Dôchodca, od r. 1969 stále činný v prostredí dopravnej výchovy, osvety, vzdelávania a výcviku vodičov. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené
Zas musela hlava štátu zakročiť a vrátiť na prerokovanie návrh novely zákona o cestnej premávke. Sporné je najmä to ustanovenie, podľa ktorého vlastníkovi (držiteľovi) motorového vozidla na jeho vyradenie z evidencie na dopravnom inšpektoráte by malo stačiť čestné vyhlásenie, že jeho vozidlo už fyzicky neexistuje. V tomto čestnom vyhlásení by malo byť uvedené i to, akým spôsobom bolo toto vozidlo zlikvidované. O čo tu vlastne ide?
„Na znamenie signálu doplnkovej zelenej šípky umiestneného v úrovni signálu s červeným svetlom a svietiaceho súčasne s červeným alebo žltým svetlom smie vodič ísť len v smere, ktorým šípka ukazuje. Pritom je povinný dať prednosť v jazde vodičom idúcim vo voľnom smere a nesmie ohroziť chodcov prechádzajúcich vo voľnom smere, ktorí už vstúpili na vozovku".
Ak sa rok a pol po realizácii projektu zmeny usporiadania (otvorenia) križovatky táto stane deviatym najnehodovejším miestom v republike - je to niečo, čo možno nazvať ako zlý projekt, omyl, fiasko! (Článok „Nebezpečná (nepoučiteľná ?) Nitra).
Autoškoly bezpodmienečne musia získať späť stratenú svoju vážnosť, autoritu a profesionálnu jedinečnosť. Nie je nič zahanbujúcejšie a dehonestujúcejšie (nielen) pre konkrétnu autoškolu a jej učiteľov, ako keď na záverečných skúškach osloví matka osemnásťročnej dcéry - žiačky autoškoly - predvádzajúceho inštruktora so žiadosťou o „zhovievavosť" pri posudzovaní jej schopností a spôsobilostí s tým, že „ona ju to všetko doma určite naučí"!
Jedna z posledných legislatívnych úprav, lepšie povedané vynútených akcentov v oblasti skúšok z odbornej spôsobilosti bolo znovu zavedené preverovanie žiadateľov v ich spôsobilosti v ovládaní vozidla pri manévrovaní (akože parkovania). Mnohí sa pamätáme - toto tu už bolo.
Aj v tomto článku reagujem na rozhovor, ktorý v relácii „Pozor, zákruta!" pred časom poskytol predseda SKVZA (Slovenskej komory výcvikových zariadení autoškôl) motoristickej verejnosti. Okrem iného spomenul aj potrebu zmeniť proces skúšok žiadateľov o vodičské oprávnenie. Stopercentná pravda! Ale od základu!
V zmysle povinností a záväzkov, ktoré Slovenskej komore výcvikových zariadení autoškôl (ďalej len „SKVZA") vyplývajú z ustanovenia § 5 zákona č. 359/2000 Z.z.., o SKVZA sa predseda komory nedávno vyjadril o nevyhnutnosti radikálnej zmeny v procese prípravy žiadateľov o vodičské oprávnenie. Súhlasím. Súčasný stav tejto prípravy je až ponižujúco plytký - avšak nie preto, že by obsah vzdelávania v autoškolách (konkretizovaný v učebných plánoch a osnovách) a jeho rozsah (počty vyučovacích hodín na jednotlivé predmety) bol nedostatočný a tým nevyhovujúci, ale tým, že sa dovolilo, aby sa z väčšiny autoškôl (výchovno vzdelávacích zariadení !), stali miesta podnikania - doslova iba požičovne testov a cvičných vozidiel s inštruktormi - za úhradu.
Všetci si dobre pamätáme (a nielen Nitrania) prvé hodiny, dni a týždne po otvorení tzv. kruhového objazdu pod Zoborom (v r.2008). Prestali sa tvoriť kolóny vozidiel na hlavnom ťahu (E 571) Bratislava - Zvolen a naopak, no jedným dychom treba povedať, že sa enormne zvýšila čakacia doba pre vodičov v smere od Zobora, Hrnčiaroviec a Štitár, zvýšilo sa nebezpečenstvo úrazu pre chodcov prechádzajúcich cez obe ramená tejto cesty, no hlavne - vzniklo nové nehodové miesto (popri už existujúcom pri Chrenovskom cintoríne), ktoré svojím počtom kolízií, škodových udalostí a dopravných nehôd vynieslo našu matku miest pomerne bezpečne do prvej desiatky najnehodovejších miest v našom štáte!
Nie je tomu tak dávno, predseda Slovenskej komory výcvikových zariadení autoškôl (SKVZA) v rozhlasovej relácii „Pozor - zákruta!" naznačoval smerovanie a obsah pripravovaných zmien v autoškolstve. Pomerne zásadnou zmenou by mala prejsť celá evidencia výcviku jednotlivých žiadateľov o vodičské oprávnenie (žiakov autoškoly), ktorá by mala byť vedená v digitálnej forme.
