A predsa sa k nemu správali, akoby sa práve vrátil z tretej či štvrtej cenovej krčmy, bez obsluhy. Z krčmy, ktorá sa otvára o šiestej ráno a už o deviatej má obsadené všetky stoly, na stoličkách sa kĺžucich opitých štangastov.
Tohto pána som nikdy v tejto spoločnosti pod bránou, kde sa štangasti schádzajú, nevidela. Asi by si nemal čo s nimi povedať.
Oblečením však trošku klamal. A miatol okolie. Hlavne tých, ktorí sa dali zmiasť.
Pristúpil k pokladni, zaplatiť tie štyri veci, ktoré mal na dne košíka.
Pokladník zagánil pohľadom. Tušila som prečo. Tušila som, že patrí k tým, ktorí uverili tomu, čo vidia. A nepotrebuje už žiadne, pre neho zbytočné slová, či vysvetlenie.
„ Nóó, rýchlejšie vykladajte !! "
„ Už to bude. Mám tu iba zopár vecí."
Na pás poukladal štyri veci, išiel odložiť košík a keď sa vrátil, pokladník pokračoval vo svojom cielenom slovnom útoku.
„ Všetko? " Doslova zbliakol, akoby si to modrooký muž chcel zobrať bez zaplatenia.
„ Všetko. " Odpovedal dierkovaný muž pokojne zahmleným hlasom.
„ Tri eurá tridsať centov ! " Naďalej neprepínal svoj útočne naladený tón v hlase.
„ Nech sa páči. Tri tridsať, presne. " Pousmial sa na rozzúreného Krakena za pokladňou a ukladal si peňaženku do igelitky s nákupom.
Trošku počkal a potom sa nesmelo vrátil do „ klietky. "
„ Môžem Vás poprosiť o bloček? "
Čakala som podobnú odpoveď a tak som aspoň nebola sklamaná.
„ Hééé, a načo že Vám to len bude?? " Uštipačne, podráždene , prudko a nemilosrdne mu vrazil odpoveď do jeho modrých očí.
„ Ja som bol vždy zvyknutý brávať si aj bločky, " stále pokojne odpovedal, akoby ho tie „ prskavky " slov vôbec nepálili.
„ Tu teda máte !! Héé. A odložte si ho. "
„ Ďakujem a dovidenia ."
Pre Krakena by to už bola príliš veľká zdvorilosť sa odzdraviť, a to predsa nechcel...a tak to radšej nechal tak.
Ja som išla z roboty, tak som bola upravená ako z roboty. Slušne a bez dier. S modrými očami, ale ani zďaleka nie takými modrými ako mal dierkovaný muž.
Aký rozdiel bol medzi nami?
Tých pár dier na nohaviciach a bunde? Práve pre ne a kvôli nim som si ja u pokladníka vylosovala milší a prívetivejší prístup bez irónie, posmechu a zloby?
Naozaj iba taká maličkosť nás dokáže zmeniť?
