Dávid Králik
Veľa kriku pre nič?
...pohľad obyčajného (m)učiteľa, na dlho očakávanú reformu školstva.
Bývalý (m)učiteľ na I. stupni ZŠ, ktorý sa platonicky priatelí s Jonathanom Livingstonom, so Siddhárthom a hobitmi. Znamenie vodnára ho predurčuje k uletenosti všetkými smermi - hudba, literatúra, šport ... Zoznam autorových rubrík: Moja malá fikcia, Viera ako ju cítim, Aj také sa mi stalo, Moje malé postrehy, Zo života, Život je krásny, Malé gramatické okienko, Logopedické okienko, Rozprávky (aj) pre dospelých, Milovaťžofiu, Nedeľná ... veď viete : o ))), Biblia očami laika : ), ...cestou ma vanie..., šerm, moje hudobné výlevy, Etika u mňa v triede :o), Moja poviedkovňa, Pracujem ako divý :o), baška, (pre mňa) zaujímaví ľudia, na slovíčko, Nápadník, Súťaž krátkych videí, Súkromné, Nezaradené

...pohľad obyčajného (m)učiteľa, na dlho očakávanú reformu školstva.

Tento rok uplynie štvrť storočia od vtedy, čo Mrakoplaš hrdinsky utiekol pred svojim prvým dobrodružstvom na Zeměploche. Pri tejto významnej udalosti sme všetci v dňoch 18. až 20. apríla pozvaní na trojdňový maratón prednášok, predstavení a workshopov o všetkom čo súvisí s históriou, fantastikou a samozrejme – Zeměplochou. Vstupenky na celý trojdňový festival nájdeme v predpredaji za 200 Sk (na mieste za 250 Sk). Cena za jednodňové vstupné v predpredaj je 150 Sk (na mieste si ale za sobotu priplatíme o 50 Sk viac). Festival SlavCon pre vás pripravuje OZ Spoločenstvo Tolkiena, združenie fantastiky. Viac informácií na stránke: www.slavcon.sk

Nejako sa nevedel zorientovať. Z nosa a úst sa mu rinula krv a on bezmyšlienkovite bežal... Bežal, lebo oni bežali za ním.

Sedela ticho na rozpálenej balkónovej rímse a bez väčšieho záujmu s prižmúrenými očami pozorovala ľudí, ktorí ako malé škvrny kráčali dole po chodníkoch. Nechcela sa zabiť, len...túžila skočiť...

Alebo - keď si raz na seba nevieš zarobiť, nemáš tu čo pohľadávať, sme predsa v kapitalizme...

Niekoľko týždňové snaženie skončilo a Príbeh starej plechovky konečne uzrel svetlo sveta. Nie je to extra kvalita, kamera sa chvíľami trasie ako pri zemetrasení, odpadky občas zabúdajú svoj text, hudba k filmu je rýdzo amatérska, ale... ale z predaja bude zas pár drobných, ktoré rovnako, ako pri našom triednom CD, poputujú do k Esmeralde, SuperHviezdičkám, i ďalším rytierom... Všetkým prajem pekný deň a teším sa na potencionálnych záujemcov :o))) a ešte vážení, kto má záujem, môže zvliadnuť trošku toho zázraku tutohľa :o)))

Vlastne, aby som bol presný, chcel by som do výučby ešte čosi pridať, aby bolo vzdelávanie našich detí kvalitnejšie a bohatšie. Ja viem, vravíte si, že už toho tie naše deti majú v škole viac než dosť a pridať im k tomu ešte čosi navyše, môže navrhovať len blázon (čo možno aj som :o), no i tak si stojím za svojím. Dovoľte mi upresniť oblasť, v ktorej vidím nutnosť pridať, ako i uviesť dôvody, ktoré ma k tomuto rozhodnutiu vedú.

Prší! volá Peťo a s labužníckym úškrnom na nás začína striekať vodu. Utekajme, zmokne nám bielizeň! reveme jednohlasne spolu s Bohušom, pričom obaja zoskakujeme zo šnúry na bielizeň a ukrývame sa za tabuľou. Deti, najmä tie, ktorým sa tiež ušla sprška, výskajú až do chvíle, kým rozprávač Peťo neohlási opäť východ slnka. Vraciame sa s Bohušom späť, kde ho najprv zavesím ja a potom on zlezie a zavesí mňa (veď to poznáte :o)

Pán učiteľ! Pán učiteľ! Pri chatke je takýto obrovský had, Filip rozpaží ruky a už ma aj ťahá smerom k potenciálnemu veľhadovi. Neveriacky sa usmievam, takým tým suverénnym pohľadom nás dospelých, keď sa nám deti snažia niečo nahovoriť. O pár sekúnd mi však úsmev na tvári zamrzne. Had, ku ktorému som voľky - nevoľky ťahaný náruživým prírodovedcom, má podľa môjho skromného odhadu vyše jeden a pol metra :o)))

Dnes by som vám rád trošku predstavil našu malú Barušku. Ona totiž nie je len maliarka :o)

Ďalšia fajna akcia za nami. Bolo nás tam jak hadov (Králikov) a bola aj súťaž :o). Dôležité upozornenie: Tento článok obsahuje veci, ktoré sa za triezva dajú pochopiť, len ak sa pozorný čitateľ poriadne POPREKOPRCUJE :o)))

O výstave jednej fenomenálnej maliarky, o galérii, kde sa tá výstava bude konať a o dvoch ľuďoch, ktorí sa vlastne nikdy nestretli, teda pokiaľ za stretnutie nepovažujeme ich spoločný farebný sen...

