Kontakt: +421911182711 Zoznam autorových rubrík: Nevážne, Politika, Súkromné, O kríze a nešťastí, Odborná problematika, Zamyslenia písané pre RTVS
Dokážete si predstaviť krajinu, v ktorej bežíte maratón, ale v cieli vám na krk zavesia medailu za víťazstvo v súťaži akvabel a k tomu vám nadšene tlieskajú fanúšikovia hokeja? Ja už hej. BBSK je krajina neobmedzených možností.
Včera sa na Banskobystrickej regionálnej správe ciest uskutočnilo bizarné stretnutie, ktoré jeho zvolávatelia nazvali Zasadnutím predstavenstva a dozornej rady. Čo sa to tam však v skutočnosti odohralo?
Včera som v článku opísal začiatok príbehu o neupotrebiteľnom majetku bystrickej župy. Dnes pokračujeme dôkazmi o nezákonnosti celej transakcie a neuveriteľnom amatérizme hercov v tejto dráme, ktorá stále viac pripomína komédiu.
Kotleba a Uhrík sa na tlačovke rozčuľovali nad mojimi údajnými klamstvami a mávali fotografiami starej a nepotrebnej techniky. Ukázali novinárom desiatky fotografií, ale nie všetky a niektoré dôležité “detaily” taktne zamlčali.
O tom ako je zrazu pravdou to, čo bolo ešte minulý týždeň podlým klamstvom, alebo ako ĽSNS podceňuje voličov a na konci volebného obdobia hrá v BBSK totálny vabank. Medzi idealistami a pragmatikmi sa chystá sa veľký konflikt.
Takto nejako by mal vyzerať titulok článku obsahujúceho názory, indície a podozrenia voči konkrétnej osobe v právnom štáte. Rovnaký by mal byť aj obsah článku, aj diskusia o fenoméne, ktorý je veľkým spoločenským problémom.
Včera som na tlačovej konferencii zverejnil časť dokumentov svedčiacich o závažnom porušovaní práv pracovníkov Úradu BBSK a falšovaní evidencie dochádzky, ktoré realizovali poslanci parlamentu Beluský a Uhrík. A Uhrík opäť klamal.
Keď som pred časom usmrtil svoj blog upozornil som, že sa k nemu vrátim iba, ak pôjde o nevyhnutné okolnosti, alebo nebude inej cesty, ako pomôcť niekomu, kto to potrebuje, alebo si to zaslúži. Ten moment nastal práve teraz.
Chcel som vás všetkých, ktorí sem zvyknete zájsť, bez ohľadu na to, aký je a býval váš dôvod, poprosiť o chvíľu pozornosti. Chcem sa vám poďakovať za roky, ktoré ste mi pomáhali spoznávať svet a seba. A chcem sa rozlúčiť.
Keby mi niekto predvčerom povedal, že dnes budem písať takýto článok, cynicky by som sa mu vysmial. Podvečer ma však všetok smiech prešiel. S padnutou sánkou sa smeje veľmi nepohodlne.
Zažil som priveľa smrtí na to, aby ma vykoľajili všetky tie príbehy, ktorými sa nás snažia ošmeknúť podnikavci. Občas by som aj pomohol, no chýba istota, či to aj tentoraz nie je podfuk a či je adresát pomoci reálnym človekom.
A v nej sa odrazu začali diať čudné veci. Bandy lúpežných rytierov, ktoré si celé roky nevedeli prísť na meno a robili si zle sa zrazu nečakane pomerili.
V súvislosti so zásahom pri demonštrácii organizovanej proti imigrantom sa objavilo množstvo kritiky, ako ostatne vždy v takýchto situáciách. Považujem za dôležité vrátiť sa vecne k niektorým aspektom práce bezpečnostných zložiek.
Muž, ktorý vie viac, ako hovorí, ale aj to, čo hovorí verne popisuje prekvapujúci vývoj na scéne, ktorú médiá a analytici zvyknú označovať ako extrémistickú, či neonacistickú.
