Odosielateľ: deti...Adresát : Kristínka

Niektoré dni naozaj nevychádzajú. Niektoré sa nám zdajú pokazené hneď zrána, iné sa kazia v priebehu dňa. Iba tak svojvoľne a mimovoľne, alebo v  tom máme prsty aj my. Našťastie však dni sa netvoria cez kopirák, a  zlé a nevydarené, striedajú tie milšie a veselšie. Minulý týždeň som mala štvrtok taký ťažký, ako keby bol vytvorený z ozubených olovených kolies. Príprava, prezentácia, hodiny, suplovanie, pokazené auto zajednávačky, objednávačky, do toho zachmúrená sivá obloha, ktorá sa ani za svet nechcela rozjasniť a usmiať...keď už nie pre nič iné, aspoň pre to, ako sa ja trápim, tak pozemskými každodennosťami. Som veľmi rada, že mám v sebe zabudovaný vypínač a keď prechádzam bránou školy, osobné problémy sa snažím dávať do nedosiahnuteľnej vzdialenosti od detí. Nemôžu za to, že sa mi nechcelo vstávať. Nemôžu za to, že ma bolela ráno hlava a nemám vybavených ešte viac ako veľa vecí. Svoje dopoludnie som sa snažila doslova predýchať. Nevyjadrovať bolestivé, nehovoriť o svojich problémoch, a nepreciťovať svoju nervozitu.

kristína brnčová Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny