Lahodným krokom prechádza popri ľuďoch a domoch. Neskrývajúc „nefalšovaný úsmev ", vykračuje ulicami a asi pri každom treťom, alebo štvrtom kroku, dostala zrejme inštrukciu, a tak si odhryzne z lahodného krémového pokušenia. MAGNUM je úvodom, jadrom aj záverom. Pochopiteľné.
Jej prechádzka musí raz skončiť, aj keď nanuk sa zjavne nestráca. Áno , mala som pravdu. Jej kroky spomaľujú pri horiacom dome. Ľudia, ktorí idú okolo sú zhrození, zúfalí a smutní. Iba MAGNUMOVÁ diva nestráca hlavu a nepoddáva sa zúfalstvu. Keď záchranár, alebo asi to bol hasič, vynáša dieťa v náručí, prichádzajú ďalšie inštrukcie. Jedna slečna má klesnúť na zem, odpadnúť. A v tom prichádza ďalší, asi 21. hryz do nesmrteľného nanuku.
Hasič s chlapcom na rukách má v očiach beznádej zmiešanú s nádejou. MAGNUMKE po poslednom jej hryze, viditeľne ešte väčšmi stúpla eufória do jej výrazu. Možno, keby mu dala z neho odhryznúť, z toho zázračného nanukového elixíru, cítil by viac sily, radosti a uvoľnenia.
Alebo ešte lepšia alternatíva. Keby ho ona skôr dolízala, možno by stihla včas precitnúť do reality.
Ale skôr nemohla, pretože ešte nasledovala posledná veta, približne takéhoto znenia: „Keď si vychutnávate MAGNUM, nič Vás nedokáže vyviesť z miery."
Iba reklama, ja viem. Absurdita, ... ktorú však MAGNUMKA dokázala veľmi dobre zahrať.
V tomto momente som televízor vypla. Fľašu som si dopila už na balkóne.
... a pustila som si hudbu , ktorá bola dnes pre mňa v lese, tá „druhotriedna" ...