Môj starší syn si v malom meste susedného štátu pred rokmi užil svoje. Navštevoval gymnázium a cestou tam a späť zažíval celé mesiace doslova peklo. Spôsobovali mu ho mladiství príslušníci iných kultúr s nesmiernym potešením.
Keď mi dochádza inšpirácia a dlho nie je o čom písať, priskočí ako na zavolanie moja najvernejšia múza Peter Weisenbacher a ochotne mi poskytne ďalšiu tému. Tentoraz ide o vskutku majstrovský kúsok.
Politickí komentátori sa v ostatných týždňoch predbiehali v predpovediach, ako veľmi pomôžu majstrovstvá sveta Ficovi ustáť megaškandál s Váhostavom. Mýlili sa, ako už dávno nie. Možno sa na to Róbert pôvodne aj spoliehal, po dnešnom neuveriteľnom výprasku korunného princátka Pellegriniho sa však prípadný úspech našich hokejistov stal pre premiéra nočnou morou. Len si to predstavte: predseda vlády vešia medaily na krk reprezentantom plece pri pleci s Čestným prezidentom Slovenského zväzu ľadového hokeja Jurajom Širokým pred zrakmi vypredanej športovej haly. Predstavili ste si? Už vás striaslo?
Neubránili sme sa. Nepomáhalo veriť, že sa to nestane a že sa Barbari sa pred bránami hradu zastavia sami od seba, z akejsi slušnosti. Barbarov od slušných ľudí delí práve neprítomnosť dobrej výchovy. Barbarov od slušných ľudí delí neschopnosť uvedomiť si, že sú barbarmi. Čakali sme, ze sa to nestane a že sa oni stratia a Slováci ožijú. Ešte nebol na svete jediný z Ježišových učeníkov, na hradnom kopci už stála majestátna akropola a fórum, akému nebolo v tých časoch v Európe páru. Dvetisíc rokov po narodení Krista si na to istom mieste Barbari kopú odpornú megazemľanku, lebo na viac ich fantázia nedosiahla. Napriek tomu, že sa proti tomuto zámeru zodvihla mohutná vlna odporu, napriek záverom odbornej komisie, ktorá projekt garáží nepodporila, hoci polovicu jej členov nominoval investor.
V reakcii na návrh vrcholných predstaviteľov Smeru o 20% povinných percentách slovenskej hudby v rádiách sa jedna nemenovaná štvavá vysielačka rozhodla hrať národné skvosty rovno celý deň. Mysleli si, nevďačníci, že tým proti nám vzbudia výbuch odporu, ale prerátali sa. Zaznamenali sme aj mnohé iné prejavy nespokojnosti zjavne podporované zo Západu, trasúceho sa už o svoje mrzké zisky z tantiém a tiež z rastu sebavedomia národa slovenského, ktorý sa nebojí odvážne zodvihnúť hlavu a znovu nahlas riecť, čo bolo povedané už niekoľkokrát: na Slovensku po slovensky. A ak nie všetky, tak aspoň každú piatu pesničku, keď už to so ženami nejako nevychádza. Na každý západný neokonzervatívny úskok nájdeme oldkomunistickú odpoveď, neoliberálom sa tiež ujde po papuli. Neprejdú. Ako si s agentami cudzích hudobných osobností v krajine, kde sa drevo z hory tíško zváža, poradíme? Jednoducho.
Zúčastňujúc sa osobne aktivít občianskej iniciatívy SOS Bratislavský hrad, mal som príležitosť pozorovať pomery v slovenskom parlamente úplne zblízka. V osobnom rozhovore s kancelárom Guspanom som sa pred časom dozvedel mnohé, no skutočne zásadnou sa ukázala byť jediná informácia: „Je mi úplne jedno, čo v tej jame bude, mňa zaujíma iba termín dokončenia. Musíme to stihnúť dokončiť do júna 2016“. Nakoľko predseda Národnej rady hovoril o poznanie krajšie, naivne som si myslel, že slovo šéfa má oveľa väčšiu váhu. Aj malo. Iba som za šéfa slovenského parlamentu omylom považoval Pellegriniho.
