Od toho šialeného dňa až dodnes som na tému Breivik čítal stovky rôznych reakcií. Písali o ňom policajti, právnici, novinári, blogeri, písali aj vedci skúmajúci rastliny, psychológovia, či psychiatri, na jeho adresu a tiež na adresu jeho motivácií už pár hodín po streľbe na ostrove zasvätene diskutovali ľudia, ktorí ho v živote nestretli a ani o jeho existencii netušili. V priestore riešenia následkov kriminálnych činov a hromadných nešťastí sa intenzívne pohybujem už roky, minulé leto som sa zblízka díval na práve zastreleného vraha a jeho obeť ležiacu na chodníku na ulici Horova a 36 hodín potom aj na blízkych obetí, ktoré neprežili jeho besnenie. Dalo by sa teda s obdretými ušami a s trochou nafúkanosti tváriť, že o tejto téme čosi viem. Napriek tomu som radšej mlčal a čakal, kým sa o Brievikovi objavia namiesto zbožných želaní a zasvätených stanovísk vycucaných z prsta aj seriózne informácie. Výsledky vyšetrovania, reálne fakty, Žiaľ, podobne trpezlivo sa nezachovali mnohí ľudia, ktorých si vážim, alebo by som si ich vážiť chcel. A nielen oni. Tento blog nie je o Breivikovi, ale o kalnom bahne, ktoré jeho čin rozvíril na dne mnohých zdanlivo čistých duší.
