Články od kristína brnčová

kristína brnčová

Kristínka pomôž, ja nechcem ísť domov III.

Bolo po Veľkej noci. Chlapci si navzájom rozprávali, či posunkovali, koľko dievčat obliali, aký dlhočizný mali korbáč, alebo koľko čokolád majú ešte schovanýchna tajne tajných miestach. Dievčenská debata sa posúvala smerom od studenej vody, pišťajúcich zvukov a spomienok na párky, či klobásy na zadku.Kým sa deti pripravovali na matematiku, rýchlo som si odbehla na záchod. Pred záchodovými dverami stála Ruženka a pozerala sa z okna.Ruženka je nepočujúca, má ešte niekoľko sestier a všetky sú v detskom domove. Od najstaršej až k najmladšej. Ale našťastie sú spolu. V jednej domováckej rodine. Na Veľkú noc boli doma. Tak ako na všetky sviatky, či letné prázdniny.Pred dvomi rokmi, sa prázdninový pobyt, v domácej biologickej rodine, skončil pre ne predčasne. Už po niekoľkých dňoch, musela pre ne do rodiny prísť, sociálna pracovníčka spolu s pani vychovávateľkou. Poslané na ulicu, mamou a otcom, žobrali na ich žranicu.

28. máj 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 754x
5

kristína brnčová

Strácame dôvody behať pod magnóliovými kvetmi

Vysokoškolskú stretávku som si nechcela nechať ujsť. Nitra takisto krásna, nádherne rozkvitnutá už ani nie do jari, ale do leta. Vždy mala náskok približne dvojtýždňových krokov. Spolužiaci presne takí, s akými som sa lúčila pred pár rokmi. Asi nás čas ešte nestihol až tak veľmi zmeniť. Alebo si to naivne myslíme iba my. Po spoločnej večeri a večernom posedení sme sa presunuli do mesta. Spomenúť si na krúžkovice, beánie, diskotéky, pri ktorých niekedy zastával čas. Romantické bláznenie pod svetlom lámp, smiech a bláznivé preteky po nočnej vyprahnutej ulici, či parku. Hľadala som tú našu nezbednú študentskú dušu. Na námestí, po diskotékach a baroch, kde sme chodili. Pozerala som sa na rovnaké miesta, ale nevidela,...chcela som sa nadýchnuť minulých pocitov, ale necítila som okrem strachu nič.

14. apr 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 045x
2

kristína brnčová

Bojovník za lízatkovú spravodlivosť

Začínala sa veľká prestávka, keď Miško vstúpil do triedy. Našich prváčikov som posielala na chodbu, pričom skoro každý z nich sa z tej chodby po chvíľke vracal späť. Jeden si zabudol chlieb, druhý jablko, tretia fľašu s čajom, štvrtý toaletný papier na záchod,...a podobné zabúdačky. Miško ma netrpezlivo ťukal na rameno.

8. apr 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 259x
4

kristína brnčová

V takýchto chvíľkach, má človek chuť, stále začínať odznova

Dnes sme boli kompletní. Plná trieda maličkých prváčikov, ktorí si okrem peračníka a desiaty vždy ráno do aktovky hodia aj svoje ťažkosti, problémy, či problémiky, diagnózy, či nálady. Od zlého spánku, cez vývinové poruchy učenia, pokračujúc väčšou či menšou stratou sluchu, a ani zďaleka nekončiac pri diagnóze F 90.1 - hyperkinetickej poruche správania. Majú čo nosiť, tie naše blchy. Školský týždeň v špeciálnych a základných školách s takýmito deťmi, býva naozaj špeciálny. Jeden deň sa nepodobá na druhý, druhý na tretí, pretože tretí má niečo z prvého a štvrtý zas z druhého. A piaty býva kritický.

28. feb 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 5 512x
10

kristína brnčová

Kristínka,čo musí mama urobiť, aby som mohol ísť do detského domova

Šimon prišiel po dlhej hospitalizácii opäť do školy. Keď som prechádzala okolo jeho triedy, všimla som si ho, ako smutne sedí v lavici. Zakývala som mu a naozaj srdečným úsmevom som mu posunkovala, že som rada, že je zdravý, a že sa už vrátil k nám. Odkýval, ale odusmial sa iba na pol úst. Tušila som, že keď sme sa uvideli, uvidíme sa už o chvíľu znova. A mala som pravdu. Prišiel hneď nasledujúcu prestávku. (Prepisujem rozhovor v posunkoch, preto tie neurčitky.)

6. feb 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 10 484x
22

kristína brnčová

Zblúdilá ovečka, ktorú pastier nestráca II.

