Nie každé dieťa, vyrastajúce v rómskej komunite má to šťastie,...a má to, čo by len živne chcelo....Deti sú všeobecne veľmi útle stvorenia na to, aby niekedy dokázali pozbierať silu a „zápasiť“ v živote o to , po čom túžia.... Sú veľmi obozretné a bojazlivé pri vyslovovaní toho, čo by naozaj chceli...a mohli chcieť..... Rómske deti v našej škole sa naučili žiadať to, po čom túžia, čo chcú a čo potrebujú....možno je to zapaľovač, rožok, peniaze, žuvačka alebo cigareta.........to je úplne jedno....sú to bežné veci, ktoré chýbajú cez veľkú prestávku našim „čertom“ s anjelskou dušičkou....
Žiadajú veci konkrétne :),....no obávajú sa už vysloviť požiadavku o veci abstraktné....lásku, cit, pokoj
a porozumenie možno s tým, že „nie vždy to mám ľahké,.... doma to opäť nevyšlo,...bol krik, nervozita...ja sa vtom už naozaj nevyznám....a preto som aj ja možno trochu nervózny...“
Niekedy je asi veľmi namáhavé, ťažké a obtiažne možno pre nás všetkých,.....
vynaložiť viac úsilia, keď sa človek cíti na pokraji síl,.....
viac odvahy, keď človek cíti strach,....
a viac trpezlivosti, keď človek chce výsledok vidieť hneď...
A tak pokiaľ nám niečo nestojí za to, aby sme si na to počkali, vynakladáme zbytočnú silu, odvahu a trpezlivosť....
Tieto „kakaové“ deti,.....a to nielen z našej školy, možno niekedy nemajú dostatok času na to, aby nás presvedčili ...o tom, že sú správni ľudia..........možno niekedy potrebujú len o nejaký väčší kus našej trpezlivosti....
