Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
kristína brnčová

kristína brnčová

Bloger 
  • Počet článkov:  112
  •  | 
  • Páči sa:  0x

To co píšem,....v tom som ja. Zoznam autorových rubrík:  moječo ma zaskočilomoji kakaovníciľudia inak obdarovaníčo sa mi dotklo srdcamoja každodennosťSúkromnéNezaradené

čo ma zaskočilo

Strácame dôvody behať pod magnóliovými kvetmi

kristína brnčová

Strácame dôvody behať pod magnóliovými kvetmi

Vysokoškolskú stretávku som si nechcela nechať ujsť. Nitra takisto krásna, nádherne rozkvitnutá už ani nie do jari, ale do leta. Vždy mala náskok približne dvojtýždňových krokov. Spolužiaci presne takí, s akými som sa lúčila pred pár rokmi. Asi nás čas ešte nestihol  až tak veľmi zmeniť. Alebo si to naivne myslíme iba my.  Po spoločnej večeri a večernom posedení sme sa presunuli do mesta. Spomenúť si na krúžkovice, beánie, diskotéky, pri ktorých niekedy zastával čas. Romantické bláznenie pod svetlom lámp, smiech a bláznivé preteky po nočnej vyprahnutej ulici, či parku. Hľadala som tú našu nezbednú študentskú dušu. Na námestí, po diskotékach a baroch, kde sme chodili. Pozerala som sa na rovnaké miesta, ale nevidela,...chcela som sa nadýchnuť minulých pocitov, ale necítila som okrem strachu nič.

  • 14. apr 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 045x
  • 2
Dnešná doba nemôže byť na všetko výhovorkou

kristína brnčová

Dnešná doba nemôže byť na všetko výhovorkou

Deň, aký mám rada. Pokojný, usmievavý a veselý. V hlave som mala ešte zopár úsmevných otázok, či rozhovorov detí zo školy. A tak som sa občas pristihla, že prechádzajúc popri obchodoch sa usmievam. Iba tak. Z radosti z pekných spomienok a z ilustrácií prežitých chvíľ. Na zozname som mala toho dnes viac. Drogéria, Jednota, Papierníctvo a Zelovoc. V Zelovoci som už bola ovešaná taškami, z jednej mi trčal chlieb, z druhej alobal, z tretej už ani neviem čo. Prechádzala som pomedzi čerstvú slovenskú reďkovku, paradajky s neopísateľnou vôňou, prekladajúc si tašky z ruky do ruky, a z ruky na zem a znova. Pani predavačka, veľmi milá žienka, mi pri každej bedničke opisovala osud a cestu jej voňavých farebných vitamínov. Tieto sú už slovenské, tieto sú sladké, tieto majú jadierka a tieto si radšej neberte. Zoberte si radšej tieto mandarinky, majú výraznejšiu chuť.

  • 29. máj 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 825x
  • 0
Zopár dier na oblečení, dokážu podpísať náš ortieľ

kristína brnčová

Zopár dier na oblečení, dokážu podpísať náš ortieľ

Deravé nohavice, trošku deravé topánky, deravá bunda a  modré oči. Pán v pokročilom veku prechádzal regálmi obchodu, plniac svoj nákupný košík jednoduchými potravinami. Špagety a k tomu kečup, rožky a k tomu diétna saláma. A to je asi tak všetko, čo v košíku mal. Prechádzal a obchádzal. Vyhýbal sa naproti idúcim nakupujúcim, úsmevom naznačoval, že nechcel vbehnúť do protismeru a jeho modré oči nechávali za ním stopu. Nie v každom človeku, ale vo mne určite. Zopárkrát sme sa medzi zeleninou a mäsovými výrobkami stretli, zopárkrát sme sa medzi cestovinami a pečivom na seba usmiali. Nebesky modrými očami, sa líšil od tuctov iných nakupujúcich, s tuctom prevažne rovnakých očí. Modré oči, ktoré sa vedeli usmievať naraz spolu s jeho ústami. Žiadny zápach, žiadny alkoholový ani iný smrad ho nesprevádzal. Iba tie diery a jednoducho jednoduché oblečenie, boli deliacim pravítkom medzi ním a ostatnými.