Spevácky zbor v zložení pani kostolníčky a štyroch žien v laviciach sa už začal precvičovať. Chlapi, ktorí sedeli roztrúsení po voľných laviciach, nespievali. Asi sa sústredili na inú, dôležitejšiu činnosť...držať palce speváčkam, ktoré ťahali do nebeských výšin melódie, tak ťažko nájdené v skutočných piesňach zo spevníkov. Mám rada túto rodinnú atmosféru malého kostolíka. Sviatok rodiny a ja som mala také isté šťastie ako pred rokom. Staručký pár, zodpovedného pastiera a jeho stratenej ovečky, ma poctili svojou prítomnosťou v lavici, kde som sedela. Možno som ich pritiahla svojou túžbou, mať ich niekde nablízku....aby som si z nich opäť raz, niečo krásne a krásne poučné prečítala. Do kostola prišli ako vždy, držiac sa za ruku. Prežehnali sa a išli smerom k mojej lavici. Požehnané ich rozhodnutie.

3. feb 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 971x
3

kristína brnčová

Kristínka, ahóóój

Išla som po pešej s novými chlpatými slúchatkami na ušiach. Tešila som sa z nich a tak mi neprekážali ani závažia v oboch rukách. Múka, konzervovaný hrach, mandarínky, trčiaci pór z tašky, či čierne fit bagety, ktoré bývajú asi najmäkšie z celej Kremnice. Zahľadená do myšlienok, čo idem po vyložení nákupu ako prvé robiť, a započúvaná do Janošíkovho ľúbenia.

22. jan 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 602x
7

kristína brnčová

Pred smrťou vediem o prsia

Z krásnych károvaných šiat, ktoré ste nám so sestrou ušili, sme už dávno vyrástli. Zo šiat, a aj z detstva. Škoda, že človek rastie. Pretože dospievaním stráca z vreciek, postupne všetky kamienky bezstarostnosti...a aj veselé kárované detstvo. Pred vstupným mostom do Piešťan, sme boli so sestrou vždy nalepené na škaredom autobusovom okne, hľadajúc labute a čajky, ktoré sme spolu s Vami chodili k Váhu kŕmiť. Prechádzky od jedného ramena k druhému. A každá labuť Vás už poznala po chôdzi. Nakrájaný chlieb, v ruke vodítko, na vodítku jazvečík, pobehujúci popri nás. Jesenné listy padajúce do Váhu, ktorý si ich so svojimi vlnami odnášal do väčších, hlbších, nebezpečnejších vôd.

25. nov 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 254x
7

kristína brnčová

Nezakrývajte oči Nepočujúcim

Každé ráno si pred odchodom do školy vychutnávam raňajšiu kávu pri Teleráne. Pri počasí, pri myšiakovi Tomovi a malej myške, a stále sa ešte takisto čudujem, koľko veľa častí táto rozprávka má. A stále tí dvaja, dokážu takisto rýchlo behať. Aj keď priznám sa, radšej by som sa pozerala na obľúbeného čierno-čierneho Krtka z detstva, alebo na tie smiešne postavičky zo zápalkovej škatuľky, čo nám niekedy, už veľmi dávno, chodili porozprávať Večerníček pred spaním. Vlastne oni ani nerozprávali, iba robili veľmi smiešne veci, na ktorých sme sa neskutočne smiali. Dnes som prišla neskoro. Na koniec rozprávky. Nevadí, aj tak sa dnes opäť raz nedobehli. A čo nedobehli dnes, dobehnú zajtra ráno. A zrazu vidím pred sebou posunky. Posunkujúce ruky som poznala. A človeka, komu patria takisto. Môj kamarát. Tlmočil do posunkového jazyka spektrum rozhovorov, dialógov, rád a zaujímavostí, ktoré sa tam striedali.

24. sep 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 706x
0

kristína brnčová

Klobúk hore, pani doktorka

Verím tomu, že doktoriek pred ktorými by som nedala klobúk dole, ale nasadila si ho na hlavu, bez pocitu viny, je oveľa menej ako tých, pred ktorými skladám pomyselný klobúk a aj svoju úctu. Pred Vami, pani doktorka...pani doktorka čierneho dňa, však určite nie. Nasadila by som si ho a neskladala. Nepodarilo sa mi ju zachrániť. Ani po inštrukciách bielych anjelov z Rýchlej záchrannej služby, ako som ich v tom momente vnímala. Zomrela mi pod rukami. A vlastne, možno už bola mŕtva ešte o niečo skôr, ako som ju začala zachraňovať. Ja už neviem. Keď odchádza mama, máte pocit, že chvíľkami odchádzate s ňou.

20. sep 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 15 317x
44

kristína brnčová

Aj pre tieto vety sa oplatí k nim každé ráno vracať IX.

Nový školský rok začal chaoticky, ako len začiatky najviac vedia byť. Ale boli sme na to pripravení, obrnili sme sa trpezlivosťou, dobrou náladou a ešte raz trpezlivosťou. Postupne to postupuje...podľa mňa dobrým smerom. A jedným zo znakov správnej cesty je aj to, že sa v triede veľmi veľa smejeme. Jeden na druhom, alebo sami na sebe. Nie vysmievame, ale smejeme. Na prežitých chvíľkach, či pohotových reakciách. Krásny výber iba začínajúceho roka:

20. sep 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 161x
7

kristína brnčová

Kamarátstvo je aj o vytieraní zadku

Deti s rodičmi netrpezlivo čakali v laviciach. Prvý školský deň a prvý ročník preplnený malkáčmi s diagnózami rôzneho druhu, typu, či povahy. Od surdomotizmu (hluchonemosť), cez neurovývinové poruchy, napríklad syndróm ADHD (najmä poruchy pozornosti), až k poruchám učenia. Toto je písané v papieroch. Ja som však v tento prvý deň pred sebou videla, deväť párov zvedavých očí, malé taštičky, ktoré schovávali nevyhnutné veci, ako napríklad niečo pod zub, či niečo na zábavu. Bude to ťažká práca, preťažených síl, pomyslela som si. Budú to dni, ktoré budú náročné a vyčerpávajúce, ale vopred sa nevzdáme. Na začiatku je najdôležitejšie naučiť ich pliesť pavučinu kamarátstva, priateľstva, ochoty a pochopenia s druhými. Teda aj s nami, dospelákmi. Keď sa budeme mať radi navzájom, nebudeme si chcieť robiť zle, budeme sa povzbudzovať v neúspechoch a rozveseľovať sa v smútku.

9. sep 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 099x
12

kristína brnčová

Anjelov chce nebo späť

Prišla k nám na návštevu s jej mamkou a mamkinou kamarátkou. Jej mamka a kamarátka sa veľmi dobre poznali s mojou krstnou mamou. Boli to jej bývalé kolegyne z roboty, kým moja krstná nezostala na invalidnom vozíku. Prišli jej zablahoželať k narodeninám. A ona prišla s nimi. V tomto článku ju budem volať Zuzanka. Zuzanka vážila asi tak 45kilo spolu aj s darčekom, ktorý priniesla. Blonďavo-zlatisté vlasy mala spustené na ramená. Úsmev anjela a hlas niekoho, jemu podobnému. Zuzanka mala asi tak dvadsať rokov, možno dvadsaťjeden a mala pred sebou skúšky z nejakých humanitných vecí, z ktorých som ja mala z vysokej, kníh a skrípt celkom požehnane. Veľmi rada som jej ich požičala a ešte radšej som bola, keď mi krstná povedala, že Zuzanka skúšky spravila.

22. aug 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 6 501x
11

kristína brnčová

Ďakujem za výber tých farieb

Mala som byť chlapec, ja viem. Chlapca si chcel viac ako kučeravú modrookú, ďalšiu babu. Našťastie si si na mňa zvykol rýchlo...veď predsa som bola tiež Tvoja. A Ty môj...veľký ocko. V živote každého z nás, sú okamžiky a spomienky, na ktoré dá srdce tvrdý zákaz zabudnutia. Väčšinou sú to práve chvíľky, kedy sa vyfarboval, spestroval a oživoval vzťah s nejakým človekom. S mamou, otcom, súrodencom , kamarátmi. Ty si si na náš vzťah zobral nádherné pastelky.

22. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 946x
6

kristína brnčová

Mamka, najlepšia záchranárka

Vždy v letný podvečer som sadla na bicykel a išla som si do odľahlého jazera nachytať čo najviac ohnivých iskričiek zapadajúceho slnka. Na pláži už nebýval v tom čase nikto. Hladina stíchla tichom, ktoré človeka núti rozmýšľať. Zotrvať v tichu a skloniť sa pred nádherou, ktorú vidí pred sebou. Keď som mamke povedala, ako je tam nádherne takto večer, aké ticho, aká krása, a to slnko a ja úplne sama v celom široko-dlhánskom jazere, mala som pocit, že zaregistrovala len tú úplne poslednú koncovku môjho vyznania.

10. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 104x
6

kristína brnčová

Čierna školská taška našich školákov

S Jankou sme si už tento rozhovor vyrozprávali skoro do posledného slova. Pred dvomi rokmi v tábore, keď sme spoločne podopierajúc, zdolávali hrebene zvolenských kopcov. Dnes, sme sa už ani neviem ktorou cestou a ktorou myšlienkou, znovu priblížili k tomu strašnému zážitku. Hororová scéna, ktorou si prešla ako desaťročná. Janka má dnes už osemnásť rokov. Je v detskom domove. A smeje sa. Už sa usmieva. Našťastie. Dokáže sa opäť smiať, po tom všetkom. Do detského domova bola umiestnená, po hroznej udalosti. Napíšem to radšej jej slovami (text píšem s Jankiným zvolením, samozrejme so zmenou mena, ako to robievam vždy v mojich článkoch). Janka je Nepočujúca a tak v texte je veľa neurčitkov :

6. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 7 444x
9

kristína brnčová

Keď budem mať menej roboty, zoberiem si Ťa

U našich nepočujúcich detí v škole, mám veľmi pekný posunok. Ukazujú ma ako kučeravú hlavu, kde kučery ich posunkujúcich rúk, idú krásne vlnito a pravidelne z oboch strán, a čo je ešte príjemnejšie, môj posunok mena, mi dodáva veľmi bohatý objem vlasov. No krása. Vždy sa na svoje meno v jazyku rúk, veľmi rada pozriem. Keby sa dal tento ich posunok mojej osoby zreálniť, bola by som niekto s nádherne bohatými, pravidelnými vlnami, siahajúcich až pod ramená. Milé od nich.

31. máj 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 539x
7

kristína brnčová

Dnešná doba nemôže byť na všetko výhovorkou

Deň, aký mám rada. Pokojný, usmievavý a veselý. V hlave som mala ešte zopár úsmevných otázok, či rozhovorov detí zo školy. A tak som sa občas pristihla, že prechádzajúc popri obchodoch sa usmievam. Iba tak. Z radosti z pekných spomienok a z ilustrácií prežitých chvíľ. Na zozname som mala toho dnes viac. Drogéria, Jednota, Papierníctvo a Zelovoc. V Zelovoci som už bola ovešaná taškami, z jednej mi trčal chlieb, z druhej alobal, z tretej už ani neviem čo. Prechádzala som pomedzi čerstvú slovenskú reďkovku, paradajky s neopísateľnou vôňou, prekladajúc si tašky z ruky do ruky, a z ruky na zem a znova. Pani predavačka, veľmi milá žienka, mi pri každej bedničke opisovala osud a cestu jej voňavých farebných vitamínov. Tieto sú už slovenské, tieto sú sladké, tieto majú jadierka a tieto si radšej neberte. Zoberte si radšej tieto mandarinky, majú výraznejšiu chuť.

29. máj 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 825x
0

kristína brnčová

Odosielateľ: deti...Adresát : Kristínka

Niektoré dni naozaj nevychádzajú. Niektoré sa nám zdajú pokazené hneď zrána, iné sa kazia v priebehu dňa. Iba tak svojvoľne a mimovoľne, alebo v tom máme prsty aj my. Našťastie však dni sa netvoria cez kopirák, a zlé a nevydarené, striedajú tie milšie a veselšie. Minulý týždeň som mala štvrtok taký ťažký, ako keby bol vytvorený z ozubených olovených kolies. Príprava, prezentácia, hodiny, suplovanie, pokazené auto zajednávačky, objednávačky, do toho zachmúrená sivá obloha, ktorá sa ani za svet nechcela rozjasniť a usmiať...keď už nie pre nič iné, aspoň pre to, ako sa ja trápim, tak pozemskými každodennosťami. Som veľmi rada, že mám v sebe zabudovaný vypínač a keď prechádzam bránou školy, osobné problémy sa snažím dávať do nedosiahnuteľnej vzdialenosti od detí. Nemôžu za to, že sa mi nechcelo vstávať. Nemôžu za to, že ma bolela ráno hlava a nemám vybavených ešte viac ako veľa vecí. Svoje dopoludnie som sa snažila doslova predýchať. Nevyjadrovať bolestivé, nehovoriť o svojich problémoch, a nepreciťovať svoju nervozitu.

7. máj 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 755x
2

kristína brnčová

Nalomený krištáľ našej duše

V maličkom kostolíku v Lúčkach pri Kremnici, si človek veľakrát vypočuje veľmi múdre, povzbudivé a motivujúce úvahy, ktoré zoberú načas našu ľahostajnosť a nútia nás premýšľať o počutom a následne naše myšlienky ešte raz dôkladne opätovne precítiť.

6. máj 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 636x
4

kristína brnčová

Zoznam článkov blogera