Ďakujem za rodinu...
Vždy stála pri mne. Ani tento rok opäť nesklamala. Nezvykne sklamávať. A možno som si na to až príliš zvykla...a menej často jej to vravím. To, že bez nej sa nedá žiť. Naozaj nedá.
Ďakujem mami, oci, starká, krstná, sestra, všetci, ktorí ste pri mojom srdci tak blízko, že cítite jeho tep, pocity, túžby a sny. Vďaka za každý jeden deň, strávený s Vami , pretože každý jeden deň s Vami , v tomto roku , bol pre mňa požehnaním. Teraz to už viem.
Ďakujem za priateľov...
Priatelia sú veľmi múdri. Vždy vedia na ktorej strane a brehu stáť. Či podoprieť, či zodvihnúť, lietať spolu s našou euforickou , vznešenou náladou a vyskakovať s nami na zasnežené kopce,....alebo plakať. Pri nás a spolu s nami .
Sú vzácni, a vzácnosti si treba vážiť, pretože svojou vzácnosťou nosia práve svoje posolstvo.
Priatelia sú nenahraditeľní. Nikým a ničím. A to je na nich to najkrajšie.
Ďakujem za svoje dni a náhody v nich ...
Nie vždy sa zdali preplnené významom a zmyslom, ale nakoniec, a práve teraz ma o tom presvedčili. Všetko malo význam, a všetko malo zmysel. Každý mesiac, týždeň aj dni v ňom .
Chvíľky beznádeje ma učili trpezlivosti, chvíľky šťastia a radosti ma učili ešte väčšej spontánnosti a chvíľky pokoja a harmónie ma učili vďačnosti a pokore .
A tak ďakujem . Za tieto dni. Za 365 dní náhod, radostí, pokory , možno niekedy beznádeje a smútku , ale zároveň následnej radosti , spätnej nádeji a šťastia.
Ďakujem, za každý deň...za celý rok.
Ďakujem za december...
Zasnežený zimný mesiac. Bol o čosi inakší, bol o čosi lepší, krajší , možno vianočnejší .
Keď máte s kým ísť na vianočný koncert , pod vianočný stromček plný trblietavých svetielok a popritom si upíjať z vareného vína, punču, či čiernej kávy,....keď si máte s kým spievať vianočné koledy, alebo si aspoň máte s kým si ich púšťať v aute , alebo v rádiu...už vtedy...a práve vtedy, pocítite, že práve vtedy sa začínajú Vianoce...skutočné, naozajstné Vianoce.
Ja ďakujem za tie svoje...
... za to, že som tieto Vianoce mohla zaspávať u starkej pod vianočným stromčekom, pri trblietajúcich sa svetielkach a hojdajúcich sa salónkach...ako keď som bola malkáčka....
...za to, že bol pokoj a kľud a boli sme všetci zdraví...
...za to, že som vždy mala ešte na koho myslieť, koho by som chcela mať pri sebe...
...za rozprávky, oblátky, varené víno, či opekance...
...za všetko, čo robí Vianoce Vianocami a rok rokom...za všetko teraz ďakujem ...