  • 11. feb 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 965x
  • 14
Nič nevidím, nič nepočujem, aj keď som vidiaci a počujúci

kristína brnčová

Nič nevidím, nič nepočujem, aj keď som vidiaci a počujúci

Keď som podvečer, ešte ako základniarka chodievala z Hudobnej školy, bývala už o pol piatej  v zimnom období tma. Tma, v ktorej človek vidí aj neskutočné a skutočne pociťuje neexistujúce. Bála som sa. Predsa len z mesta domov som to mala dosť ďaleko. Ale zvykla som si. Z pomalého tempa zrýchľovať a z rýchlo tempa utekať, keď už bola úplne tá najväčšia tma, ešte väčšia ako je v tom najčernejšom rohu. Keď som zistila, že kráčam sama, hneď som utekala a dobehla najbližšieho človeka a išla za ním ako záves. Úplne nenápadne. Keď odbočil z mojej cesty, našla som si iného a zas iného. Až som bola doma. V týchto ľuďoch som cítila akúsi istotu....že keby niečo, tak ma určite ochránia. Ktovie, či...ale každopádne som tomu verila.  Po včerajšej skúsenosti by som možno nezostávala dlho taká naivná.

  • 6. feb 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 530x
  • 10
Aj pre tieto vety sa oplatí k nim každé ráno vracať VIII.

kristína brnčová

Aj pre tieto vety sa oplatí k nim každé ráno vracať VIII.

Ježiško sa vôbec nemohol narodiť, lebo som ho videl minule v kostole na kríži. A stadiaľ by sa nedostal, lebo bol chudáčik priklincovaný. P.T., 7 rokov

  • 25. dec 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 478x
  • 3
Aj by som Ťa pozval na kávu,...no už som priveľmi závislý

kristína brnčová

Aj by som Ťa pozval na kávu,...no už som priveľmi závislý

Na hlave kapucňa, na nohách ťažké topánky. Topánky, ktoré mu každým krokom prilepovali nohy k zemi a tlačili ho dole. Asi muselo byť v nich obuté veľmi veľa. Radosť, možno aj skúsenosť, sklamania a aj povzbudenia, alkohol, smiech, injekčné striekačky a slovné hračky, halucinácie, plastelína, drogy, šťastie aj nešťastie, CD - čka a hudba, ktorú má rád. Čo ešte, to vie iba on sám. Vekovo o niečo starší ako som ja, intelektuálne oveľa zdatnejší ako je väčšina z nás a sociálne, stojaci na samom kraji veľkej priepasti. Pod šibenicou ľudských kritérií. Myslím, že niekoľkokrát už do tej priepasti aj spadol a bol aj obesený. No ja som mala to šťastie stretnúť a rozprávať sa s ním, keď si opäť raz vyšliapal ten kopec späť.  Z mesta som ho poznala ako čudáka. Nie nebezpečného, ale čudáka. Žijúceho a prežívajúceho všetko, čo nepatrí realite. Užívajúceho si pôžitky opojenia a účinky DD stravy. Dennej - „ delenej " stravy. Pervitín, vodka, heroín, LSD. LSD, heroín, vodka, pervitín.

  • 2. sep 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 232x
  • 30
Pieskové koláče už úplne prestávajú voňať...

kristína brnčová

Pieskové koláče už úplne prestávajú voňať...

Povedali by ste, že už je to predsa len dlhší čas, čo som ich nepiekla, ale prekvapím Vás. Minule. Opäť bez múky, mlieka, vajec a vyhriatej rúry. Spoľahnúť som sa musela iba na vyhriate špirály slnečných lúčov. Nie, neodbehujem si vo voľnom čase na pieskovisko a už vôbec nekradnem deťom formičky :) . No minule som mala VIP - vstupenku na takéto pieskovisko - moju dvojročnú neterku. Skoro všade sa piekli koláče. Boli tam dievčatá , chlapci, menší, vyšší, mladší aj starší, dobrí pekári aj začiatočníci. Piekli sa ovocné koláče , ozdobené malou margarétkou ( ako my sme piekli, vtedy... pred včelínom), makové, alebo iné koláče ozdobené zeleným listom ( presne ako my sme zdobili, vtedy... pred včelínom ).Keď boli koláče hotové, napečené a ozdobené, čakala som na obsluhu. Objednala by som si ovocný koláč ozdobený margarétkou a džús z bazy k tomu. Tušila som však, že niečo nie je v poriadku, pretože keď sa koláče piekli, nevoňali. Obsahovali SKORO všetko, čo mali, ale nevoňali. Nevoňali radosťou, láskou, fantáziou, snami, deťmi ani detstvom...

