Advokát, disident, bývalý predseda vlády SR a minister spravodlivosti. Zakladateľ Kresťanskodemokratického hnutia. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Domáca politika, Zahraničná politika
Vo štvrtok 29. augusta som sa zúčastnil na oslave 69. výročia začiatku Povstania v Banskej Bystrici. Oslavy prebehli dôstojne a veľkolepo. K ich dôstojnosti prispela prítomnosť rumunského prezidenta Traiana Basescu a predsedu Ruskej Štádnej dumy Sergeja Naryškina. V slávnostných prejavoch slovenskch predstaviteľov sa o realite Povstania nehovorilo, čo sa ani neočakávalo. Oslavy už prešli a možno sa tak zamyslieť nad miestom Povstania v našich dejinách.
Šéfredaktor denníka SME 21. augusta prijal moju výzvu na stávku o fľašu vína. Najskôr ku veci samej, potom o fľaši. V redakčnom článku (9. 8. 2013) ma SME odsúdilo, že neuznávam označenie klérofašistický pre vojnový Slovenský štát. Ďalej neuviedli, že ide o citát a obvinili ma, že povyšujem rozvoj kultúry nad zločiny Slovenského štátu. Taktiež mi vytýkajú, že som vôbec dal rozhovor časopisu Extraplus. Pokiaľ ide o posledné, rozhovor som predsa dal aj SME. Zločiny Slovenského štátu som v pôvodnom rozhovore výslovne odsúdil. Nielen všeobecne, ale menoval som aj prezidenta Jozefa Tisa. Nebudem znovu opakovať, že som ich odsúdil v mnohých predchádzajúcich svojich publikáciách.
Opäť tu máme výročie okupácie bývalého Československa armádami Varšavskej zmluvy. Začala sa 20. augusta 1968, ale všetkým žijúcim generáciám onej udalosti stačí označenie 21. august. Vieme, o čo ide.
Vážený pán Kostolný,mám pre Vás návrh - stávku. O fľašu vína. Už som sa raz stavil, o fľašu koňaku. S Vladimírom Mečiarom. Mečiar mi dodnes koňak neposlal, hoci som ju vyhral. A som presvedčený, že vyhrám aj teraz. Ak nie, dávam Vám svoje slovo, že podmienky na rozdiel od Mečiara dodržím.
"...SME nie sú moje noviny. Z novín na mňa dýcha, že nehľadáte pravdu, ale ju viete. Novinárskou povinnosťou je hľadať pravdu, nech je aj prekvapujúca a nepríjemná." povedal v jednom rozhovore dlhoročný šéfredaktor denníka SME Martin M. Šimečka. Dnes SME otvorene klame. Navyše je smutné, že smrť a utrpenie nevinných ľudí zneužíva na politickú kampaň.
Eurokomisárka pre spravodlivosť Viviane Redingová poslala Slovensku upozornenie pre nedostatočnú ochranu radových občanov pred praktikami nebankových spoločností. Upozornenie veľmi oprávnené.
Ministerstvo vnútra vypracovalo návrh novely zákona o politických stranách a politických hnutiach. Podstatou novely je obmedzenie výdavkov politických strán a hnutí vo volebných kampaniach. Malo by sa vzťahovať na všetky druhy volebných kampaní, či do parlamentných volieb alebo prezidentských, rovnako volieb na funkciu predsedu samosprávneho kraja, primátora, starostu obce alebo starostu mestskej časti. Politická strana by mohla vynaložiť na svoju volebnú kampaň najviac 3 milióny €, kandidát na funkciu prezidenta 500 000 € a ďalší kandidáti nižšie sumy. Peniaze určené na volebnú kampaň by mali byť uložené na bankovom účte, ku ktorému bude mať kedykoľvek každý prístup.
Myslel som, že táto téma je už uzavretá. Téma, že som rozbil JRD. No mýlil som sa. Keď som ohlásil svoju kandidatúru na funkciu prezidenta republiky začali sa objavovať na internete rôzne texty proti mne a medzi nimi aj tvrdenie, že som rozbil jednotné roľnícke družstvá (JRD). Ponúkol som cez internet fľašu vína každému, kto mi oznámi konkrétne družstvo, ktoré zaniklo za mojej vlády (apríl 1991 - jún 1992). Neprihlásil sa nikto.
Koncom júna som usporiadal tlačovú konferenciu, na ktorej som oznámil prijatie kandidatúry na funkciu prezidenta Slovenskej republiky. Ako verejnosť sa zúčastnil na tlačovej konferencii aj bývalý starosta mestskej časti Bratislava – Rača Pavol Bielik. Denník SME v spravodajstve o tlačovej konferencii asi tri štvrtiny textu venoval prítomnosti Pavla Bielika a môjho vzťahu ku Pavlovi Bielikovi. V ďalšom texte o prezidentských voľbách sa SME opäť venovali Pavlovi Bielikovi na mojej tlačovej konferencii a zrejme tak chcú robiť až do prezidentských volieb. Preto považujem za potrebné k téme sa vrátiť.
Najskôr som chcel nazvať tento text zjednocovaním slovenskej politiky, ale uvedomil som si, že to by bolo prehnané. Treba začať aspoň zbližovaním. Slovenská politika je rozdelená najmä na pravicu a ľavicu a pravica na ďalšie strany a platformy, ktoré si navzájom nevedia prísť na meno.
