Nezávislý, realisticky zmýšľajúci "voľnomyšlienkár", s úprimným záujmom o čo najdokonalejšie a najnázornejšie pochopenie (fyzikálneho) usporiadania objektívnej reality (sveta). Vyznávač hesla: Do nového tisícročia s novými myšlienkami!Svojimi myšlienkami nemám zámer nikoho urážať, chcem ho iba donútiť, aby sa nad nimi zamyslel. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
27. júla 2001 bola položená v rámci obnovy dunajského mosta medzi Štúrovom a Ostrihomom na piliere posledná najdlhšia 119 m dlhá časť konštrukcie Mosta Márie Valérie, ktorého torzo vyše 54 rokov čakalo na tento historický moment.
Marie Sklodowska (1867 - 1934) prišla do Vysokých Tatier po prvýkrát ako šestnásťročná varšavská gymnazistka. Keď sa jej staršia sestra, lekárka Bronislawa (1865 - 1939), natrvalo usadila v Zakopanom, bývala tu častým hosťom.
Sledujúc denný pohyb slnka alebo otáčanie nočnej oblohy okolo Severky, zdá sa nám, že sú to skutočné deje, hoci je to naopak. – To sa v nich odráža rotačný pohyb Zeme. Vyvstáva teda otázka: Naozaj sa Zem pohybuje okolo Slnka?
Tento výrok údajne vyslovil Galileo Galilei na odchode z inkvizičného súdu, lebo „rukolapný“ dôkaz pre toto tvrdenie nebol naporúdzi. Až v roku 1851 Léon Foucault navrhol experiment, ktorý dokazuje rotáciu Zeme priam „očividne“.
Svoj ostatný článok som venoval predmetnému myšlienkovému experimentu, ktorým Einstein „zamotal“ fyzikom hlavu na dlhé desaťročia. Keby ho však boli podrobili logickej skúške správnosti, v tom kde je pravda mohli mať dávno jasno.
Tohto roku uplynie 140 rokov od Michelsonovho-Morleyovho experimentu (1881), ktorého negatívny výsledok „zalomcoval“ vtedajšou fyzikou. A neschopnosť, tento výsledok rozumne vysvetliť, pretrváva (na jej škodu) až do súčasnosti.
Pred pár dňami som napísal blog „Polopravda = lož, a lož má krátke nohy“, v ktorom som poukazoval na (zbytočnú) neúprimnosť SME, ktorá mu na dôveryhodnosti nepridáva. Akoby som hrach na stenu hádzal!
K diskusii k článku blogera M. Droppu „Oči by jedli, ale žalúdok už nevládze“, si považujem za povinnosť verejne zaujať nasledujúce stanovisko. Ako blogujúci „nepredplatiteľ“ SME musím použiť túto (bombasticky vyznievajú) formu.
Ak sa mi voľačo naozaj hnusí, nuž predovšetkým úpadok morálky. O dnešnej dobe som už bol napísal, že ju charakterizuje „kultúra podvodu“. Tento trend sa neustále stupňuje – aj na webstránke SME. SME zas pridalo ďalšiu „pikošku“.
Toto výročie okomentujú rôzne, asi to však nevybočí z už dávnejšie ustáleného oficiálneho pohľadu na J. Gagarina a na význam jeho letu (a lá „malý krok pre človeka...“). Ja sa chcem dotknúť menej známych aspektov kozmonautiky.
S „ozdobnými“ prívlastkami na margo slovenskej vlády započal V. Mečiar, keď zostavil svoju „múdru“ vládu. Odvtedy sme mali na Slovensku kdejaké (skoro všetko „národné“) „výnimočné“ vlády. Tak som si tipol, aká bude táto ostatná.
Máme za sebou ďalšie nedeľňajšie mlátenie prázdnej slamy na televíznych obrazovkách zavedených slovenských televízií. Myslím si však, že v priebehu týždňa sa vyskytli významnejšie náznaky pre budúci politický vývoj na Slovensku.
Ústavný súd sa 24.3.t.r. zaoberal podaním skupiny poslancov a generálneho prokurátora na posúdenie ústavnosti predĺženia núdzového stavu vládou SR. TA3 si pozvala vyjadriť sa k téme právnikov. Ja podávam vlastný názor na vec.
Chalkantit je mineralogický názov modrej skalice, v prírode sa vyskytujúci zriedkavo, pretože jeho modré kryštály sú rozpustné vo vode. Dá sa ľahko vytvoriť aj v umelých podmienkach, ale vytvoriť ho „na prírodno“ to chce kumšt.
S príchodom jari pravidelne rozkvitajú snežienky, ktoré sme kupovali v maličkých kytičkách našim mamám a manželkám (aj) k sviatku MDŽ. Teraz som snežienky ešte nevidel ... a neuvidia ich naživo ani starenky v domovoch dôchodcov.
Táto mineralogicky zameraná publikácia - s podtitulom Minerály stredoslovenskej banskej oblasti - môže byť ozdobou nejednej osobnej knižnice, ale i prírodovednej sekcie literatúry v ktorejkoľvek verejnej knižnici.
Minister hospodárstva Richard Sulík priniesol na rokovanie vlády SR novelu zákona o kritickej infraštruktúre, podľa ktorej by vláda mohla zablokovať akýkoľvek významnejší predaj dôležitej priemyselnej alebo energetickej firmy
28. januára zverejnil pán Filo na svojej autorskej strane komentár s uvedeným titulkom, ku ktorému sa rozvinula bohatá diskusia na facebooku i na SME.sk. Keďže nemám možnosť diskutovať, reagujem na danú tému takto na svojom blogu.
Pokračuje čítanie o Fatre. O úsilí – úpornom a „dobrodružnom“ – zachovať najlepšie predpoklady pre pokračovanie v započatom diele v povojnových, mierových časoch. História akoby sa opakovala. Pripomína tak trochu covidový dnešok.
Čas covidovej karantény vytvára časový priestor aj nato, aby sme sa obzreli do bližšej či vzdialenejšej minulosti. Je to jedna z možností, ako na chvíľu zabudnúť na prítomnosť, a pritom sa i čo-to poučiť. Dnes o Fatre.
