Bývalý VIP bloger, od 19.11.2021 síce nie zmazaný, ale umlčaný. Viac v článku „Tak ste ma tu umlčali". Okrem toho aj bežec na dlhé trate a dekonšpirátor; teda má za to, že za zlom vo svete nie sú ani USA, ani Židia, ani tajné spolky, ale prepestovaný rozum, absolútna neznalosť zmyslu života, duchovná lenivosť, . Kritik ruskej okupácie Ukrajiny, kritik socializmu s "ľudskou tvárou" a aktívny skeptik poukazujúci na nebezpečenstvá vyplývajúce zo pseudohumanizmu, fanatického multikulturalizmu, z totálne prekrúteného učenia proroka Mohameda jeho následovníkmi, zo širenia politickej ideológie pod maskou náboženstva, zo slepej viery v toto učenie a jeho pridržanie sa zo strachu pred fanatikmi tej istej viery, z alibizmu európskych lídrov otvárajúcich dvere tejto "novej" "kultúre" - totalitnej ideológii. Zoznam autorových rubrík: Očkovanie a Covid , Zdravie, Duchovné otázky, Rómska otázka, Muž a žena, Školstvo a výchova, Islam a zahraničná politika, Ochrana prírody, Environmentálna kriminalita, Polícia s.r.o. pátra, Dúbravka, Bratislavsko, Potulky D. Kobylou a okolím, Potulky Bratislavou, Potulky Slovenskom a ČR, Potulky Rakúskom, Potulky Európou, Potulky Islandom, Potulky USA, Potulky Afrikou a Áziou, Politika a spoločnosť, Ekonomika, Marenie výkonu cestnýchkontrol, Maratóny experimenty 1992-2009, Šport inak, Nadávať na USA, Rusofilom a socialistom, Spravodlivosť & Nesúdnosť, Výroky na zamyslenie 2/2016
Vyzerá to tak, že Ficovi verní stratili trpezlivosť a šéf nešéf išli s farbou von. Aj za cenu, že ho tým vystavia riziku zdiskreditovania minimálne v očiach tých voličov Smeru, ktorí jeho predsedu nepovažujú za reinkarnáciu Štefánika.
Napriek tomu, že som na poslanca NR SR v r. 2012 napísal nižšie uvedený kritický článok, bez toho aby mi to čo i len slovkom spomenul, mi podal ako poslanec pomocnú ruku v riešení jednej veci verejného záujmu.
Uplynulú sobotu som sa ako delegát zúčastnil na sneme SDKÚ-DS, kde sme volili nového lídra strany. Po mojom vystúpení v diskusii ma oslovili viacerí delegáti s tým, či by som svoj príspevok nemohol dať na blog, lebo strana,
Na pravo od Smeru našej politiky, sa premnožili politické druhy do tej miery, že to bude hotový zázrak ak všetky prežijú nasledujúce parlamentné voľby s výsledkom nad 5%. A ak tu vznikne ešte ďalší nie ľavicový subjekt
Od spojenia hlasovania, ktoré znamenalo pád vlády, po ktorom nasledovalo bezproblémové schválenie Eurovalu, ktoré vykazovalo znaky korupcie,
Vážená opozícia: Ako to sledujem, ešte stále veríte, že ak nič nezeberie, pomôže Vám Fico. Pravda je ale taká, že on sám vás pred volebnou porážkou, ku ktorej smerujete, nezachráni.
Bilbordový predvolebný úmysel súčasných koaličných strán: "Bojovať za spravodlivosť a prinavrátiť dôveru občanov v štát", vyjadrený slovami ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (SDKÚ-DS) je chvály hodný, ale, je tu jedno veľké Ale.
Drvivá väčšina občanov tohto štátu je dlhodobo veľmi nespokojná s politikmi, siskármi, sudcami, prokurátormi atď., v skratke našimi služobníkmi, ktorým zverujeme moc, aby spravovali veci štátu a menili veci k lepšiemu. A ten zvyšok je ako tak spokojný len vtedy, ak náhodou vládne tá strana, ku ktorej má blízko. A to nie je žiadna výhra. Napriek tomuto stavu daňoví poplatníci ochotne poskytujú napr. poslancom NR SR sedem násobok svojho priemerného príjmu a ďalšie výhody, o ktorých sa im samotným môže len snívať, nechávajú sa pokorne ožobračovať bezodným štátnym aparátom, štedro dotujú jeho mnohé neužitočné štruktúry, neraz astronomické odmeny v štátnej správe atď. Je toto normálne? Dá sa s tým niečo robiť? Dá, je to v podstate veľmi jednoduché, len to vyžaduje trochu disciplíny a pocitu zodpovednosti.
