čo sa mi dotklo srdca

kristína brnčová

Zblúdilá ovečka, ktorú pastier nestráca II.

Spevácky zbor v zložení pani kostolníčky a štyroch žien v laviciach sa už začal precvičovať. Chlapi, ktorí sedeli roztrúsení po voľných laviciach, nespievali. Asi sa sústredili na inú, dôležitejšiu činnosť...držať palce speváčkam, ktoré ťahali do nebeských výšin melódie, tak ťažko nájdené v skutočných piesňach zo spevníkov. Mám rada túto rodinnú atmosféru malého kostolíka. Sviatok rodiny a ja som mala také isté šťastie ako pred rokom. Staručký pár, zodpovedného pastiera a jeho stratenej ovečky, ma poctili svojou prítomnosťou v lavici, kde som sedela. Možno som ich pritiahla svojou túžbou, mať ich niekde nablízku....aby som si z nich opäť raz, niečo krásne a krásne poučné prečítala. Do kostola prišli ako vždy, držiac sa za ruku. Prežehnali sa a išli smerom k mojej lavici. Požehnané ich rozhodnutie.

3. feb 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 971x
3

kristína brnčová

Pred smrťou vediem o prsia

Z krásnych károvaných šiat, ktoré ste nám so sestrou ušili, sme už dávno vyrástli. Zo šiat, a aj z detstva. Škoda, že človek rastie. Pretože dospievaním stráca z vreciek, postupne všetky kamienky bezstarostnosti...a aj veselé kárované detstvo. Pred vstupným mostom do Piešťan, sme boli so sestrou vždy nalepené na škaredom autobusovom okne, hľadajúc labute a čajky, ktoré sme spolu s Vami chodili k Váhu kŕmiť. Prechádzky od jedného ramena k druhému. A každá labuť Vás už poznala po chôdzi. Nakrájaný chlieb, v ruke vodítko, na vodítku jazvečík, pobehujúci popri nás. Jesenné listy padajúce do Váhu, ktorý si ich so svojimi vlnami odnášal do väčších, hlbších, nebezpečnejších vôd.

25. nov 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 254x
7

kristína brnčová

Klobúk hore, pani doktorka

Verím tomu, že doktoriek pred ktorými by som nedala klobúk dole, ale nasadila si ho na hlavu, bez pocitu viny, je oveľa menej ako tých, pred ktorými skladám pomyselný klobúk a aj svoju úctu. Pred Vami, pani doktorka...pani doktorka čierneho dňa, však určite nie. Nasadila by som si ho a neskladala. Nepodarilo sa mi ju zachrániť. Ani po inštrukciách bielych anjelov z Rýchlej záchrannej služby, ako som ich v tom momente vnímala. Zomrela mi pod rukami. A vlastne, možno už bola mŕtva ešte o niečo skôr, ako som ju začala zachraňovať. Ja už neviem. Keď odchádza mama, máte pocit, že chvíľkami odchádzate s ňou.

20. sep 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 15 317x
44

kristína brnčová

Anjelov chce nebo späť

Prišla k nám na návštevu s jej mamkou a mamkinou kamarátkou. Jej mamka a kamarátka sa veľmi dobre poznali s mojou krstnou mamou. Boli to jej bývalé kolegyne z roboty, kým moja krstná nezostala na invalidnom vozíku. Prišli jej zablahoželať k narodeninám. A ona prišla s nimi. V tomto článku ju budem volať Zuzanka. Zuzanka vážila asi tak 45kilo spolu aj s darčekom, ktorý priniesla. Blonďavo-zlatisté vlasy mala spustené na ramená. Úsmev anjela a hlas niekoho, jemu podobnému. Zuzanka mala asi tak dvadsať rokov, možno dvadsaťjeden a mala pred sebou skúšky z nejakých humanitných vecí, z ktorých som ja mala z vysokej, kníh a skrípt celkom požehnane. Veľmi rada som jej ich požičala a ešte radšej som bola, keď mi krstná povedala, že Zuzanka skúšky spravila.

