Mám rád život s Bohom a 7777 ľudí. S obľubou lietam v dobrej letke, no nerád lietam v kŕdli. Som katolícky kňaz, pochádzam z dediny Klin na Orave. Nemocničný kaplán v nemocnici v Poprade............................................ Zoznam autorových rubrík: BIRMOVANCI, ŠTIPENDISTI, 7777 MYŠLIENOK PRE NÁROČNÝCH, Aké mám povolanie?, Akú mám povahu?, Cesta viery, Duchovné témy, Fejtóny, Fotografie prírody, Fotografie Rómov, História mojej rodnej obce, Kniha o Rómoch, Lunikovo, Mladí vo firme, Náčrt histórie slov. Saleziáno, Nezaradené, Pastorácia Rómov, Poézia, Pokec s Bohom, Rómovia, Sociálna práca, Sociálna náuka Katolíckej cirk, Spoločnosť, Súkromné, Vedeli sa obetovať, Vzťah je cesta cez púšť, Zábava
Mnohí ľudia na otázku: - Ako sa máš? Odpovedia: - Ále, nemôžem si sťažovať? Ja sa niekedy so šibalským úsmevom zvyknem opýtať: - To si na tom, až tak zle, že si nemôžeš už ani sťažovať? Ako je to vlastne so sťažovaním? Sťažujeme sa dostatočne? Sťažujeme sa tam, kde je to vhodné, alebo len niekde v krčme pri pive, či u známych pri pohári červeného vínka, či pri káve? A čo na úradoch a u tých, ktorí nám vládnu? Myslí si niekto, že tam sa sťažujeme dosť?
Ak si podpísal výzvu adresovanú súdnej rade, dostal si na svoj mail takúto poštu, ktorú poslala jeho pracovníčka Lucia Hátasová: "Ďakujem za Váš hlas. Štefan Harabin minister spravodlivosti SR" Pán minister nám, ktorí sme podpísali, dal jasne najavo, akí sme my jednoduchí občania Slovenska na neho prikrátki, a tiež nám dal na vedomie, že o nás vie. Pod jedným článkom sa mi zapáčilo, akým spôsobom odpovedala jedna signatárka. Odporúčam všetkým, aby ste pánu ministrovi cez pani Hátasovú poslali mail podobného znenia:
A nie hocikým, celými štábmi redaktorov, ktorí písali o jeho priateľskom pomere s mafiánmi a korupčníkmi. Čo si to len dovolili, takto znemožniť zaslúžený postup takémuto čestnému, úprimnému a pravdivému človeku! Sumu, ktorú si od nich zažiadal, ktorá je vyjadrením 40 násobku sumy, o ktorú môže vraj požiadať znásilnená žena ako odškodnenie, si právom zaslúži. Každý musí uznať, že po tom všetkom, čím musel prejsť, si zaslúži sedieť na tej najpohodlnejšej stoličke v republike, na akej sa dá sedieť. Na stoličke, kde mu nebude môcť nikto hovoriť čo je právo a zákon, lebo právo a zákon bude on. Toto by ma ale až tak netrápilo...
Už roky si na Slovensku sťažujeme na slabú vymáhateľnosť práva na súdoch a v poslednej dobe počúvame čoraz viac o korupcii v radoch sudcov na najvyšších miestach. Už onedlho nám hrozí, že prvým mužom justície sa stane Štefan Harabin. Má niekto pocit, že tento človek sa tam hodí? Ohlásil kandidatúru a už aj podáva novelu o posilnení právomoci predsedu Najvyššieho súdu. Priehľadné, doslova drzé... Ak sa táto "provokácia voči slepej dáme" nestretne s dostatočným občianskym odporom, bude už o niekoľko dní (22.júna) tento človek predsedom Najvyššieho súdu a Súdnej rady. Na stránke SME na otázku: "Myslíte si, že Štefan Harabin by bol dobrý predseda Najvyššieho súdu?" odpovedalo až 93% z 21 701 účastníkov že nie. Na stránke: http://www.fair-play.sk/kampane je už 2105 podpisov ľudí (je tam aj môj), ktorí sa neboja vyjadriť svoj názor na tohto človeka a nechcú ho mať na tomto mieste.
