Nezávislý, realisticky zmýšľajúci "voľnomyšlienkár", s úprimným záujmom o čo najdokonalejšie a najnázornejšie pochopenie (fyzikálneho) usporiadania objektívnej reality (sveta). Vyznávač hesla: Do nového tisícročia s novými myšlienkami!Svojimi myšlienkami nemám zámer nikoho urážať, chcem ho iba donútiť, aby sa nad nimi zamyslel. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Dokončenie článku z histórie podniku TESLA Liptovský Hrádok do r. 1985, obsahujúce ďalšie zaujímavé technické i obrazové informácie o postupnom rozvoji závodu a jeho výrobného programu.
V. Würschner zverejnil na blogu zoznam podnikov, ktoré boli vybudované alebo zmodernizované v rokoch 1948-89 1, a po r. 1989 ich postihol dosť neblahý osud. Myslím, že nie je odveci pripomenúť históriu aspoň niektorých z nich.
Článok nadväzuje na predošlý článok z môjho pera, prvý raz pojednávajúci o termolýze vody a „vodíkovej ekonomike“. Tzv. termolýza vody – rozklad vody na plynný vodík a kyslík privádza dnešok na pokraj novej technickej revolúcie.
Hora s horou sa nestretne, ale človek s človekom áno. Rád chodievam pomedzi ľudí a rozprávam sa s nimi. Občas sa mi niekto zverí so svojím životným príbehom. Aj s takým, nad ktorým sa treba zamyslieť. Tu je jeden z nich.
„Život ľudský je taký zložitý, že život človeka je proti tomu úplná handra.“ Platnosť tohto Haškovho výroku, v podaní jeho nezabudnuteľnej literárnej postavy dobrého vojaka Švejka, súčasná koronakrízová doba plne podčiarkuje.1
Využiť aj odpadové teplo z elektrární na produkciu ďalšej elektrickej energie, sa považuje – v podstate zásluhou „učených kecov“ o entropii – za nemožné. Ale opak je pravda. Jedným zo spôsobov, ako na to, je tzv. termolýza vody.
Vo svojom ostatnom článku som načrtol, aký veľký praktický význam môže mať realizácia pacyklového stroja. Tento projekt je však celkom určite podceňovaný, a to z dôvodu aktuálne ešte stále uznávaných niektorých „učených kecov“.
Článok zhŕňa výsledky projektu, ktorý mal verejnosť upozorniť na potencionálny význam tzv. pacyklového stroja pri sanovaní ekonomických škôd, po odznení koronavírusovej pandémie. Nateraz, s plynúcim časom, škody trvalo narastajú.
Pani Věra Tepličková svojím kratučkým článkom, ako sa hovorí, „trafila klinec po hlavičke“. Ale jej článok mohol byť aj dlhší. A, pretože ma vládne nariadenia „uzemnili“ doma, mám dosť času, aby som danú tému trochu rozšíril.
Vašek Havlů, počas prvej návštevy pápeža v Československu, povedal: „Nevím zdali vím, co je to zázrak“... Zas sa neveriacky pýtam sám seba – bdiem, a či sním? – pri pohľade na IM, ako sa „presúša“ pri testovaní na Covid 19.
Cestu do Bratislavy som zopakoval kvôli konferencii #akonato, konajúcej sa 21. októbra v Starej tržnici. Vykonal som tak test, ako budú ľudia naokolo – ale predovšetkým jej účastníci – reagovať na propagáciu pacyklového stroja.
Je priskoro, aby sme zabudlii, ako nabádal Matovič davy skandovať „Fico je – k... rt(?)!“. Ľudia však neposlúchli. Bolo im trápne. Dnes vraj polícia zisťuje mená ľudí, ktorí „ohrozovali mravnú výchovu detí podobným skandovaním.
Pokračujem v propagácii projektu pacyklového stroja. Tentoraz som bol v Bratislave, kam som sa „zatúlal“ 15. októbra. Masívna propagácia „biznis-konferencie“ #akonato na internete spôsobila, že sa tam asi vrátim aj 21. októbra.
Všakže sa z toho titulku neviete „vysomáriť“, keby ste hneď boli géniami. Preto vám trochu napomôžem k jeho pochopeniu, súc (akoby) vyškolený expertami v boji proti extrémizmu. Ospravedlňujem sa za dĺžku článku, je veru potrebná.
Článok o propagácii projektu pacyklového stroja v Košiciach som zverejnil na blogu pred odchodom na podobnú cestu – tentoraz do Banskej Bystrice. Počasie nebolo ideálne, ale ja som veril, že predpoveď pre Bystricu ma nesklame.
Článkom doháňam resty z minulého mesiaca. Je doslova preplnený zábermi z Košíc, ktoré som navštívil v rámci propagácie projektu pacyklového stroja. V ňom spočíva skutočná vízia Slovenska, a nie v nejakých aktuálnych blá-blá-blá.
Tretí septembrový týždeň potešil pekným počasím. V svojej plagátovej akcii propagujúcej projekt pacyklového stroja, využil som ho na návštevu miest Žilina (22.9.) a Košice (24.9.). Tento článok ponúka moje dojmy zo Žiliny.
Všimol som si, že v byte mám pavúka (zrejme už dávnejšie) a teraz aj osu, ktorá sa chytila do jeho pavučiny. A to v okamihu v ich vzájomného zápasu na život a na smrť. S fotoaparátom poruke, nasnímal som ten zápas aj pre vás.
Tradičné televízne, nedeľné popoludňajšie politické debaty na STV 1 už obyčajne nesledujem, pretože normálny človek si vie vtedy nájsť aj rozumnejší program. Na návšteve som videl časť uvedenej relácie; podávam svoj názor.
V rámci svojej osobnej iniciatívy - spropagovať projekt tzv. pacyklového stroja, postupne navštevujem väčšie slovenské mestá. Bol som aj na Spiši. Najprv v Kežmarku, potom v Poprade.
