Kontinuálne spolu so mnou, ale z druhej strany sa k „ zmrzlinujúcemu “ Peťovi blížil aj jeden človek. Pre mňa úplne neznámy, videla som ho prvýkrát. Nemali sme to vôbec nacvičené, ale náhoda chcela a prišli sme k Pomníku na námestí naraz. Oblečený mal starý teplý prešivák, ktorý by sa skôr hodil do jedného zo zimných mesiacov, tmavé vlasy ... a oči krásne modré, ako by ich farba bola vopred na palete zmiešaná s farbou nebeskej oblohy, Niesli v sebe kúsok neba... Po mojom: „ Ahoj ... “ Peťovi a Esterke, ktorá sedela s nim, ... modrooký človek dopĺňal: „ ... prosím Vás nemáte mi dať nejaké peniaze na jedlo ? “ Zdalo sa mi akoby sme boli nejakí spoloční koledníci, ... prišli sme spolu, ja som začala a on dokončil. Na prvý pohľad to vyzeralo komicky J . Túto vetu, ktorú vyslovil možno ešte skôr ako sa nadýchol som už počula niekoľkokrát. A väčšinou som potom uzrela aj výsledky „ tavenia “ tých peňazí. Ľudia, ktorí mali svoje oči, tvár a veľakrát aj celé telo namočené ako čajové sáčky v alkoholových odvaroch rôznych druhov. Silnejší a viac percentný alkohol sa dá v ľudskom organizme samozrejme oveľa horšie a zložitejšie ukryť ako ovocné, pre niekoho aromaticky voňajúce „ čučko “. Z očí, ktoré ukradli kúsok oblohy vyrážal do môjho srdca pocit zúfalosti a osamelosti. Z úst už vyrážalo čosi iné J . Tipovala som to skôr na to „ čučko “ . Bol určite bezdomovec, aspoň tak pôsobil, ... ak to nebola pravda, tak do dnešného dňa od toho okamihu som žila s takýmto klamlivým presvedčením. Nebeské oči chaoticky menili predmet svojho záujmu, ... po chvíli sa na okamih upriamili a potom odznovu ... mihotavý pohľad bez cieľa. Pán pôsobil veľmi zmätene ... Pokračoval: „ ... som hladný ... “ Táto veta mi asi rozkrojila srdce, alebo čo, ... neviem, ale niečo v tom momente sa vo mne pohlo a utekala som do najbližších potravín. Nie preto, lebo som chcela mať plus pri spytovaní svedomia, ... ani nie preto, lebo všade navôkol bolo toľko ľudí, ... ja ani vlastne neviem prečo, asi preto, lebo mi v ušiach znela veta: „ Som hladný “ . V tom momente som nemyslela na to, že sa dobrý úmysel „ pretaví “ v niečo tekuté ... J ... hmm, zrejme preto, že konkrétne pevné veci nemenia tvar, ... kúpila som rožky, salámu a syr. Keď som vychádzala z potravín na okamih ma stiahli predchádzajúce skúsenosti s ľuďmi, ktorí „ nemali čo jesť “ , ... a naschvál som to teraz dala do úvodzoviek, pretože som si uvedomila, že boli viac smädní ako hladní. Hmm, ktovie ... možno si to nevedeli len správne zadefinovať J . Avšak tento pán s nezábudkovými očami a teplým prešivákom zobral do rúk rožky, syr a salámu a so smutne už veselým pohľadom povedal: „ Ďakujem Ti veľmi pekne, teraz už nebudem hladný, ... Pán Boh žehnaj Tvoje kroky, dievčinka “ „ Nie Vy mne nemáte začo ďakovať, ja Vám ďakujem zato - oveľa hlbšie presvedčenie, že ... nie každý z Vás je smädný, niektorí z Vás sú aj skutočne hladní “.
Ja viem, teraz čakám veľa reakcií typu: „ Môžu si za to sami, ...“ a tak podobne.
Niektorí áno , nie však všetci ...
Ja však nechcem byť sudcom, ani obhajcom, chcem byť človekom ...
