ani on, ešte minútu predtým. Nastúpil, v hrudi ho zabolelo a keď sa dvere znova otvorili, už nebol. Len sa to stalo.

29. sep 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
6

Radovan Bránik

Je to tvoja vina!

Koľkokrát ste už vo svojom živote počuli túto vetu, alebo jej podobné? Koľkokrát sa našiel niekto, kto vám ju vmietol do tváre a koľkokrát ste si to nechali, červenajúc sa od hanby? Vina je fenomén, ktorý sa vyznačuje nesmiernou silou: je čímsi veľmi podobná zaklínadlu, ktoré skutočne funguje. Jediné nahlas vyslovené obvinenie niekedy dokáže človeka uväzniť do väzenia, z ktorého ho už žiaden súd neprepustí na podmienku. Ak ide o pocit viny, často sme si sudcami my sami a často sudcami z najkrutejších. A až príliš často je vina, či presnejšie jej pocit prakticky neodstrániteľný. Bez ohľadu na skutočné zavinenie. Ľudí, ktorí ju intenzívne cítia stretávam veľmi často. Tých, ktorí ju cítia je pritom oveľa viac, než skutočných vinníkov. Uprostred nášho sveta, na uliciach plných ľudí stretávame odsúdených na doživotie. Na prvý pohľad to ani nevidno. No svet nie je postavený iba na tých prvých pohľadoch.

28. sep 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
7

Radovan Bránik

Prečo anjeli prichádzajú vždy a všade neskoro..

Najprv mi to nedochádzalo. Dlho to bol iba nejasný pocit, ktorý sa však postupne menil na istotu: moja práca má v sebe veľa krásneho, no sú veci, na ktoré si nezvyknem asi nikdy: prichádzame neskoro. Niekedy je to iba pár desiatok minút, inokedy pár hodín, ale so železnou pravidelnosťou sa míňame s ľuďmi, ktorí sa domov už nikdy nevrátia. Vo vedľajšej izbe je na obed často neustlaná posteľ po niekom, kto v nej ešte v noci spal. Tú ďalšiu však už strávi na úplne inom mieste a od svojich blízkych vzdialený navždy.

15. sep 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
12

Radovan Bránik

Smutný koniec diskutéra - hrdinu

Diskusie mám rád. Niekedy dokonca vášnivo rád. Stretnúť v nich možno všelikoho a možno väčšia polovica diskutérov vo mne občas budí pocit, že sa niekde v tajných laboratóriách podaril diabolský experiment - spárenie chrobáka Truhlíka s Johnom Rambom blahej pamäti. Venujú sa mi často, často aj s veľkou chuťou. Občas pregĺgam, keď si prečítam, čo všetko ešte o sebe neviem a občas sa im aj podarí ma poriadne naštvať: naštvať blogera, toť svätý grál každého anonymného diskutéra. No a občas sa to niektorým podarí aj poriadne prepísknuť a občas sa potom stávajú menej anonymnými. To vtedy, keď ma naštvú priveľmi a keď to veľmi prepísknu. Ako onehdá jeden, či vlastne dvaja a teda vlastne jeden, v diskusii pod mojimi článkami na tému rasizmus. Aj keď ten môj blog vlastne nebol o rasizme, ale o jednej vtipnej slečne z Bratislavy, ale to je už iný príbeh. Naspäť k hrdinom toho dnešného, nickom "psycholog" a "bosorka290466".

30. aug 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
268