„ Ak sa dá, udržiavajte výhradne len očný kontakt...“

Vedela som, že aj keby každá z predavačiek mala kamenný pohľad bez náznaku oteplenia a roztavenia tvrdosti výzoru, na pani Danku , ktorá mala na starosti ovocie a zeleninu, sa dá vždy spoľahnúť. Dodávala život každému miestu vo veľkom M- markete. Bola vždy ako slniečko, ktoré svojimi lúčmi ešte viac dodávalo oranžovú farbu pomarančom, červenú jablkám, žltú banánom. A farby celého spektra každému človeku, ktorý prechádzal okolo nej. Mala veľmi chytľavý úsmev v ktorom bolo cítiť teplotu jej dobrého srdca. Husté vlasy nosievala povytáčané do strán. Aj týmto účesom mi pripomínala slnko .

Písmo: A- | A+
Diskusia  (38)

Niekedy, väčšinou v sobotňajšie rána, bývalo v obchode veľmi veľa nákupných vozíkov v pohybe a nakupujúcich ľudí v behu. Niektorí doslova akoby boli účastníci nejakej súťaže o nákupné poukážky. A rozhodujúci je v týchto súťažiach vždy čas.

Aj týchto „ súťažiacich " sa stihol vždy dotknúť hrejivý pohľad a slová pani Danky, ktoré spríjemňovali aj ich zrejme rýchlejšie, stotinovo bežiace minútové ručičky hodín. Ona mala vždy čas a náladu na každého. Aj na tých silne a nepríjemne, aroganciou napáchnutých ľudí, ktorí už vôbec nemali čas ani slušnosť pozdraviť, poprosiť, či poďakovať. Bola veľmi milá a ochotná. Neľutovala svoj čas venovaný druhým.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aj včera som očakávala p. Slniečkovú na svojom mieste. Bola aj nebola tam. Účes ten istý, ale výraz v tvári zrejme odkukala od niektorej svojej kolegyne. Bez úsmevu, milého slova (ako som bola zvyknutá ) mi odvážila pomaranče a banány. 
„ Nech sa páči..., " sucho povedala. Rozmýšľala som, čo sa mohlo stať. Možno je smutná. Možno sa jej niečo prihodilo, čo zlomilo jej úsmev. Možno.

Tieto pochybnosti otočili môj vozík naspäť k ovociu a zelenine. Akože som zabudla papriku. S paprikou som jej podávala aj vetu : „ Aká ste dnes smutná,...stalo sa niečo? "

Mihotavým bojazlivým pohľadom zmonitorovala ovzdušie navôkol a potom z nej vyšlo : „ Viete, všetky sme dostali nové interné príkazy z vedenia, že so zákazníkmi môžeme prichádzať do vzťahu len očným kontaktom. Žiadne slová. Iba tie nevyhnutné, týkajúce sa tovaru, či čerstvosti. A nič viac. "

SkryťVypnúť reklamu

V očiach mala slzy a ja v srdci hnev. Otočila sa a odišla.

Neskutočné. Tak vlastne jej kolegyne oveľa skôr pochopili tieto interné príkazy ako ona . Ony nebudú mať problém s ich dodržiavaním. S touto absurdnou stanovou, kde je zrejme obsiahnutých niekoľko bodov typu :

1)udržiavať so zákazníkmi prevažne iba očný kontakt
2)minimálne používať verbálnu komunikáciu
3)usmievať sa, ale len vtedy, keď je to nevyhnutné 
4)keď už je predavačka nútená použiť verbálnu komunikáciu, tak iba vo veciach podstatných - a to v oblasti tovaru a čerstvosti výrobkov


A tak im to prosím Vás nemajte za zlé, keď na Vaše zdvorilostné otázky, ako sa dnes majú, Vám tá či tá predavačka odpovie dátumom spotreby či výroby. 

Nikdy totiž neviete, či to nie je podmienka interných stanov aj ich obchodného reťazca,...

SkryťVypnúť reklamu

... kde sú ľudia a komunikácia prebytočné...

kristína brnčová

kristína brnčová

Bloger 
  • Počet článkov:  112
  •  | 
  • Páči sa:  0x

To co píšem,....v tom som ja. Zoznam autorových rubrík:  moječo ma zaskočilomoji kakaovníciľudia inak obdarovaníčo sa mi dotklo srdcamoja každodennosťSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavel Macko

Pavel Macko

188 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

299 článkov
Radko Mačuha

Radko Mačuha

215 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu