Prežili sme spolu nádherné leto. Popri ťažkej práci , ktorú každý mal , to bol ako balzam... na uponáhľanú dušu, plnú myšlienok,.......a ubolené srdce „ plačúce “ za blízkymi doma. Bola to ako odmena za celý deň, tá chvíľa a chvíle, keď sme sa všetci večer spoločne stretali. Či už pri našej grilovačke v záhradke 4x4 m, alebo iba tak pri chystaní desiat na ďalší deň .
Milovala som tie chvíle. Rozprávanie, rady, smiech, smiech, rozprávanie, rady,... milovala som to .
Na prvý pohľad všetci videli, že medzi Mirkou a Lukaszom „ ide “ o niečo krásnejšie ako je len kamarátstvo, alebo priateľstvo.
Keď pozerali, pozerali jeden na druhého. A keď nie jeden na druhého, tak na pri sebe stojace predmety, veci, alebo ľudí. Bolo to také očividné .
Priala som im to,lebo som vedela, že Mirka má už dlhší čas rozplakanú dušu i srdce. Veľakrát sme sa rozprávali o nej a o mne ,...a o nej a o mne. Nikdy nekončiace „ babské “ reči . Jej smutnej tmavej duši, akoby zápalkou daroval svetlo a jas práve Lukasz.
Chodili spolu v nedeľu do kostola - poľského. Plného ľudí, a tým aj modlitieb. Každý prosil o TO ,čo zrejme nemá. Každý prosil za TO svoje, a za TO svoje, by dal čokoľvek na svete...
„ Bože , daj zdravie,...... daj “ ..... „ Bože , pokoj, radosť,......prácu. Bože nemám prácu “.... a tak podobne.
Mirka s Lukaszom tam chodili asi s podobnou modlitbou : „ Bože za neho i za mňa,.....“
„ Bože, za ňu i za mňa.“ „ Nie tak Bože,...... radšej za N Á S “
Keď sme my po lete odišli, Mirka sa presťahovala a žila s Lukaszom na jednom priváte, v jednej izbe. Vyhovárali sa na šetrenie peňazí,že to takto lepšie ušetria. Mirka o kúsok viac stále zaostávala za Lukaszovými priamymi argumentami , že chce byť častejšie s ňou. Nepovedala, že jej na ňom nesmierne záleží, že... Ach,ich srdcia sa zrejme najlepšie vedeli dorozumieť.
Mirka mi o nich dvoch často písala. Bolo to fajn, krásne,a často písala iba v superlatívoch ,a tomu som sa tešila.
V ťažkých problémoch „ Londýnskej metamorfózy dní “ si predsa našli a vzájomne pocítili teplo dlane jeden druhého .
Lukasz vždy však bol v „ prezentácii “ svojich citov a pocitov oveľa viac čitateľnejší ako Mirka. Prečo? To neviem.
Obávala sa povedať „ kocham cie “ . Možno sa bála, že keď to povie , tak to stratí, že to všetko stratí. Neviem.
Avšak nosila to v sebe, vo svojom srdci celý ten čas. To viem.
Pravdaže nebolo „ Londýnske nebo “ vždy bez jediného „obláčika “, prišli aj
„ trmy - vrmy “ ,ale nakoniec v tom víre chvíľkových nedorozumení predsa len navzájom
„ zaregistrovali “ tlkot a pulz srdca toho druhého .
Mirka musela odísť. Domov. K doktorovi,... k doktorom. Na vyšetrenie,... vyšetrenia. Nebolo to veľmi optimistické s jej zdravím, ale bola bojovníčka ako každá žena .
Výsledky neboli vždy písané anjelskou rukou, a tak niekedy prinášali nie až tak dobré správy. „ Musí sa počkať,... lieky, ...opäť vyšetrenie,... kontrola,...potom sa uvidí...
Nechcela týmto všetkým Lukasza znepokojovať, chcela aby to bolo dobré. Verila a to je predsa hlavné,že to bude dobré,že bude úplne zdravá . A tak aj on tomu musí uveriť,aj keď o ničom nevie ( zrejme si pomyslela ).
Nepovedala mu o svojich problémoch. Načo keď chcela prísť. Už čoskoro,len čo výsledky budú ako tak dobré. „ Načo sa má on trápiť,...“ tak mi to vravievala, keď sme spolu volali.
Výsledky neboli až tak dobré,ale aj napriek tomu chcela prísť . S tabletkami a s nádejou. Chcela prísť. Tak veľmi,.... za ním,... nie za Londýnom...
No nič netušiaci Lukasz, asi hľadal to, čo si myslel, že strácal. Postrádal to,čo mal pred mesiacom pri sebe a nemá. A nerozumel.
A v tejto chvíli, čo píšem práve tieto riadky , mu asi začínam rozumieť.
Nevedel, či Mirka príde, lebo mu nič o zdraví nevravela. Nechcela , aby sa trápil,lebo verila, že to bude ako predtým. Ale on nevedel ......nevedel.
A Mirka odrazu musela vedieť a spoznať.
Zavolal. Nie asi jej napísal cez skype : “ Našiel som si iné dievča, asi sa už s Tebou nechcem stretnúť,.... asi,...a Tvoju plyšovú kravu Ti pošlem poštou s veľkým bozkom k Tebe domov...... na Slovensko “.
Keď jej asi o deň volal,skoro sa ani nezmohla na slovo.Koktala, plakala, smoklila,....asi všetko, čo znemožňuje a úplne roztriešťuje „ počuteľný hovor “.
On si zrejme myslel, že jej tieto slzy "poutiera " servítkou .....
..... a to vetou : „ Pomodlím sa za Teba , ..aby si nebola až tak smutná .. “
A tým hovor ukončil.
Kus Mirky nosím aj ja v sebe. A tak jej aj sebe prajem veľa sily .
A Lukasz ,.... na Teba sa vôbec za Mirku nehnevám,.... proste si nevedel,......
.....nevedel si, že ju zdravie nepustilo skôr za Tebou ......
