Staré mamy, starí otcovia, starké, dedkovia, či babky...
Nikto z Vás by nemal odchádzať. Nikdy. Pretože, keď odchádzate Vy, odchádza s Vami aj kúsok našich ilúzií a snov. Našich bezproblémových chvíľ, keď v myšlienkach blúdime a nachádzame opäť naše detstvo. Vraciame sa späť do Tvojej kuchyne , babi, v ktorej na sporáku vždy niečo voňalo. Najčastejšie vtáčie mlieko, krupicová kaša, či slivkový lekvár.
Dedko, babka...ako môžete mať také veľké srdce, že sa tam zmestíme my všetci?
Chceme Vás tu mať navždy.
Kamarátky, kamaráti, priatelia alebo priateľky...
Dokresľujete a často robíte aj tie najzákladnejšie rysy a náčrty našich dní. Ste s nami, keď sa chceme s niekým smiať, alebo keď chceme pri niekom plakať. Tešíte sa radostiam našich slnečných chvíľ a smútite spolu s nami, smútkom sychravých nostalgií.
Je veľmi veľa toho, čo sme spolu prežili. Veľmi veľa chvíľ, či chvíľkových okamžikov, ktoré majú neskutočnú hodnotu.
Veľmi veľa chatovačiek, opekačiek, posedení pri svetlom pive , voňavom čaji, či víne. Hádky, smiech aj nikde a nikdy nekončiace debaty o všetkom možnom, nemožnom, vysnívanom, či skutočnom.
Nechceme , aby ste odchádzali. Ani jeden z Vás, pretože každý jeden z Vás je nenahraditeľným článkom z nás samotných.
A predsa niektorí z vás odišli. Kamaráti, priatelia, babky, dedkovia. Odišli aj mamy, aj keď boli veľakrát základným pilierom celej rodiny. Odišli otcovia, aj keď boli veľakrát tým najpevnejším bodom a kameňom súdržnosti.
Rozplynuli sa v oblakoch a rozptýlili v slnečných lúčoch. A tak znova a znova nás hladia ich dlane. V teplých letných dňoch, v studených kvapkách dažďa, či v palete farebného spektra nádhernej dúhy.
Zostali s nami a zostanú s nami navždy.
