Myslela som, že mi to všetko, niekedy večer , keď mamka s ockom už budú spať,...a ja prídem k nej pod perinu,... myslela som, že mi to všetko porozpráva a vysvetlí. Ten list, čo ráno prišiel. A tak dlho ležal na stole iba tak . To ticho a krik a buchnutie dverí poobede, keď som prišla zo školy. A prečo mamka už nevarí aj pre ocka. Prečo si už varí sám. A dnes sa ani neporozprávali, keď prišli z práce. A vlastne ani včera. A tak som si všimla, sestrička moja, že už prestali piť poobede aj kávu. Spolu. Nemajú chuť ? Alebo si myslíš, že už mali v práci? A ocko sa dnes mamke ani raz nepoďakoval. A mamka? Mamka ho dnes ani raz o nič nepoprosila.
Niečo sa predsa len muselo stať. Ale čo? Sú smutní . Obidvaja. Smutní a trošku aj nahnevaní. Všimla si si to?
Toľko som Ti toho chcela povedať, vtedy niekedy dávno,...pod perinou.
Aj Ty si bola ešte len dieťa. Teraz to už viem. Niekedy by si sa určite hnevala za tieto slová, čo o Tebe píšem. „...že dieťaťom ...!!! " „ Ty si dieťa , " isto by si mi odvrkla. No nehnevala by si sa dlho. Viem to.
Chcela som to všetko vrátiť späť. Roztrhať ten list, ktorému som ani trošku nerozumela. Ísť s Tebou na čerešne, kým mamka zbalí rožky a uteráky k jazeru. A nech ocko zatiaľ aj zúri v aute, že už sme dlho a už sme mali dávno ísť. Aj tak viem, že by nás počkal,....a išli by sme všetci spolu.
Rozdriapala by som aj ten veľký výkladový slovník ,...a najmä písmeno R. Vytrhla by som tie strany. Pre Teba a pre mňa, sestrička.
Mne bolo vtedy tiež smutno. Preto som neprišla pod Tvoju perinu. Počula som Ťa plakať. Plakať a vzlykať. A bála som sa, že by Tvoja posteľ už viac sĺz neudržala ,...keby som tam prišla aj ja. S batôžkom svojho smútku.
Obidve sme boli predsa len deťmi. A vo veľkom výkladovom slovníku sme síce skončili pri písmenku R,.....ale pri R ako Rozprávka.
Tvoja posteľ by už viac sĺz neudržala,....preto som neprišla
Zdalo by sa, že som už dosť veľká na to, aby som to pochopila. Dosť dospelá. A dospelá , to by malo predsa znamenať správať sa dospelácky a chápať veci dospelácke. Veci ako vybavovanie, domácnosť, úrady, hádky, zodpovednosť, kompromis, nákupy, žehlenie, manželstvo, rozvod. Teraz už áno. Každodennosť mojich dní ma neustále prenasleduje s výkladovým slovníkom. Učí ma vždy novým a novým slovám. A to tak , že im priraďuje hneď aj význam. Zmysel iba niekedy. Prečo som ten slovník neotvorila skôr? Čítať som predsa vedela. Už len nalistovať na písmeno R.....ako Rozvod . Aj tak by som nepochopila, čo sa tam píše, pretože kniha bola písaná rukou dospeláka. Bola som dieťa a deti rozumejú láske, rozvodom nie. Nikdy ich nepochopia. Ani moja sestra nechápala. Nechápala asi ničomu , čo sa okolo nás dialo. A to som sa na ňu tak spoliehala, veď bola staršia. A starší bývajú zväčša vyšší a rozumnejší.
