Ďuri Čižmárik
Blogerský Rozsutec
V sobotu sa uskutočnil dlhoplánovaný výstup blogerov na Rozsutec v Malej Fatre. No na Rozsutec, ako sa to vezme. Najprv totiž musel z osobnýných dôvodov odrieknuť účasť hlavný organizátor Viki Dahome Holman.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Niekto tam hore ma má rád. Zoznam autorových rubrík: Túlanie sa Bratislavou, Túlanie sa Slovenskom, Túlanie sa Európou, Nielen s Objektívom na ceste, Reflexie, Len tak som si všimol, Fejtóny nepíšem, Zažité cestou, Súkromné, Nezaradené
Nielen s Objektívom na ceste
Ďuri Čižmárik
Pred požiarom v gréckom Polichrone
V štvrtok som sa vrátil z dovolenky v gréckom Polichrone, dnes ohrozovanom rozsiahlymi požiarmi. Okrem čvachtania v mori a slnenia, sme boli aj na blízkom jazierku v lesoch, kde žijú korytnačky. Vtedy som netušil, že budeme jednými z posledných, kto uvidia túto prírodu v pôvodnom stave.
Ďuri Čižmárik
Tapír, osa a páriace sa bizóny (pražská ZOO)
Hneď na začiatok nás uvítal obrovský indonézsky pavilón. V jeho vnútri sa skrýva skromný prales. Sú tu pekné vodopádiky a dokonca tu i prší. Orangutány si leňošia pri jazierku, v ktorom plávajú korytnačky.
Ďuri Čižmárik
Derby v obrazoch
Pekný futbal každopádne. So všetkým, čo k tomu patrí a aj bonus naviac. Rozvášnení fanúšikovia na oboch stranách, hlavne však belasí. Artmedia hostila Slovan.
Ďuri Čižmárik
Moje bratislavské zážitky
Piatočné večernú Bratislavu spríjemňovala fiesta. „My utekáme za breakdancermi“ vravela mi sestra, keď sme sa stretli ponevierajúc sa uličkami starého mesta. „My zase ideme na tú indickú tanečnicu.“
Ďuri Čižmárik
Dolinami Julských Álp
Ranný dážď nás vyhnal zo spacákov a po včerajšom zostupe z Triglavu sme napokon dospávali v aute. Ráno niektorí šialene skočili do potoka, iní zvolili pokojnejšie formy očisty. Pristavilo sa pri nás červené auto slovinskej značky.
Ďuri Čižmárik
Biely lev v oáze zvierat (bratislavská ZOO)
Hneď prvý výbeh s geniálnymi myšími stvorenia. Sú neuveriteľné. Pekne spinkajú.
Ďuri Čižmárik
Triglav nie je hora, Triglav je kráľovstvo
“Viete ako sa volá dolina, z ktorej ideme na Triglav? Zadnjica.“ Bavili sme sa na účet východiska našej cesty. Keď som si ju pozeral prvý raz ani som netušil, ako budem súhlasiť s jej názvom pri návrate z hory. Po päťhodinovejnočnej jazde z Bratislavy sme si nadránom zdriemli. Čakal nás najvyššia hora Slovinska.
Ďuri Čižmárik
Sedem zastavení jari
Krásna je jar. Krásne sú jej prejavy. Jej pôvab žiari. Rodí sa nové.
Ďuri Čižmárik
Plynutie pri hrádzi
Sobotná prechádzka. Upokojenie. Chcelo by byť. Niečo ma však stále ženie. Odfotiť. Ako to dám na blog. Je toto naozaj oddych? Kde je stíšenie?
Ďuri Čižmárik
Prekrásna šelma
Sobotné slniečko ma okrem Dunaja vylákalo opäť pozrieť oázu veľkých mačkovitých šeliem. Bol to opäť nevšedný zážitok, hladkať 200 kilové tigríča - malého Amura, najnovší prírastok. Nuž a tu máte odpoveď na včerajšiu otázku.
Ďuri Čižmárik
Stopa - blog puzzle
Stopa. Stopa záhadná. Stopa blatová. Stopa rozmočená. Stopa veľká. Stopa v spoločnosti mnohých stôp. Stopa po niekom. Úloha je jasná. Kto správne určí, po kom ostala táto stopa?
Ďuri Čižmárik
Voda v meste
Ja mám osobne veľkú vodu rád. Prináša k nám zaujímavé zákutia. Bratislava má pri zvýšenej hladine Dunaja zaujímavé miesta, na ktoré sa oplatí ísť pozrieť.
Ďuri Čižmárik
Keď som sa narodil
Keď som sa narodil, bola Praha mojim hlavným mestom. Keď som mal šesť rokov prvýkrát som ju navštívil. Veľmi sa na to nepamätám. Neskôr som k nej nadobudol taký malomeštiacky postoj. Pražáci sú namyslení. Je to hlúpe, je to nezrelé, ale bolo to tak.
Ďuri Čižmárik
Moje meniace sa mesto
Ako každé mesto, aj Bratislava, prechádza svojim vývojom. Mení sa, doslova až na nepoznanie. Môj pradedo ju videl inak ako ja dnes. A predsa si i ona v súčasnosti zachovala mnoho zo starých čias. Čo ostáva na meste rovnaké, že ho i naďalej považujeme za to isté ako pred sto rokmi. Dá sa povedať, že to mesto pred 100 rokmi je to isté ako dnes?
reklama
Ďuri Čižmárik
Pražský fíling
Sem tam uzriem niečo. Aj v Prahe je už Krismés. Ľuida sú v zhone. Každý ide svojim smerom. Aj ja som sa zapojil. Putujúc svojou cestou som vytváral chvíľu cudzineckú légiu.
Ďuri Čižmárik
Moja chvíľa času
Cvak! Cvak! A ešte jednu odtiaľto. Bolo to skvelé. Na chvíľu som bol mimo reality. Všetci sa venovali notebooku a fotkám, varili si kávu, jedli bonboniéru a ja som to všetko zmeškal. Nevidel som fotky, nemal som kávu ani čaj a šlohol som si len posledný bonbon.
Ďuri Čižmárik
Diery vypálené slnkom
Keď pozriem hore, čnie sa nado mnou nebo. Zväčša je modré. Niekedy vystúpim vyššie. Potom býva aj biele, belasé, tmavé. Keď som tam hore, slnko doň robieva diery a cez ne je možno vidieť to, čo sa skrýva za nebom. Pozrite sa pomaly, možno to tiež uzriete.
Ďuri Čižmárik
Na firemných hrách
Lanovka. Ako som liezol rebríkom na stožiar lyžiarskeho vleku, odvaha postupne ostávala dole. Ruky sa začínali triasť čoraz viac. Hore srandista horolezec „Stupni si tuto.“ Hruďou prebieha stiesnený pocit. „Ani za svet myslím si“ a stúpam tam. Jeho požiadavky sa stupňujú. „Nahni sa ku mne!“ „hádam vie, čo robí,“ myslím si. Potom vraví „teraz si sadni do sedačky“. Rozumej ostaň visieť šesť metrov nad zemou zavesený na lane v horolezeckom úväze.
Ďuri Čižmárik
Proti noci
Sám Tichou dolinou. Asfaltka. Potemnieva. Sem tam kvapky. Pani sa ma pýta: „Kam idete takto proti noci?“ Nič netušiac odvetím: „Ako proti noci, veď je len jedna?“ Ona ale: „Asi bude búrka.“ Kráčam ďalej sám. Pár ľudí oproti. Obiehajú ma cyklisti. „To sa dá prekonať. Všetko je otázka psychiky.“ Tvrdí jeden z chlapíkov, čo prefrčia okolo na bicykloch. 15:15. Koniec asfaltky. Unavený cyklisti obsadili búdku.