22. aug 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 6 501x
11

kristína brnčová

Ďakujem za výber tých farieb

Mala som byť chlapec, ja viem. Chlapca si chcel viac ako kučeravú modrookú, ďalšiu babu. Našťastie si si na mňa zvykol rýchlo...veď predsa som bola tiež Tvoja. A Ty môj...veľký ocko. V živote každého z nás, sú okamžiky a spomienky, na ktoré dá srdce tvrdý zákaz zabudnutia. Väčšinou sú to práve chvíľky, kedy sa vyfarboval, spestroval a oživoval vzťah s nejakým človekom. S mamou, otcom, súrodencom , kamarátmi. Ty si si na náš vzťah zobral nádherné pastelky.

22. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 946x
6

kristína brnčová

Mamka, najlepšia záchranárka

Vždy v letný podvečer som sadla na bicykel a išla som si do odľahlého jazera nachytať čo najviac ohnivých iskričiek zapadajúceho slnka. Na pláži už nebýval v tom čase nikto. Hladina stíchla tichom, ktoré človeka núti rozmýšľať. Zotrvať v tichu a skloniť sa pred nádherou, ktorú vidí pred sebou. Keď som mamke povedala, ako je tam nádherne takto večer, aké ticho, aká krása, a to slnko a ja úplne sama v celom široko-dlhánskom jazere, mala som pocit, že zaregistrovala len tú úplne poslednú koncovku môjho vyznania.

10. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 104x
6

kristína brnčová

Odosielateľ: deti...Adresát : Kristínka

Niektoré dni naozaj nevychádzajú. Niektoré sa nám zdajú pokazené hneď zrána, iné sa kazia v priebehu dňa. Iba tak svojvoľne a mimovoľne, alebo v tom máme prsty aj my. Našťastie však dni sa netvoria cez kopirák, a zlé a nevydarené, striedajú tie milšie a veselšie. Minulý týždeň som mala štvrtok taký ťažký, ako keby bol vytvorený z ozubených olovených kolies. Príprava, prezentácia, hodiny, suplovanie, pokazené auto zajednávačky, objednávačky, do toho zachmúrená sivá obloha, ktorá sa ani za svet nechcela rozjasniť a usmiať...keď už nie pre nič iné, aspoň pre to, ako sa ja trápim, tak pozemskými každodennosťami. Som veľmi rada, že mám v sebe zabudovaný vypínač a keď prechádzam bránou školy, osobné problémy sa snažím dávať do nedosiahnuteľnej vzdialenosti od detí. Nemôžu za to, že sa mi nechcelo vstávať. Nemôžu za to, že ma bolela ráno hlava a nemám vybavených ešte viac ako veľa vecí. Svoje dopoludnie som sa snažila doslova predýchať. Nevyjadrovať bolestivé, nehovoriť o svojich problémoch, a nepreciťovať svoju nervozitu.

7. máj 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 755x
2

kristína brnčová

Nalomený krištáľ našej duše

V maličkom kostolíku v Lúčkach pri Kremnici, si človek veľakrát vypočuje veľmi múdre, povzbudivé a motivujúce úvahy, ktoré zoberú načas našu ľahostajnosť a nútia nás premýšľať o počutom a následne naše myšlienky ešte raz dôkladne opätovne precítiť.

6. máj 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 636x
4

kristína brnčová

Dúhovo vyfarbený deň

Veronika mi pripravila ťažké začiatky v škole. Keď som prišla, na druhý, alebo tretí týždeň som mala zastupovanie náboženstva v jej triede. Blížila sa Veľká noc a témou hodiny bola Krížová cesta. Prečítanie, preposunkovanie, dramatizácia, vysvetlenie, overenie a rozhovor. Tak som to mala v pláne. A práve tento môj plán nás s Veronikou rozdeľoval. Ona mala plán iný. Plánovala nerobiť vôbec nič. Alebo poprípade ešte tak počítač by pripadal do úvahy. Vedela som, že nastáva boj. A keby som poľavila ja, kontumačne by som prehrala na niekoľko mesiacov. Nechcela som. Nechcela som odísť z tej hodiny ako porazená a neschopná. Vybrala som si zložitejšiu cestu, plnú kameňov, zlých pohľadov a škaredých gest.

