Odkedy sa v tom politické strany naučili chodiť, vytvorili spoločnými silami okolo sveta politiky neprehľadnú hmlu. Obyčajní ľudia vlastne už len viac tušia, ako vidia, zákutia sveta, v ktorom už začalo byť jedno, na ktorej strane politického spektra sa ktorá partaj nachádza. Boli časy, keď by si pre oveľa menšie veci dve zdanlivo nepriateľské strany kruto vliezli do vlasov. Dnes je však zdanlivým protivníkom jedno, že na svete sa nachádzajú nahrávky hlasov podobných samým sebe, že Bohumil Hanzel navštívil s nebezpečne nabitou obálkou v ruke švédske veľvyslanectvo a hneď nato sa zázračne odmlčal. Nikomu nevadí, že dodnes si nikto netrúfol ho za údajne lživé obvinenia konkrétnych politikov zažalovať. Neprekáža ani, že nahrávky rozhovorov premiérov s primátormi a podnikateľmi, z ktorých korupcia vypadáva všetkými smermi počuli státisíce ľudí. Podľa orgánov činných v trestnom konaní a Generálnej prokuratúry však vlastne o nič nejde. Človek nepresne nazývaný prezidentom si trúfa mesiace nevymenovať nového generálneho prokurátora a už sa ani nepokúša tváriť, že ide o niečo iné, ako o krytie korupciou prelezeného sveta politikov. Nevadí už nikomu nič. Ale niečo vážneho sa stalo:
