kristína brnčová
Kristínka pomôž, ja nechcem ísť domov III.
Bolo po Veľkej noci. Chlapci si navzájom rozprávali, či posunkovali, koľko dievčat obliali, aký dlhočizný mali korbáč, alebo koľko čokolád majú ešte schovanýchna tajne tajných miestach. Dievčenská debata sa posúvala smerom od studenej vody, pišťajúcich zvukov a spomienok na párky, či klobásy na zadku.Kým sa deti pripravovali na matematiku, rýchlo som si odbehla na záchod. Pred záchodovými dverami stála Ruženka a pozerala sa z okna.Ruženka je nepočujúca, má ešte niekoľko sestier a všetky sú v detskom domove. Od najstaršej až k najmladšej. Ale našťastie sú spolu. V jednej domováckej rodine. Na Veľkú noc boli doma. Tak ako na všetky sviatky, či letné prázdniny.Pred dvomi rokmi, sa prázdninový pobyt, v domácej biologickej rodine, skončil pre ne predčasne. Už po niekoľkých dňoch, musela pre ne do rodiny prísť, sociálna pracovníčka spolu s pani vychovávateľkou. Poslané na ulicu, mamou a otcom, žobrali na ich žranicu.