V posledných voľbách sme sa nedočkali veľkých prekvapení. Všetci sa správali tradične a dopadlo to tradične podľa vývoja na Slovensku. Jediní, o ktorých sa začalo hovoriť troška s väčším záujmom, je nastupujúca strana SaS. Najviac zrejme preto, lebo nie je isté, kým chcú byť. Aj napriek tomu, že sú vo svojich ekonomických názoroch jasne pravicovo liberálni, chcú na seba nabaliť svojou rétorikou aj ľavicového voliča, ktorého zelení ľavicoví ultras s pani Pietruchovou nezachytili. Dá sa predpokladať, že v posledných voľbách pochytali hlavne hlasy znechutených voličov SDKÚ-DS a možno hlasy nejakých ultraliberálov, ktorým sa zapáčili vyjadrenia pána Oravca ktoré boli minimálne o stupeň tvrdšie ako výroky pani Pietruchovej. Aj napriek tomu, že sa nepriznali k týmto ultras názorom, prezentujú sa ako tí "správni" liberáli. Ak budú chcieť pozbierať hlasy bývalých voličov SOP, SF, alebo Ruskovej ANO, už teraz si kopú politický hrob. Mne to pripadá, ako keby chceli byť politický mačkopes...
Karin pochádza z neúplnej rodiny. Je študentkou prvého ročníka na strednej škole. Vychováva ju len matka, ktorá sa o ňu príkladne stará. Po strate zamestnania sa zamestnala ako asistentka sociálneho terénneho pracovníka. Keďže jej hrubá mzda je 11 tisíc, "vyhrabali" sa z hmotnej núdze a jej dcéra prišla o možnosť dostávať štipendium a stratila aj nárok na úhradu cestovných nákladov. Veľmi často žasnem nad tým, ako náš štátny systém sociálnej pomoci bezodkladne potrestá toho, kto nechce len poberať sociálne dávky, ale chce sa živiť prácou aj keď slabšie platenou. Karin si polepšila svoje vysvedčenie, mala však zopár neospravedlnených hodín, sľúbila mi cez jednu pani, s ktorou som v kontakte, že koncoročné vysvedčenie bude už bez blitzovania.
Ak ste tipovali, že mám na mysli našu najväčšiu a možno pomaly jedinú vládnu stranu, tipovali ste zle. Možno mi budete oponovať, že jej najvyšší vodca začal s blogovaním, a že prvý blog napísal o tom, čo má v tom (hokej), v merku. Budete mi oponovať aj tým, že je jeho blog už je vylepšený tak, že okrem oslavných ód, ktoré je možné poslať adminovi, aby ich tam láskavo umiestnil, sa už pod článkom objavujú aj diskusie. Diskutujúci sú tam zatiaľ dvaja. Jeden s nickom "ja" aby bolo jasné o koho ide, a druhý s nickom "robertko" aby to bolo jasné len niektorým. V tejto diskusii už nepôjde len o oslavné ódy či o bezduché pritakávanie, ale bude tu aj určitý náznak oponovania, keby jeden bude tvrdiť jedno a druhý druhé v nejakých dôležitých veciach. Napríklad, či hokejka má byť zahnutá doľava a či doprava. Ďalšie blogy už budú určite osobnejšie, nie o emisiách, to nikoho nezaujíma, ale o živote vodcu...
Sulík ma už dlhodobejšie oslovuje svojím programom na zjednodušenie zdaňovania a sociálneho systému. Viem si živo predstaviť, čo by tento program znamenal v praxi pre mladé rodiny aj Rómov, ktorí sú zodpovední, a viem si živo predstaviť, čo by znamenal pre tých, ktorí sú zvyknutí ťahať zo spoločnej kasy bez toho, že by boli ochotní priložiť ruku k dielu pre lepšie Slovensko. Čudujem sa, že túto ich agendu neprevzala nejaká iná strana, ktorá by sa usilovala osloviť voličov citlivých na zodpovednosť a spravodlivosť. Mnohí budú určite prekvapení, ale oslovil ma aj ich program o úsilie odluky cirkví od štátu, ekonomicky by to najmä v začiatkoch cirkvám nepomohlo, ale duchovne celkom určite. Tiež som prekvapený prečo s programom odluky nevyjde nejaká strana, ktorá o sebe tvrdí, že je kresťanskou. Dúfal som, že SaS sú do europarlamentu zvoliteľní, a že môj hlas neprepadne pre niektorú z vládnych strán, po včerajšku som si už skoro istý, že by prepadol. Ten ich eurokandidát dal Sulíkovi jasný signál, že pri kúpe koní by im mal lepšie pozerať na zuby, lebo vypovedané už nevrátiš späť ani párom volov. Prečo som bol rozhodnutý nepodporiť strany, ktoré sa pokladajú za kresťanské?
Včera na SME vyšiel článok nazvaný "Produkcia bezdomovcov pod pláštikom charity". Bol som prekvapený, lebo od týchto autorov som nečakal toľko zaujatosti a tendenčnosti aj napriek tomu, že niet zariadenia, ktoré by nemalo chyby. Manželia Tomovci boli týmto článkom (mám na mysli spôsob, akým bol článok podaný) očiernení, ako keby boli nejakí kresťanskí fanatici, či fundamentalisti, a naopak ich bývalý chovanec Jozef Baláž bol vykreslený ako človek, ktorý sa zodpovedne usiluje rozvinúť svoj tanečný a spevavý talent (za peniaze ktoré nemá) a je obeťou fundamentalistov. Autori článku sa nechali zrejme uniesť srdcervúcim tónom výpovedí Jožka. Z ich článku jasne vidieť zaujatosť voči kresťanstvu aj voči morálnym hodnotám, ktoré sú od chovancov vyžadované. Chcem tu na osvetlenie tohto prípadu poskytnúť jednu reakciu, od toho najpovolanejšieho, ktorý veľmi dobre pozná aj manželov Tomovcov aj toho, kto si na nich sťažuje. Tentokrát autori článku naozaj strelili poriadneho capa...
V utorok vyšiel v tlačenom SME článok, v ktorom som vyjadril svoj postoj k zneužívaniu detí v Cirkvi. Aj napriek tomu, že sa v Cirkvi našli ľudia, ktorí sa tento problém usilovali ututlať, namiesto toho aby páchateľov vydali do rúk spravodlivosti, je treba jasne povedať, že nekonali tak, ako by podľa cirkevných predpisov mali konať. Cirkev nemá žiaden vnútorný predpis o tom, že by nebolo potrebné nahlásiť trestný čin. Článkom som chcel pripomenúť aj to, že úlohou novinárov nie je poľovať na podozrivých, lebo musia rešpektovať prezumpciu neviny, ale na tých, ktorí sú usvedčení, tam je naozaj namieste, aby písali rozhorčené články. Nepáči sa mi, aký pohon urobili najmä bulvárni novinári na františkánov v Bratislave, ani to že tento pohon vyprovokovali policajti. Ak sa dokáže, že je to pravda, rozhorčenie je na mieste, ak sa však ukáže, že to bolo vykonštruované matkou, ktorá bola zvyknutá zneužívať dobrotu charity, čo urobia novinári pre to, aby očistili dobré meno tých, ktorým ho pošpinili na základe nepodloženého a nedokázaného obvinenia?
Viktória pochádza z osemčlennej rodiny, ktorá býva v sociálnom byte. Rodičia sa starajú o 6 detí vo veku od 1 do 21 rokov. Matka je na materskej dovolenke s najmladším členom rodiny a otec je nezamestnaný. Rodičia sa o deti starajú podľa svojich možností a schopností. Jožko žije spolu s mamou, otcom a ťažko zdravotne postihnutou sestrou (6 ročná) v sociálnom byte. Žijú v jednoizbovom relatívne zariadenom byte.
Mafia na Slovensku oslavuje. Na rozdiel od ľudí, ktorí dúfajú, že Slovensko bude právnym štátom. Na rozdiel od sudcov, ktorí chcú presadzovať spravodlivosť. Zdá sa, že slovenské súdnictvo nastúpilo cestu "profesionalizácie". Reagujú na požiadavky trhu. Vedia že ľudia, najmä tí majetnejší, chcú žiť podľa zákona, nie spravodlivo. Spravodlivosť je dať každému, čo mu patrí. Nič na tom nezmení už aj slovenská prax, že to na súdoch platí len dovtedy, ak zákon neumožní niečo iné. Prehratý spor môže znamenať buď to, že ste neboli v práve, alebo to, že to právnik zbabral, alebo to, že ste nemali dosť financií na to, aby ste podplatili sudcu cez dobrého právnika. V menších krajinách ako je Slovensko to môže znamenať aj to, že nemáte dosť peňazí na to, aby ste si kúpili celý súdny systém. Kto je na Slovensku taký bohatý a vplyvný, že dokáže napríklad zrušiť špeciálny súd? Kto oslavuje, kto z toho profituje?
Keď Ježiš vstal z mŕtvych, bol medzi apoštolmi a v kruhu prvotnej Cirkvi len niekoľko dní. Poskytol im dostatok dôkazov o tom, že žije. Máme v Biblii zachytené, že pre apoštolov nebolo jednoduché uveriť, že Ježiš žije aj napriek tomu, že viackrát sám predpovedal, že na tretí deň vstane. Pri prežívaní pochybností spolu s apoštolmi, rastie aj naša viera v to, že Ježiš premohol smrť tak, ako rástla ich viera. "Neveriaci" apoštol Tomáš je nám možno spomedzi všetkých najbližšie. Keď uveril taký pochybovač ako on, a keď svoju vieru vyjadril zvolaním Pán môj a Boh môj, a za túto pravdu bol ochotný aj zomrieť tak ako aj ostatní apoštoli, verí sa nám ľahšie. Prečo Ježiš neostal na zemi, prečo nie je možné vypočuť si jeho vyjadrenia k veľkým témam sveta napríklad na BBC? Fakt musel odísť? Alebo chcel? Určite by bol uznávanejšou autoritou ako pápež, jeho námestník...
Na Slovensku sme si zvykli na to, že čím vyššie sú páni nad nami, tým menej nám rozumejú. Poznáme väčšinu poslancov vo svojich obciach, či mestách, a nechceme tam darebákov. Z poslancov parlamentu Slovenska poznáme len zopár ľudí, a málokedy sa s niektorými z nich stretneme, majú príliš málo času na to, aby sa rozprávali so svojimi voličmi, lebo musia "robiť politiku". O poslancoch v Bruseli toho vieme ešte menej, väčšina z nás vie o nich len to, že ich platy sú veľmi veľké, a mnohí si o nich myslia, že v tom veľkom európskom parlamente aj tak toho veľa neovplyvnia. Nech už k eurovoľbám pôjdeme alebo nie, poslanci za Slovensko tam pôjdu, a ak si nezvolíme takých, ktorí nie sú darebáci, môže to aj v európskom parlamente vyzerať ako v tom našom. Otázka znie, či ísť voliť, alebo nechať iných, nech vyberú namiesto mňa toho, kto je im sympatický možno aj preto, lebo kradne najkrajšie a najšikovnejšie spomedzi všetkých Slovákov...
Aj napriek tomu, že som vedel ako sa pestuje vinič, podobenstvo Ježiša o viniči a ratolestiach som hlbšie pochopil až po jednej ochutnávke vín spojenej s prednáškou o pestovaní, ktorú som absolvoval v rakúskej dedinke Neckenmarkt. Najkvalitnejšie víno, ktoré volajú šesťstrapcové, dosahujú tak, že na jednom koreni nechajú tesne predtým, ako vinič začne naplno nalievať miazgu, len šesť najkrajších strapcov. Všetky ostatné strapce aj všetky ostatné výhonky sa odrežú. Zostane len to najkvalitnejšie, strapce ktoré majú výraznú arómu a chuť. Najkvalitnejšie víno sa rodí vďaka najkvalitnejším rozhodnutiam...
To je najnovší odkaz od tých, ktorí nás spravujú. Dosť zvláštny odkaz. Neviem si predstaviť vodiča, ktorý by ignoroval kontrolku paliva. Aj podpriemerný vodič dokáže pochopiť, že sa nemá nechať presvedčiť o tom, že si ju nemá všímať, lebo mu hrozí, že zostane stáť. Nie je dobre, ak vláda nechce byť kontrolovaná, ak robia všetko preto, aby tendre boli utajené, aby sa nikto nedozvedel o tom, že dom s dvoma garážami a opretými vidlami má na to, aby si kúpil emisie. Veď dôležité sú najmä vidly. Ak sa peniaze na kope pravidelne neprehadzujú, môžu zaplesnieť. A hádam nechcete, aby niekto takú kopu peňazí niekto prehadzoval len tak - rukami. Kontrolka paliva na slovenskej nádrži bliká čoraz častejšie. Navŕtané diery v nádrži a mláčky pod autom by nás mali upozorniť, že niekto kradne. Tu nepomôže tlačovka o tom, že v iných krajinách kontrolka paliva bliká zúrivejšie ako u nás, lebo naše auto malo oveľa viac v nádrži ako mali oni, nejaký čas pred posledným tuningom á la Fico sme mali úspornejší motor...
