Aj dnes bola nemocnica preplnená. Ako minule, ako predtým. Ľudí bolo niekoľko stonásobne viac ako bufetov, záchodov, ambulancií, pouličných stánkov predávajúcich žreby, kaviarní v nemocnici a stoličkách v nich. Pohľady ľudí hovorili o smútku, nude, zvyku, zúfalstve, znechutení, ale aj o prekvapení, radosti a šťastí.
Zdravie je niekedy ako lotéria, buď si u predavača žrebov pred nemocnicou kúpite ten správny - výherný žreb,...alebo. Alebo.
Neviem, či v čakárni pred kardiológiou bolo oveľa viac, alebo oveľa menej ľudí ako inokedy, pretože som tam bola prvýkrát.
Sadla som si k jednej staršej pani, ktorá nervózne prevracala stránky bulvárneho časopisu. A keď prevrátila aj poslednú stránku, išla od začiatku. Jej nervozita skoro driapala tie stránky.
V našej čakárni bolo celé spektrum charakterov a prejavov ľudí. Mohla by som ich rozdeliť do niekoľko skupín :
1)nerváci - vyznačovali sa tým, že sa celí chveli, ale viditeľne nie od strachu, ale z nervozity, že tak dlho čakajú. Títo ľudia neustále klopali sestričke na dvere, alebo listovali v časopisoch , len tak aby zamestnávali roztrasené ruky ( títo, boli takí malí simulanti, pretože sa navonok snažili tváriť úplne v pohode, no ich zachmúrené čelá by najradšej rozkopali dvere ambulancie.
2)vegeťáci - brali veci tak ako sú. Prekypovali neuveriteľnou ľahostajnosťou k podnetom zvonku. Boli to flegmatici, ktorí sa iba občas povrteli na svojich, už asi vytlačených miestach.
3)znudení - títo sa podobali „ vegeťákom " , ale jediný rozdiel bol v tom, že neboli pacientmi, ale iba príbuznými pacientov. Oveľa častejšie ako iní, mali v rukách kávu, alebo čaj z automatu. A keď pohár dopili, išli si po ďalší . A potom stále chodili na záchod. Takže boli buď pri automate, alebo na záchode. Boli však celkom kľudní .
4) smutné margarétky - boli to ľudia obalení z každej strany smútkom. Nečítali časopisy ani nepili kávu. Držali v rukách iba zdravotný záznam, alebo kartičku poistenca. Zvláštne bolo, že smutné margarétky aj napriek svojmu smútku, boli veľmi milé a usmievavé. Keď sa im niekto prihovoril ( trebárs aj z prvej skupiny nervákov) , dokázali vyčariť nádherný úsmev , povedať povzbudivé slová, aj keď samým im chýbalo „slnko " a povzbudenie.
5)pozorovatelia - tak do tejto skupiny by som sa zaradila ja. Pozorovatelia boli v čakárni prvýkrát a tak mali oči pre všetko. Nevedeli, že pred každým kardio- vyšetrením ( aj pred prvým ) sa musí ísť najskôr na EKG. Nevedeli, že do ambulancie sa k doktorovi prechádza cez malú šatňu, kde sa do pol pása vyzlieka. Nevedeli toho veľa a tak boli neustále v strese, že urobia niečo, čo sa nerobí. Že budú vyzerať trápne, naivne a hlúpo. Nevedeli a nepoznali.
Sedela som tam trošku ako smutná margarétka ( držala som totiž zdravotný záznam v ruke ) a trošku ako pozorovateľ.
Zrazu sa rozleteli dvere ambulancie a vybehla sestrička. Dúfala som, že to nie je sestrička „od nás " , ale nejaká sestrička „ od vedľa " z ambulancie.
„ Karty !!! " zbliakla. A tým ma uistila, že sa mýlim, keď som si myslela, že je „ od vedľa " . Nechcela som na začiatku spraviť ani jeden krok k nej. Vyzerala totiž , že ju otravuje a znervózňuje úplne všetko. Najviac však ju znervózňovala moja prítomnosť. Prítomnosť tej pani, čo čítala bulvár. Prítomnosť nervákov, vegeťákov, znudených ako aj prítomnosť smutných margarétok a pozorovateľov nevynímajúc.
Prekážali sme jej my všetci.
Na jej pokrik som s ňou išla na EKG. Opäť zbliakla : „ Vyzlečte sa !!! " zadívala som sa na ňu s otázkou v očiach, prečo kričí...?! a zrejme tú otázku dokázala aj pri takom strese rozšifrovať, pretože z nej vytriskla veta : „ Viete, som preto taká nervózna, lebo je tu plno ľudí. Ľudia hľadajú svoj zmysel života v behaní po nemocniciach. A najmä teraz, keď sú nezamestnaní.... Či starí , či mladí, všetci behajú po nemocniciach, lebo nemajú čo robiť. Neviem, čo ich na tom môže baviť . Nechápem ich !!!!!! "
Myslím, že jedine v tej poslednej vete bola ukrytá pravda. Nechápala nikoho a nič...
Táto sestrička zrejme prerušila liečbu,...alebo ju asi vôbec ani nezačala.
Tiež na kardiológii, ale na špeciálnom oddelení, kde sa lieči emocionálna absencia lásky srdca...
