reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
kristína brnčová

kristína brnčová

Bloger 
  • Počet článkov:  112
  •  | 
  • Páči sa:  0x

To co píšem,....v tom som ja. Zoznam autorových rubrík:  moječo ma zaskočilomoji kakaovníciľudia inak obdarovaníčo sa mi dotklo srdcamoja každodennosťSúkromnéNezaradené

reklama

ľudia inak obdarovaní

Neviem, ktorý posunok, naučil aj moje srdce posunkovať

kristína brnčová

Neviem, ktorý posunok, naučil aj moje srdce posunkovať

Veselé začiatky Začiatky sú vždy náročné. Väčšinou to tak býva. Ťažkosť nečakaného a nepoznaného nás podlamuje v kolenách. Moje začiatky posunkového učenia boli však veľmi veselé. S najlepšou kamarátkou z internátu sme si zaradili posunkové hodiny hneď po hodine zdravého pohybu volejbalu. Euforicky nabité endorfínmi sme na kurze prepletali rukami možno úplne najrýchlejšie, ale zato úplne najhoršie. Robili sme si srandu, z toho všetkého...a najmä asi z vlastnej hlúposti. Táto sranda nás nesmierne bavila. Vtedy.

  • 15. aug 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 712x
  • 11
"Bol raz jeden človek"... a ja som mala šťastie, že som ho stretla

kristína brnčová

"Bol raz jeden človek"... a ja som mala šťastie, že som ho stretla

Tábory patria mladým. Mladým, bezstarostným, usmiatym, možno flegmatickým, možno trošku ufrflaným, možno bláznivým a možno normálnym. Možno, možno, možno. Každopádne som sa chcela pretlačiť cez túto šablónku kritérií tam niekde medzi. K nim a medzi nich. Ako minulý rok, keď som s nimi zdolávala Slovenský raj. Existuje niekoľko druhov táborov. Tábory, ktoré sa vyplácajú v eurách a tábory, ktoré sa vyplácajú v naturáliách. Naturáliách študijných stáží života, kedy si človek uvedomí, čo má zmysel a cenu. Kedy si uvedomí , že :

  • 16. júl 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 968x
  • 33
"Vidím Teba...a teraz mi to úplne stačí..."

kristína brnčová

"Vidím Teba...a teraz mi to úplne stačí..."

Starkinou starou šatkou mi previazali oči a zatočili ma asi päťkrát. Zelená lúka plná púpav a mojich o hlavu vyšších kamarátov. Každú chvíľu niektorí z nich ku mne pribehol a stiahol mi šatku , vždy viac a viac. Museli si byť totiž stopercentne istí, že nevidím nikoho a nič, čo by ich mohlo prezradiť. Najhoršie na tom sťahovaní bolo, že do šatky mi stiahli vždy zopár kučier. Moje áu bolo zrejme pre nich pokynom, aby sa mohli rozpŕchnuť. A začali okolo mňa pobehovať a lietať ako motýle, alebo skôr asi ako bzungačky. Roztočená a bez očí. Úplne stratená.

  • 4. jún 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 100x
  • 9
"Prosím Ťa , ...nakresli mi lásku"

kristína brnčová

"Prosím Ťa , ...nakresli mi lásku"

Už po niekoľkýkrát a vždy rovnako. Malý lístoček na začiatku nášho sedenia. Ona a ja. Ja a ona. Tak trošku bláznivé a tak trošku normálne. Každá nesúca si svoju diagnózu. Veronika Dawnov syndróm a ja syndróm neustáleho potláčania niečoho,...možno smútku. Neviem, najskôr. Našťastie symptómy nie sú voľným okom viditeľné. Lístoček, ktorým otvárame každé sedenie. Lístoček, skrývajúci prvé myšlienky nášho začiatku. Píšem za Veroniku, čo mi diktuje zo svojej hlavy plnej všakovakých myšlienok a nápadov. Nevie písať. Alebo radšej takto , nevie napísať to, čo by napísať chcela. A tak s perom v ruke, čakám kým otvorí oči a povie slovo, vetu, myšlienku, hocičo, čo ju ako prvé napadne. Láska, láska, láska, láska...láska. Prikazuje mi napísať už štvrtýkrát už na štvrtom sedení. Poslušne ukladám „á" za „l" , „s" za „á" , „k" za „s"  a „a" za „k" . Láska bola všade okolo nás, popísaná na drobných malých papierikoch. Možno aj preto sme sa spolu cítili tak dobre. Pre tieto papieriky a pre lásku na nich.