Podľa všetkého to znamená vždy niečo iné, lebo politika je vždy niečo iné. Zlé jazyky hovoria, že politicky zlyhal ten, kto kradne zo spoločného tak, že sa na to príde. A taký človek nemá čo robiť v zlodejskej vláde! Musí počítať s tým, že bude "principiálne" odsunutý, a na jeho miesto príde iný, ktorý dokáže kradnúť tak, aby politicky nezlyhal, teda aby sa mu na to neprišlo. Ukazuje sa, že naši najslovenskejší sa ešte stále riadia podľa zásady, ktorá dlhé roky platila na Slovensku, že kto nekradne, okráda svoju rodinu. Ako dlho ešte bude ľuďom trvať, kým pochopia, že musia lepšie kontrolovať tých, ktorí nad nimi vládnu? Ak to takto pôjde ďalej, asi budeme musieť nielen na vlajku SNS pridať krákajúce logo, ale možno sa stane logom pre všetky politické strany (nebolo by lepšie politické straKy?), a bude sa odstraňovať až vtedy, ak strana dokáže, že oni naozaj nekradnú. Princíp prezumpcie neviny by to asi neumožnil, ale jazykovedci už dnes uvažujú o tom, či slovo politik a zlodej nie sú synonymá...
Takéto posolstvo na nás dolieha z mnohých strán. Svet reklamy sa nás usiluje presvedčiť, že nemôžeme byť pokojní až dovtedy, kým si nekúpime výrobok, ktorý momentálne predstavujú. Vieme, že už onedlho nás budú presviedčať, že to, čo sme si kúpili, máme zahodiť, pretože je tu nový výrobok s novými vymoženosťami, bez ktorých neprežijeme. Svet financií sa nás usiluje presvedčiť, že musíme mať poruke stále dostatočnú hotovosť, a to aj vtedy ak na ňu nemáme. Sú ochotní nám ju požičať a "trpezlivo" čakať, kým im ju vrátime samozrejme s poriadnym úrokom, veď chcú žiť a nie zle. :-) Už si ani nepamätám koľko ponúk na vlastnenie superkreditnej karty som odmietol. V jednom žalme sú slová o tom, že mnohí hovoria: "Kto nám ukáže šťastie?" Existuje vôbec nejaká ponuka šťastia, ktorá nedevalvuje? Je nejaké znamenie, podľa ktorého sa rozoznáva pravé šťastie od falošného prinášajúceho nepokoj?
V dobrej viere, v hnutí srdca, hlava zostala pozadu. Takto by sa asi najkratšie dalo zhodnotiť to, čo pani Radičová "vyparatila" pri hlasovaní. Nech už pohnútky boli akokoľvek šľachetné, porušila zákon. Nemal som čas sledovať to pozornejšie, lebo som mal plné ruky práce s vypracovaním projektov. V každom prípade ma teší, ako to dopadlo, lebo je to dobrý signál na to, aby populisti a zlodeji začali prichádzať o svoje preferencie. Ich voliči veľmi často používajú argument, že nech sú tam radšej tí zlodeji a klamári, ktorí sú tam teraz, lebo tí druhí vraj tiež kradnú a klamú, ale nebudú dávať výhody ako sú vianočné balíčky, šrotovné a iné sociálne "systémové" darčeky. Nevieme koľkí poslanci zahlasovali za svojich kolegov, alebo koľkí ich podpísali tak ako služobníček Rafaj, ešte sa však u nás nestalo, že by niekto prichytený pri čine odstúpil sám, aj keď nemusel, lebo nemáme zákon na to, že by sa poslanci mali správať morálne a zodpovedne, ak si napríklad odhlasujú opak.
Na chvíľku to vyzeralo, že sa naruší celistvosť štátostrany SMER, a do prezidentského kresla zasadne niekto, kto by mohol túto jednofarebnosť spestriť. Nevyšlo to, aj napriek tomu, že sme sa usilovali. Čo už, je potrebné prijať to ako fakt, že sme ešte stále ďaleko od naozajstnej demokracie, kde na prvom mieste nejde o moc, ale o kontinuitu budovania spoločného dobra. Sme ešte príliš socialisticky a boľševicky naladení, a veľa na tom nezmenila ani súčasná opozícia, keď ešte boli pri moci. Keby sa neboli správali boľševicky - spôsobom je nás viac máme pravdu - mohli tieto prezidentské voľby vyzerať ináč. Prehra sa stane úplnou prehrou až vtedy, ak sa človek z nej nepoučí a nezačne ináč. Preto by tieto voľby bolo rozumné brať ako výzvu.