Pýtate sa prečo? Nuž, odpoveď je jednoduchá. Vďaka veľkému úsiliu ľudí z malej galérie AKCENT budú mať Nitrania možnosť v júni navštíviť v rodnom meste predajnú výstavu úžasnej desaťročnej maliarky Barušky Algayerovej, ktorá je mimochodom dcérkou anjela :o). Všetci ste srdečne vítaní (aj nie Nitrania, veď z Bratislavy je to na skok :o))) na otvorenie výstavy „Farebné snenie“, ktoré sa uskutoční v piatok 1. júna o 16:00. Príďte sa potešiť, pomôcť, urobiť radosť sebe i Barborke. (Galéria sa nachádza v budove Mestského kúpeľa na Kúpeľnej 4 v centre Nitry, neďaleko hlavnej pošty a divadla. Je otvorená každý deň od 10:00 do 19:30. Vstup je voľný.) Ps: Ak sa dá, pošlite, prosím, túto informáciu ďalej všetkým svojim priateľom a známym. S úctou a vďakou želám krásny deň :o)))

Keď som nedávno hodil na blog fotky, ktoré boli podľa mňa jednoznačnou ukážkou propagácie fašizmu počas futbalového zápasu, dozvedel som sa v diskusii, že je načase, aby som sa zobudil. Vraj som si to celé zle vyložil. To „Heilovanie“ bolo len súčasť povzbudzovania(nejaká nešťastne spravená momentka) a veľký plagát(podobizeň s nenapodobiteľným zostrihom fúzikov) bol venovaný spolu - fanúšikovi „Adimu“ k narodeninám. Dnes som sa celkom náhodou dostal k tejto stránke a rozmýšľam, či som zase raz niečo zle pochopil...

Od istého momentu neoslavujem svoje narodeniny. Nie, nemám strach zo stárnutia, alebo čosi také, ani sa ma nechytá depka, že už som tridsiatnik a nič svetaborné som nedosiahol. Len sa mi proste dátum 9.2. spája s čímsi iným... No i keď nemám voči oslavám narodenín žiadnu averziu, niekedy mi proste nerežú...

Ako väčšina normálnych chlapov, nákupy moc nemusím, ale dnes to bolo celkom zaujímavé. Boli sme s Baškou v Tescu (tam je totiž oblečenie hovadsky lacné a ja som veľmi sporovlivý :o) kúpiť mi nejaké nohavice a tenisky. Podrobnosti z vlastného „nákupného aktu“ vynechám, lebo nemusia všetci vedieť, že sa obvykle pri skúšaní a vyberaní oblečenia mením na starého „morousa“ :o), no poďme sa pozrieť k pokladni. Máme u seba dve igelitky, v ktorých sú riadne zaplatené veci z predchádzajúceho nákupu. Pokladníčka prikrčene sedí, pohľad jej poskakuje z vecí vyložených na páse smerom k nepriehľadným igelitkám. Tam, späť, tam, späť. Je zjavné, že v jej hlave skrsla myšlienka, či sme niečo neukradli. Paradoxne však nič nevraví. Necháva nás platiť a o podozrení ani muk. Žiadna kontrola tašiek, len tie letmé vyplašené pohľady. Napokon som to nevydržal, vyberám z tašiek veci a dokladám ich účtami. S úľavou na mňa pozrela a poďakovala... niektoré problémy a konflikty, sú skrátka o komunikácii, aspoň myslím :o)

„Všetko najlepšie, pán učiteľ,“ ozýva sa mnohokrát po sebe a na stole rastie počet čokolád, bonboniér, kvetov, jeden hlinený zajo, malá tekvička a čo ja viem čo ešte. „Aj toto je pre Vás.“ vraví ktorýsi z mojich malých (m)učeníkov a podáva mi pekne zabalenú mrkvu aj s mašľou. Všetci sa riadne smejeme a mňa hreje pocit istej intimity a dôvery, ktorá mi bola prejavená týmto darom. Aj keď bol dnes v škole riadny chaos, bolo to fajn. V plnej miere som si totiž (aj vďaka tej mrkve) uvedomil, že byť (m)učiteľom sa oplatí :o). Pekný deň všetkým :o)))