Pamätám si ako sme si so sestrou písali prosby pre Ježiška, napísali sme krátky list, kde boli napísané pančuchy a pastelky a farebné pero a plyšovú opicu....a nakoniec bolo napísané.... nemusí byť všetko, Ježiško. A o dva týždne som tento istý list, našla mamke v kabelke. To bolo výčitiek : „ Ako si to mohla, mami? Veď si mi sľúbila, že ho pošleš a Ty si naň zabudla....a teraz Ježiško zabudne zas na mňa ." Mamka sa veľmi nezmohla na slová na svoju obhajobu....bola totiž prichytená :)
„ Čo by ste tak najviac chceli, aby Vám Ježiško priniesol? " spýtala som sa môjho sedem ročného brata Matúška a päťročného krstniatka Sophinky.
Matúš : „ Ja by som chcel snowboard, lego helikoptéru, boby, skateboard, autá na ovládanie, tanky,.....
...pokračoval ďalej a cítila som, že ten zoznam nemá koniec a tak som ho prerušila otázkou.
„ A nemyslíš si, Matúško, že tých darčekov je strašne strašne veľa? Veď si predstav koľko je na svete detí a každé dieťa by si prialo aspoň maličkosť ."
Prerušil ma pokračujúcim zoznamom a tak som sa otočila k Sophinke, ktorá si odchlipkávala z horúceho ovocného čaju.
„ A ty Sophi? Čo by si chcela?"
„Kristínka, ja by som chcela také uteráčiky na háčikoch, čo máme v škôlke.....a ešte fotku starkej Ľubky, aby som na ňu nikdy nezabudla."
Ježiško, neviem či tam hore v oblakoch máte nejakého fotografa,....prosím Ťa za Sophinku, pofoť trošku moju mamku a Sophinkinu starkú, aby sme vedeli ako vyzerá teraz a či je šťastná....a pošli nám prosím tú fotku po anjeloch sem dole na zem...
Ďakujem za nás obe.
