Jozef Černek
Ukradnite si chvíľu pre seba
Dnes som si ukradol chvíľku pre seba. Nerobím to často, lebo šéfstvo nerado vidí ak niekto chodí do práce neskoro. Ale už to inak nešlo. Všade len stres a zhon. Každý niečo chce, niečo nevyhnutne potrebuje a mal to mať už včera. Rozstrasený a pološialený chodím domov v čase, keď už mesiac má pol šichty za sebou. Od únavy neviem zaspať a nechtiac si opakujem úryvky z nezmyselných konverzácií, našťastie dosť nudných na to aby som nakoniec zaspal. Tesne pred hladinou alfa ma napadne neuveriteľné množstvo geniálnych námetov na články, zlepšovacích riešení pre život a možno aj liek na nádchu. Som však lenivý vstať a zapísať si to. Pripravujem tak ľudstvo o prepotrebné vynálezy, pretože ráno si pamätám len to, že som génius, ale neviem prečo a hlavne to neviem nikomu dokázať.

