Veľa všetkého sme museli zo seba vydať, aby sme v daždivom počasí boli a aj naďalej zostávali zábavní, nápadití, kreatívni, vtipní, v „pohode", empatickí a vždy počúvajúci, aj keď sme sa sami možno niekedy cítili nevypočutí a bez síl.
Každopádne ďakujem za tento tábor, za školenie, ktoré opäť školilo a učilo nás všetkých, že :
- sú ľudia , ktorí nás vidia radi
- sú ľudia , ktorí radi zaspávajú s pohladením našich rúk , a keď chceme , naše ruky dokážu byť pre druhých príjemné, povzbudivé a plné istoty
- v dažďových dňoch je ťažké zamestnať a zabávať 50 detí , nepočujúcich, počujúcich , s poruchami správania, či pozornosti...ale aj napriek nepriazni počasia, máme v sebe dosť sily a nápadov na to, aby sme to zvládli, a to aj na oveľa viac ako na dva dni
- každé dieťa potrebuje byť vypočuté, aj keď ono samo je nepočujúce
- každé dieťa potrebuje mať mantinely dovolenia a uvoľnenia
- zábava vie vždy zaujať a je dobrým pomocníkom
- sme navzájom prepojení posunkami a myšlienkami
- objatie a pohladenie v správny čas,...nikdy nič nepokazí
- je uvoľňujúce a oslobodzujúce zároveň, správať sa občas ako dieťa...skákať, šantiť, tešiť a smiať sa ,...a môže to byť kľudne iba tak,...a pre nič za nič,...úplne bezdôvodne
Ďakujem Ľubi, za túto školu, za školenie,...za seba aj za deti. Ďakujem za Tvoju ochotu, dobré srdce a anjelskú dušu, ukrývajúcu sa pod svetlými vlasmi a úprimným úsmevom .
Vytváraš deťom príležitosti na neskutočne veľa nádherných zážitkov, z ktorých čerpajú celý školský rok. Viem to, lebo som v škole denno denne s nimi. Do podrobností prežívajú táborové chvíle ešte raz...posunkujeme si spoločne každú chvíľu, ktorá sa im hlbšie zvýraznila v ich srdci. Znamená to pre nich,...aj pre mňa veľmi veľa.
Ďakujeme.