  • 9. mar 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 984x
  • 2
Železničná lavička s lietajúcimi krídlami

kristína brnčová

Železničná lavička s lietajúcimi krídlami

Ani si neviem predstaviť , že by som teraz zastala. Spomalila. Pribrzdila. Zastala a začala tlieskať. Nestíham aj tak. A nie som blázon. Na to, aby človek začal tlieskať z ničoho nič,...potrebuje nejakú diagnózu. Ako tento chlapec. Ako Andrej. Kamarát. Autista. Nemám čas, stále som na behu, buď na štyroch ,alebo na dvoch kolesách. O polhodinku mám byť už pri deťoch a som ešte len na diaľnici. Zvláštne, že v tejto rýchlosti som si spomenula práve na Andreja. Ako si sadá, a to vraj skoro denno -denne na železničnú lavičku a pri prichádzajúcom vlaku mu jeho radosť prilepuje vždy nové a nové lietajúce krídla. Skáče ako malý chlapec. Ako aprílový blázon. Rojko, práve odstrihnutý z rozprávkového scenára zababúšených perín Polepetka.

  • 15. nov 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 155x
  • 0
reklama
A teraz už máte smolu, navždy zostanete v mojom srdci...

kristína brnčová

A teraz už máte smolu, navždy zostanete v mojom srdci...

Až toľko spontánnosti v jedom okamžiku by som od seba neočakávala. „TV Rojko - internetová televízia, na tvorbe ktorej sa podieľajú ľudia s mentálnym postihnutím a s autizmom ako reportéri, kameramani a herci,...hľadá niekoho do tábora - Stratená v Slovenskom raji . " Zvláštne, ale nie nemožné, že moje , niekedy tak roztrieštené nekonečné uvažovanie a zvažovanie, sa dokázalo v tomto momente tak rýchlo konštruktívne spojiť a Enter už niesol moju odpoveď : „ Ja by som išla. " A išla som.  Neviem. Zrejme náš vozeň č. 4 musel byť protekčný , alebo čo, pretože do neho natlačili tú najživšiu energiu a radosť z celého dlhého vlaku. Nedal sa prehliadnuť. Dobrá nálada sedela na sedadlách, stála v chodbičkách, alebo bola prevesená iba tak lajdácky cez okno.

  • 21. aug 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 592x
  • 7
Svoje srdcia by nikdy nedokázali dostatočne zamaskovať

kristína brnčová

Svoje srdcia by nikdy nedokázali dostatočne zamaskovať

Veľkí hrdinovia nás poctili svojou návštevou. Čím sme si to zaslúžili sme asi ani sami netušili. Bol tam Zoro, ktorý si však zabudol časť kostýmu. Princezná so zlatou hviezdou , čo si po ceste stratila hviezdu. Cigánka s temperamentom poskladaným asi z desiatich detí , ktoré však pre istotu asi nechala spať doma. Pirát bez oka a lode. Zablúdilec nejaký. Speváčka bez citu v hlase, ale zato s citom k publiku . Nespievala totiž dlho. Čierna vrana, sediaca na vozíku , ktorá sa vedela na ňom aj pohybovať. Žiadna irónia. Moja úcta. Táto vrana vyzerala veľmi mladučká a jej pohyb bol obmedzený na priemer kolies vozíka a silu rúk, ktoré kolesá dávali vždy a vždy do pohybu. Pretože vrana sa hýbe a lieta. A hýbe a lieta. Neustále. A kráka ešte k tomu. Našťastie však táto naša vrana vydávala oveľa krajší zvuk. Smiech. Smiala sa pri každom otočení kolies. Zrejme to bol nejaký zvláštny druh. Alebo bola skrotená? To už neviem. A ešte nemôžem zabudnúť na Včielku Maju, ktorá zabudla Vilka, no svoje krídla si nemohla dovoliť zabudnúť. Jej krídla vyzerali ako ruky. A aj to boli ruky. Veľké ruky otca, ktoré Včielku vynášali, prenášali, pridŕžali a všade sprevádzali.

  • 28. júl 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 287x
  • 2
„Veď ten druhý kvietok predsa už niekto odtrhol, Kristínka“

kristína brnčová

„Veď ten druhý kvietok predsa už niekto odtrhol, Kristínka“

Detská fantázia už dávno preskočila predstavy a ilúzie nás dospelých. V detských kresbičkách spokojne môže mať slon sýto zelenú farbu a pochutnávať si hoci aj na fialových púpavách. Odpustí sa mu to, lebo ho navrhla a nechala sa pásť na purpurových lúkach detská fantázia s dúhovými farbičkami. Dospelý to nemôže pochopiť, lebo on vie čo a ako má byť a ako má vyzerať. A nie , aké by to bolo krajšie, či veselšie na papieri. V detskej hlavičke zrejme beží neskutočne pútavý film obrazov, predstáv, či postáv... a všetko je tak krásne farebné.

  • 12. mar 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 576x
  • 14
reklama
SkryťZatvoriť reklamu