Pred cca 15 rokmi som si myslel, že všetci ľudia s ktorými si dobre rozumiem zákonite musia mať podobné „politické vyznanie" ako ja. Keď som sa časom presviedčal aj o opaku, zakaždým som si kládol otázku: To sú tí ľudia tak slepí? A čo ak sa aj oni rovnako dívajú na mňa? Dospel som k záveru, že jednotliví politickí predstavitelia do veľkej miery stelesňujú vlastnosti a želania jednotlivých základných typov ľudí tohto národa a že nie náhodou nám vždy vládnu takí politici s ktorými je zakaždým minimálne polovina národa nespokojná.
Tak ako som neporozumel premiérke Ivete Radičovej, keď bola schopná dobrovoľne obetovať premiérsky post a načať pád svojej vlády kvôli presadeniu takej veci, kvôli ktorej by celú radu iných premiérov možno ani len nenapadlo dobrovoľne riskovať pád vlády a vzdať sa svojej stoličky, o ktorej sníva toľko politických karieristov, stoličky pre ktorú by mnohí z nich boli ochotní obetovať minimálne svoje vlastné svedomie, rovnako som neporozumel ani predsedovi vládnej SaS. Prečo? Richard Sulík v diskusii k svojmu článku „Došetrili sme", odôvodnil svoju podporu pre rozhadzovačný návrh štátneho rozpočtu na r. 2012 na úrovni 4,6% HDP tým, že je lepšie mať takýto deficit, ako mať namiesto neho rozpočtové provizórium. A tak p. Sulík a jeho solidárna strana urobila ústupok v prospech celku, aj keď takýto deficit je škodlivý. Potiaľto to znie solidárne. Ale:
Pozná niekto nejakého sympatizanta, alebo dokonca člena nejakej politickej strany, ktorý by si verejne dovolil svoju stranu v niečom, alebo niekoho z nej kritizovať, aj keď naďalej zostáva členom alebo voličom danej strany? Alebo snáď existujú strany, ktoré si kritiku nezaslúžia? Osobne si zásadnejšiu verejnú kritiku voči svojim alebo do vlastných radov vôbec neviem predstaviť minimálne u členov alebo voličov Smeru. Zažil som to však v SDKÚ-DS. Po mojich kritických článkoch na adresu tejto vládnej koalície, teda vrátane strany, ktorej som členom, a zaslaní mailu predsedníctvu SDKÚ-DS, kde som vyjadril svoje výhrady voči spojeniu hlasovania o Eurovale s hlasovaním o dôvere vláde, aj vzhľadom k hrozbe patovej situácie po voľbách, mi viacerí moji známi - nestraníci hovorili, že je len otázkou času, kedy ma zo strany vykopnú; aj keď táto nesie v názve slovo „demokracia".
Polepšený preto lebo na kritiku pán minister zareagoval a vyjadril ľútosť nad tým čo sa stalo. Čo je na Slovensku jav doposiaľ nevídaný. Tu je pôvodný článok na ktorý Ľubomír Galko zareagoval v diskusii a mailom po jeho zverejnení:
Nie je funkcia prezidenta, ako taká, s tak veľkým zborom úradníkov okolo neho, pre štát do veľkej miery luxusom? Veď prezident nie je viac menej za nič priamo zodpovedný. Jeho reálna zodpovednosť je o dosť menšia ako zodpovenosť hociktorého ministra. Navonok i do vnútra síce reprezentuje štát, ale tento po svojich líniách reprezentujú aj jednotliví ministri, veľvyslanci a najviac premiér/ka. Ak aj napriek tomu pripustíme, že prezidentova reprezentácia je, keď už nie nevyhnutná, tak aspoň potrebná, táto sa smerom do vnútra stáva iba smiešnym konštatovaním v Ústave SR, ak za prezidentom ako takým stojí politická strana, ktorá mu pomohla do kresla, a on neurobí a nepovie nič, čo by mohlo predsedovi tejto strany čo i len vlas na hlave skriviť; o sponzoroch strany a jeho volebnej kampane ani nehovoriac.
Čo je hlavnou hybnou silou u politikov, aby sa zúčastňovali, resp. boli prítomní pri záchranných prácach, ktoré sú spojené s povodňami? Ponáhľali by sa do postihnutých oblastí aj v prípade, že by sa o ich starostlivosti široká verejnosť nemala dozvedieť?
Tak "málo" by stačilo, aby sa naša politická scéna skultúrnila. Napr. by stačilo, ak by naši politici alebo politické strany zlé skutky svojich najväčších protivníkov posudzovali čo i len z tretiny tak zhovievavo ako posudzujú svoje vlastné, a svoje prešľapy by aspoň z tretiny posudzovali tak prísne ako posudzujú prešľapy protivníka. Predstavme si, čo by to urobilo ak by len u tretiny politických škandálov politické strany samé od seba vyniesli vlastné prešľapy na svetlo sveta a posudzovali by ich aspoň z tretiny tak prísne ako zvyknú posudzovať podobné prešľapy u svojich protivníkov. No nebola by to svetová rarita?