  • 13. júl 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 024x
  • 2
Oddelenie : emocionálnej absencie lásky srdca

kristína brnčová

Oddelenie : emocionálnej absencie lásky srdca

Existujú rôzne typy čakární. Najbežnejšie sú však dva typy. Čakárne na autobusových či vlakových staniciach, keď je naše srdce zbalené v ruksaku človeka s ktorým sa lúčime. Toto lúčenie vždy vdychuje do nás smútok a samotu. Sedíme na drevenej lavičke niekde pri automate na kávu, či čokoládu a stále si opakujeme, že odišiel preto, aby sa mohol čoskoro vrátiť späť. A potom. Po čase. Opäť sa nám trasú kolená, keď sa nevieme dočkať príchodu autobusu, či vlaku, ktorý nám naspäť „doručí" niekoho... s naším srdcom v ruksaku. A lavička stále nepohnuto stojí pri automate. Alebo iba tak čakáme a cestujeme, čakáme a cestujeme, niekedy ani sami dobre nevieme kde a za čím. Oveľa trpkejšie ovzdušie však majú asi čakárne v nemocniciach. A hlavne, keď čakáte na svoj ortieľ : buď - alebo .

  • 1. júl 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 294x
  • 4
Snáď keď dolíže nanuk, tak precitne...

kristína brnčová

Snáď keď dolíže nanuk, tak precitne...

Väčšinou keď idem bicyklom po lesných cestičkách, skoro vždy si vyberám z uší slúchatká. Cítim, že v takýchto momentoch je táto , rytmom namiešaná hudba, ako dvadsaťkrát vymočené čajové vrecúško oproti tomu, čo počujem od stromov, vtákov a celého kolobehu zeleného raja. Samozrejme, že nerozumiem ničomu, čo sa spieva v týchto ich zelených pesničkách, sú to však evergreeny do ktorých si slová vkladám a vymýšľam ja sama. Aj dnes som mala slúchatká celý čas iba tak prehodené a počas cesty som ani nepomyslela si ich založiť. Paradoxne, až keď som prišla domov dostala som chuť po nich siahnuť. Unavená z cesty, ešte neumytá a neprezlečená, si sadám pred televízor s litrovou fľašou vody. Potrebovala som výdych. No keď som zapla televízor potrebovala som niekoľko nádychov naraz. Atraktívna slečna, ktorá si vychutnáva nanukovú lahôdku MAGNUM. Poznáte tú reklamu?

  • 14. jún 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 332x
  • 1
„ Ak sa dá, udržiavajte výhradne len očný kontakt...“

kristína brnčová

„ Ak sa dá, udržiavajte výhradne len očný kontakt...“

Vedela som, že aj keby každá z predavačiek mala kamenný pohľad bez náznaku oteplenia a roztavenia tvrdosti výzoru, na pani Danku , ktorá mala na starosti ovocie a zeleninu, sa dá vždy spoľahnúť. Dodávala život každému miestu vo veľkom M- markete. Bola vždy ako slniečko, ktoré svojimi lúčmi ešte viac dodávalo oranžovú farbu pomarančom, červenú jablkám, žltú banánom. A farby celého spektra každému človeku, ktorý prechádzal okolo nej. Mala veľmi chytľavý úsmev v ktorom bolo cítiť teplotu jej dobrého srdca. Husté vlasy nosievala povytáčané do strán. Aj týmto účesom mi pripomínala slnko .

  • 27. mar 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 331x
  • 38
SkryťZatvoriť reklamu