Bol pondelok , asi dva týždne dozadu. Výborne sa behalo, vzduch bol síce mrazivý, ale o to sviežejší. Bol už december a žiadny sneh mi nevŕzgal pod nohami. Vždy som bola zvyknutá na zasnežené cesty a kopce. Ako malá som si vždy pri napadnutí prvého snehu pomyslela, že už prichádzajú Vianoce. Deti sa veľmi nevyznajú v čase,...ale tušila som, že ak aj neprídu hneď, tak už prídu veľmi veľmi skoro.
V tento pondelok by podľa detského výkladového slovníka Vianoce rozhodne nemohli byť. Nebol sneh, snehuliak, sane, boby. Je to jasné, ešte neprichádzali.
Minulý týždeň , trošku unavená z práce, trošku nahnevaná sama na seba prechádzala som sa po pešej. Nie, neprechádzala, ale behala som z jedného obchodu do druhého,... za kadečím . Posledné, alebo vlastne prvé vianočné darčeky, ktoré som tento rok kúpila. Vždy si to nechám na poslednú chvíľu a vždy sa za to potom neznášam. Ešte do potravín, kúpiť si niečo na večeru a rýchlo preč z tejto trma - vrmy.
K Vianociam už bolo o týždeň bližšie, vonku bolo bielo- bielo.
Vianoce však ešte nemohli prísť. Nemohli , alebo keby prišli teraz,...neprišli by v správny čas. Opäť.
Pri regáloch stál mrazivý pohľad, oblečený v rovnošate personálu Potravín. Človek, ktorý by sa priblížil, asi by zamrzol ako Nastenka, keď sa dotkla mrazivého žezla Mrázika. Nahnevaná predavačka zatiaľ iba škúlila. Po mne. Po nás. Po všetkých. Tušila som, že to nemôže dlho trvať a o chvíľu sa jej otvoria aj ústa plné ľadu. Odniesol si to jeden bezdomovec, ktorý krúžil okolo sáčkových polievok a neskôr okolo „nápojov", ktoré sa nemusia zohrievať, pretože sú samoohrejivé. „ Jabĺčkové chcete?!!! ", zbliakla. Iba prikývol šedivou hlavou. Nemý výraz bezdomovca, zimnú kráľovnú ešte viac rozčuľoval. A tak pridávala a pridávala, mrmlala si ešte dlho, ale nie dlho ju ľudia počúvali. Zarazene sa pozerali a každý si išiel po svojom. Na záver svojho monológu zosilnila hlas a uštipačne dokončila : „ Pchee, prišiel na psa mráz!!! Je Vám všetkým zima, čo? Ale tak Vám treba !!! "
Vianoce nemohli vtedy prísť, to bolo jasné. Alebo by prišli v úplne nesprávny čas.
Bolo by však naivné čakať , kým ľudia nájdu to , čo hľadajú . Svoj vnútorný pokoj, lásku a porozumenie. Nie je ich možné nájsť v regáloch, ani kúpiť na dobierku. A preto ich niekedy , nie je ľahké zohnať včas. Aspoň na sviatky a potom ešte na pár mesiacov. Napríklad na dvanásť. Ani táto pani ich nedostala, zrejme ich začala hľadať príliš neskoro. Ako ja vianočné darčeky. Možno sa tiež sama na seba za to hnevala,...že si takú podstatnú vec nechala na poslednú chvíľu.
V sobotu som mala službu. Mala som iba tri deti. Krásny vianočný stromček nám robil sviatočnú náladu a dodával čarovnosť našej spoločenskej miestnosti.
Poobede, uzimení, šúchajúc sa po klzkej ceste mierili sme,...presne tam. Do cukrárne. Teplý čaj asi rozmrazoval zamrznuté detské hlavičky a začali svoj vážny rozhovor. Čisto filozofický.
„ Ty , počúvaj. O chvíľu budú Vianoce a vieš čo sa vtedy stane? Narodí sa Ježiško ." Elenka, hľadajúc správne posunky ,odpovedala bilinguálne , rukami aj ústami. „ No, neviem neviem, či máš pravdu, lebo keď moja starká mala pohreb, ja som ho videla mŕtveho. A na kríži. On zomrel, tak sa asi nenarodí. "
Vychutnávala som si túto vianočnú úvahu v podaní mojich malých, nedoslýchavých detí. A začala som tušiť, že prichádzajú Vianoce.
Večer, keď sa úplne zotmelo, posadila som si ich do auta a opäť sme išli do mesta. Tento krát pod veľký vianočný stromček na námestí, kde sme spievali vianočné „árie", takmer celé bez textu.
Asi sme museli niekoho tam hore predsa len zaujať, pretože náhle začalo krásne a husto snežiť. Po námestí sme behali a skákali ako srnky. Robili sme tieňových anjelov vo svetle lámp, naháňali a smiali sme sa.
Ľudia, ktorí prechádzali popri nás sa na nás letmo, ale milo usmievali.
A ja som pocítila, že práve v tejto chvíli prichádzali Vianoce.
Zasnežené a radostné Vianoce s detskými snami ,... aj nás dospelých.