19. mar 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 937x
7

kristína brnčová

Nenechám Ťa samu, ani Ty ma nenechávaj

Nikdy sme nemali doma veľa peňazí. Mali sme skôr veľa lásky. A práve ňou sme dokázali byť šťastní. Zo školských exkurzií som mamke domov vždy prinášala pracie prášky, ktoré sme si obyčajne vôbec nemohli dovoliť. Nie obyčajné, ale pre nás nepoznané. Boli to pracie prášky, ktoré sme poznali iba z reklám. Vizir, Ariel, Persil a im podobné. Prášky z vrchných políc regálov. Priveľmi vysoko položené od našich, vtedy ešte korunových súčtov.

31. jan 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 203x
9

kristína brnčová

Zblúdilá ovečka, ktorú pastier nestráca

Nedeľnú dopoludňajšiu hodinku väčšinou trávim vždy na Lúčkach pri Kremnici, v kamennom kostole bez organistu a tetušiek bez hudobného sluchu. Spievajú ako im hlasivky kážu, prekrikujú sa svojou náruživosťou pre omšové piesne a melódie sú vždy veľmi improvizované a voľné. Zvláštne, ale páči sa mi práve tam. Je tam tak komorne, rodinne a útulne. Svätá omša je omšou asi dvadsiatich ľudí z davu, jednej kostolníčky a jedného farára.

10. jan 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 13 983x
41

kristína brnčová

Ježiško, máte v nebi fotografa?

Nechcela som už vianočnú tému mojich článkov, chcela som už prichádzajúce Vianoce prežívať vo svojom vnútri, v tichu a láske. Ale rozhovor s našimi deťmi, mojimi neterkami a mojim sedem ročným bratčekom ma prehovoril klepať opäť túto tému do týchto istých čiernych kláves. S deťmi v predvianočnom období sa často rozpráva o Mikulášovi, o škôlke a programe v škôlke, o strachu, či smiechu z veselého anjela či pekelne pekelného čierneho čerta. Alebo ešte sa dá rozprávať o snehu, snehuliakoch, či snehových bunkroch, ktorých steny sú vždy držané silou pevnej detskej vôle a detskej fantázie ....alebo ešte o Ježiškovi,...a o tajnom pretajnom Liste len a len pre neho. Takzvaný List pre Ježiška s adresou Nebo 5, 000 00, ako mi dávno dávno prezradila moja sestra jeho adresu.

10. dec 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 038x
2

kristína brnčová

Idú Vianoce, poď už domov mami

Opäť sa mi vrátil ten sen. Sen tak neskutočne skutočný a trpko realistický. Mamku som naposledy videla pred 447 dňami. Odvtedy ju vidím len vo svojich snoch, myšlienkach a nostalgických návratoch na niečo krásne. Odvtedy je mamka tam...a ja tu. Niekde tam, čo sme ako malé deti nazývali Ježiškovo, a kreslili sme ho na papier vždy nebesko modrou, tou najmodrejšou farbou.

25. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 740x
3

kristína brnčová

Dúhové papieriky lásky

Pred rokom som si už zbierala nápady v hlave, ako Ťa prekvapím, mami. Aby to bolo detské, a tým aj smiešne...radostné a nápadité,...ale hlavne, aby z tých mojich bláznivých bláznovstiev...dýchala láska. Poroznášala som farebné papieriky, s malými prekvapeniami po celom dome. Na dlážku, za klavír, pod posteľ, na balkón, do kuchyne, do chladničky, do vani...do každého kútika, nášho bytu...môjho a Tvojho srdca.

