Radovan Bránik
Sokol v Bezákovi, Bezák v Sokolovi, obaja v nás
“Hovorí pravdu, ktorú zažil a my mu ju musíme veriť". Až táto veta z blogu Michala Pataráka ma donútila sa po mesiacoch opäť vrátiť k téme, ktorá už svojim hlukom naozaj unavuje. Napísal ju človek, ktorý je zjavne mysliacou bytosťou a jeho blogy čítam rád. Niekedy súhlasím, inokedy nie. Tentoraz však iba nerozumiem. To naozaj? Kde sa vôbec u kriticky mysliacich ľudí berie ten kategorický imperatív? To už sme naozaj všetci rezignovali na vlastný úsudok, na overovanie, aspoň na pokus o objektívne zhodnotenie? Na odstup, na čas na premýšľanie? Sme opäť stádom, iba nás ktosi ženie opačným smerom? Už zasa niečo musíme?