V škole som si túto predvianočnú atmosféru doslova vychutnávala. Mala som rada lepenie papierových snehuliakov na okná, vianočné pesničky v našom,... aj lepšom J podaní pesničiek z CD, voňajúce linecké koláče, z ktorých sme vždy polovicu zjedli ešte horúcu, detské fantáziou vyfarbené vianočné stromčeky, nácvik programu, kde každé vystúpenie bolo nenahraditeľné,... nikým a ničím...., rozprávanie o Ježiškovi a pracujúcich anjeloch v nebi ( samozrejme u tých menších,...tí väčší by ma s takýmto rozprávaním poslali asi rovno do školy s ešte oveľa vyšším stupňom „ špeciálnosti “ ako bola tá naša škola ).
Atmosféra Vianoc bola v škole vždy hrejivá a teplá. Prihliadnuc ovšem na objektívne skutočnosti ,...ako nervové afekty niektorých žiakov, časté bitky a nadávky,... no aj tie boli v toto obdobie trošku „ teplejšie “ . Veľakrát sa napríklad
„ pošťastilo “ povedať namiesto najhoršieho „zahreška “ J začínajúceho na prvé písmeno môjho mena,...iba miernejší odvar,... a to : „ ty idiot “..... alebo : „ ty debil “ ...jemnejšie to už nešlo,........ Hmm,... :) išlo , keby to ale bolo úplne inak vnímané a s iným tónom v hlase,..... no vtedy by to bolo až extra jemne povedané : „ ty buzerant “ :) .
Áno, pravdaže to bývalo aj počas týchto predpredvianočných aj predvianočných a vianočných dňoch niekedy neradostné, nervózne a napäté,...no našťastie sa k nám s približujúcimi Vianocami niekedy viac, inokedy menej J príjemne vnucoval a približoval „ Anjel Vianoc “ . Bol neviditeľný, ale v srdci hmatateľný.
List Ježiškovi som začala písať v dolnej triede prvákov. Nie sú prváci, ako prváci J . Niektorí prváci môžu mať odvahu siedmaka, švih paže piataka :) ,... a slovník z obidvoch . A takíto boli aj tí moji „ korešpondenti “.
No List pre Ježiška ich zaujal. Možno svojou trošku tajomnosťou, alebo zvedavosťou ich samotných,... alebo? Oni najlepšie by vedeli povedať ten dôvod, prečo chceli tento List písať. Ja si osobne myslím, že v tom momente z nich vykuklo to Dieťa, ktoré ma ústa plné zvedavých otázok. Toto Dieťa sa snažili mať vždy dobre schované v „ obale “ drsných prejavov a drzých slov. Predsa to len boli anjeli,...aj keď v „ čertovsky “ dobre skrytom obale J .
Písala som ja. Každý chcel, aby ten jeho list bol ešte prvší ako toho najprvšieho J .... no išli sme pekne po poradí . Niektoré deti boli veľmi stručné a na veľký biely papier mi diktovali hneď prvé slovo „ CHCEM “ : ........... Možno neskôr by sa rozpísali,... cez pomlčky . Prestala som písať a začala som sa s nimi rozprávať o tom, že Ježiška by ako prvé slovo asi viac potešil nejaký pozdrav, oslovenie,.... otázka ako sa má,...a napísanie ako sa máme my...
Po tomto mojom krátkom monológu, listy vyzerali asi takto : „ Ahoj Ježiško,ako sa máš? Ja sa mám dobre a na Vianoce chcem: -
-
-
- "
Nenahnevalo ma to, pousmiala som sa nad tým ( už v prvom mojom článku : „ Naše kakaové deti “ som písala, ako sa tieto deti neboja vyjadrovať veci konkrétne a jasné,...ale emocionálny náboj nechávajú pod jazykom,.. alebo v tomto prípade v tuhe pera ) . Chceli byť struční, možno si pomysleli, že keď sa budú takto rozpisovať, nebude im potom stačiť papier na ich „ odrážky prianí “.
Zostával posledný Šimon. Deti si zatiaľ už kreslili svoje obrázkové prekvapenia pre Ježiška, ktoré si potom pripojili k tým svojim „ odrážkam “.
Prišla so k Šimonkovi s čistým veľkým papierom. Chvíľu bol ticho, akoby premýšľal,... no zrazu, keď ho Maroš zrejme vyrušil z jeho chvíľkového zamyslenia,...predsa len z neho niečo vyšlo : „ Drž hubu! “ „ Panebože, takto začať asi nemôžme “, povedala som. Zasmial sa. A začal.
„ Ahoj Ježiško, nemám sa veľmi dobre. Stále sa doma bijeme. Doma je krik “ .....chvíľu prerušil rozprávanie,... a tak aj moje pero si trošku oddýchlo. „ Čo by som ešte napísal? “ Neviem, či to bola otázka na mňa, alebo si ju položil sám sebe. A tak som počkala s odpoveďou, aby som ho neprerušila v rozmýšľaní..... „ Teším sa už na Teba, keď prídeš,.....“
„ To je všetko..... “ a pozrel sa na mňa. Hlasy z publika nenechali na seba dlho čakať. „ A čo chceš ?! To si nevravel !!! “ Túto diskusiu som špeciálne nechávala výhradne iba na ústach detí ,.... predsa dospelý má už čo najmenej povedať k téme „ List Ježiškovi “,... :) , keď už dávno tomu prestali veriť.
„ Chcem takú bábiku, čo si písala Diane......(chlapčenská časť triedy spozornela s veľavravnými úsmevmi )....pre moju sestru Ruženku,...šál pre mamu, pre Kuba formulu na baterky, vieš ktorú Kristínka, však? “ .... prikývla som, hoci som netušila o akú formulu ide,...no nechcela som ho prerušovať... „ Pre Oňa mikinu, pre oca čiapku alebo ponožky, alebo neviem,...“ Trieda to už s čakaním nevydržala .
„ A ty? “ ...... „ aháááá,...ja chcem také autíčko na ovládanie s terénnymi kolesami...“
a dokončil svoj zoznam .
Z celej triedy to bol ten najkrajšie napísaný „ List Ježiškovi “.
A keď som dávala poslednú bodku za Šimonkovými slovami,......na obálku som chcela Ježiškovi napísať P.S. .....
P. S . „ Ježiško, prosím Ťa,.... tento list čítaj odzadu.....“