Údajne prvou autoškolou na území bývalého ešte spoločného štátu s Čechmi bola autoškola založená v Čechách v roku 1907. Stalo sa tak o dva roky skôr ako v USA! Kurz trval mesiac, poplatok 20 korún a učilo a pracovalo sa denne 9 hodín. Už o nejakých 20 rokov neskôr sa na adepta autoškoly kládli povinnosti, hlavne však spôsobilosti: „...každý by mal mať na mysli, že k previneniu vodiča postačí, aby sa možnosť nebezpečenstva dala predvídať, i keby sa následky vodičovej neopatrnosti predvídať nedali. Potom nepotrebuje automobilový zákon vôbec obmedzovať rýchlosť vozidla a uspokojí sa s ustanovením, že rýchlosť vozidla je možné využiť do tej miery, pokiaľ nie je ohrozená verejná bezpečnosť."
Kým v minulosti stačilo naučiť sa ovládať motorové vozidlo v situácii jazdy a poznať minimálny počet základných predpisov, dnes pri vysoko frekventovanej cestnej premávke je situácia na ceste oveľa zložitejšia. Nielenže je tu rozsiahly systém predpisov, značiek, signálov a smerníc, ale samotná veľmi frekventovaná premávka vytvára zložité konfliktné a frustračné situácie, ktoré pôsobia stresujúco na vodiča aj chodca, a tak sa cestná premávka stáva rizikovou už vo svojej podstate aj bez vzniku kolízie. Prečo sa teda vytvárajú umelé konfliktné miesta?
Človek - dopravné prostredie - dopravný prostriedok - dopravná cesta - sociálna dopravná štruktúra, je systém - dopravný systém, v ktorom dominantnú a nezastupiteľnú úlohu zohráva, samozrejme, človek ! Človek (v prvom rade!) ako účastník cestnej premávky. Tento človek však do cestnej premávky zasahuje i nepriamo. Ako osoba - úradník, špecialista zamestnanec, člen komisie, ktorý rozhoduje, zabezpečuje, organizuje, (ne)povoľuje čokoľvek čo súvisí s bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky.
Medzi (odborníkmi) odporúčané opatrenia na zlepšenie dopravno-bezpečnostnej situácie na našich cestách patrí i dopravná výchova na školách a zvýšenie tzv. osvety medzi ľuďmi. Áno, samozrejme! Na zmysluplnú dopravnú výchovu i motoristickú osvetu si určite dobre pamätajú vodiči všeobecne s 20 a via ročnou praxou. Odborníkom z tých čias a zainteresovaným školiteľom je veľmi dobre známy pojem "integrovaný systém dopravnej výchovy a vzdelávania účastníkov cestnej premávky". Systém, v ktorom sa pamätalo na všetkých - počnúc deťmi predškolského veku a končiac vodičmi profesionálmi. V tomto systéme výchoy a vzdelávania mali významné postavenie autoškoly bývalého Zväzarmu - ich zamestnanci (učitekia). Tí v prvom rad pôsobili na svojich žiakov v jednotlivých kurzoch, tí viedli v mestách a v obciach svojho okresu pravidelné školenia vodičov amatérov i profesionálov. Miestne kinosály, zasadačky MNV (Miestnych národných výborov), miestne spoločenské sály často nestačili svojimi miestami na sedenie. Vždy bolo o čom hovoriť, vždy bolo komu a na čo odpovedať.
Predstaviť si súčasné tridsťtisícové sídlisko nie je problémom ani pre toho kto býva v oveľa menšej obci. Hlavne jeho problémy s celkovou nevyváženosťou. Na jednej strane je v ňom až príliš veľa obyvateľov s rôznymi vzťahmi k motorovým vozidlám, ktoré prevádzkujú - a na druhej strane až príliš málo miesta na ich, aspoň dočasné, odloženie. Na jednej strane veľa prianí a požiadaviek a na druhej strane až príliš málo tolerancie a ohľaduplnosti. Na jednej strane veľa problémov a na druhej strane (zo strany mestských a policajných orgánov) až príliš veľa necitlivosti a nekonania.
Privolávači nešťastia! Už prešlo niekoľko mesiacov, ale nedá sa len tak zabudnúť na hrozné nešťastie, pri ktorom zahynuli dve, ani nie mladé, školáčky. Pod kolesami neprispôsobivého delikventa.
Je akosi úplne logické a samozrejmé pri posudzovaní úrovne vedomostí, zručností a spôsobilostí nových, "čerstvých" vodičov (už ako samostatných účastníkov cestnej premávky) porovnávať túto úroveň s profesionálnou úrovňou jednotlivých inštruktorov - a konkrétnej autoškoly všeobecne. To teda znamená, že ak je úroveň týchto spôsobilostí nízka (čo skutočne aj je!) - je nízka aj úroveň výcviku a vzdelávania v autoškolách (čo skutočne aj je!). Pozrime sa však na tento problém aj z iného uhla pohľadu. Týchto ľudí, teda už "vyštudovaných" žiakov autoškoly, niekto do tej cestnej premávky predsa púšťa..! Posudzuje ich spôsobilosti pri záverečných skúškach! Púšťa do cestnej premávky predsa len takého žiadateľa o vodičské oprávnenie, ktorý je spôsobilý. Prečo teda zlyhávajú?
Kam to všetko smeruje? Áno, je to už raz tak - na našich cestách zúri bezohľadnosť, arogancia a násilie, pričom k tomu ešte zomierajú ľudia! Neúmyselne. Ani jeden z nich totiž nechcel zomrieť. O to väčšia je tragédia, keď človek odíde z kruhu svojich najmilších konaním človeka neprispôsobivého, namysleného tupca, spupného recidivistu s patologickým správaním.