30. apr 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 983x
10

kristína brnčová

Moja milovaná...navždy zapísaná v mojom srdci

Nie je ťažké pochopiť, prečo ju mám tak rada. Pretože, je to Banská Štiavnica. A Banskú Štiavnicu nemožno neľúbiť. Jej história je ďalekosiahlejšia ako naše najďalekosiahlejšie myšlienky. Je komplikovane zašifrovaná do svojich uličiek, kde sa skrývajú naše detské bláznenia v Botanickej záhrade, volejbalové turnaje závodného charakteru sídliskových detí, či romantické poblúznenia v poblúznených úzkych uličkách, stúpajúcich do výšok...chodníkov, či našej fantázie. Banskú Štiavnicu nemožno neľúbiť, pretože :

1. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 053x
15

kristína brnčová

Nechcem ruže červené,.......chcem aby si žila

Kytica červených ruží, pohodená je v tráve,.. nejaký zlom nastal,...v tej chvíli práve. Odišla, zostali iba ruže,...a smútkom zaliate spomienok kaluže. Čo sa vlastne stalo,...to nikto nedozvie satáto chvíľa,... vraj rozchod nazýva sa. Však tento rozchod inú podobu má,...navždy mi totiž odchádza,...moja mamka jediná. Odchádza, ale nie len dočasne,... jej srdce,...mamke mojej ,o chvíľu vyhasne.

8. jan 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 818x
5

kristína brnčová

Tak ťažko...bez Teba III. ( List pre Ježiška)

Milý Ježiško, píšem Ti tento list už ako dospeláčka. Veď vidíš, že už sa snažím uhládzať svoje slová do ako takého zmyslu. Aj keď sa Ti môže zdať, že sa mi to aj napriek tomu, nie až tak veľmi darí. Keď tak rozmýšľam celkom som to riskla tým, že som Ti hneď na začiatku napísala, že som dospeláčka. Viem totiž, že najskôr čítaš detské listy a iba niekedy listy tých, často tak premúdrelých, nás dospelákov. Neviem, ako si udržať Tvoju pozornosť pri čítaní tohto článku. Rada by som Ti niečo detské nakreslila, lebo viem, že kresbičky detských rúk sú Tvojmu srdcu najmilšie. Ale nedá sa mi. Neviem prečo, ale akosi som zabudla detské motívy,....v poslednom čase. Možno to súvisí s tým, že sme tento rok na našom vianočnom stromčeku nemali zavesenú našu veľkú červenú guľu detstva. Vždy tam bola. A teraz zostala v krabici, spolu so slamenými hviezdičkami a trblietavými anjelikmi.

26. dec 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 047x
3

kristína brnčová

Tak ťažko.....bez Teba II.

...tak a som späť, mami. Chcem splniť sľúbené, že Ti list dopíšem. Najradšej by som Ti ho vložila pod vankúš, do stolíka, na stôl do kuchyne,...ako sme si vždy nechávali odkazy...s koncovým Ľúbim Ťa, Kristínka,...Ľúbim Ťa, mami. Mami, nič sa nezmenilo. Zatiaľ nie. Svet, ľudia, udalosti a dni bežia opreteky času, iba ja cítim, že ten čas mi zastal. Niekedy začiatkom augusta.

20. okt 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 852x
1

kristína brnčová

Tak ťažko ..... bez Teba

Bola by si určite opäť prvým človekom, ktorý by čítal tento článok,...tak ako tomu bývalo stále. No teraz Ťa úplne všetci predbehli. Úplne všetci. Mami. Ako sa mám? Hm...poriadne nevidím na zajtrajšok a oči sa mi rosia miliónmi sĺz z myšlienok na dnešok, na túto chvíľu, na tieto písmená, slová, spomienky.

17. okt 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 034x
2

kristína brnčová

Mihotajúce bóje blízkosti , známo neznámych ( II. časť)

Opäť iní? Opäť zmena? Z krízového centra sa Lukáško dostal ešte do nejakej profesionálnej rodiny a odtiaľ do Detského domova do Kremnice, k našim deťom, do našej školy. Ďalšia zmena sprevádzaná neutíchajúcim plačom, krikom a zúfalým vzlykaním. Žiadne slová, žiadne návyky, žiadne posunky. Pani vychovávateľka z Detského domova mi spomínala Lukáškov príchod ako niečo veľmi bolestné, pre všetkých, ktorí boli v tej chvíli tam. Našťastie, že vtedy mal službu niekto ako ona. Neprestávajúci plač objala do svojho pokoja a ticha, ľahla si k nemu do postele a s rukami plnými lásky a citu ho hladkala až kým nezaspal. Anjel strážny vzlietol k Lukáškovi v ten večer jeho príchodu.

28. jún 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 923x
4