Bývalý (m)učiteľ na I. stupni ZŠ, ktorý sa platonicky priatelí s Jonathanom Livingstonom, so Siddhárthom a hobitmi. Znamenie vodnára ho predurčuje k uletenosti všetkými smermi - hudba, literatúra, šport ... Zoznam autorových rubrík: Moja malá fikcia, Viera ako ju cítim, Aj také sa mi stalo, Moje malé postrehy, Zo života, Život je krásny, Malé gramatické okienko, Logopedické okienko, Rozprávky (aj) pre dospelých, Milovaťžofiu, Nedeľná ... veď viete : o ))), Biblia očami laika : ), ...cestou ma vanie..., šerm, moje hudobné výlevy, Etika u mňa v triede :o), Moja poviedkovňa, Pracujem ako divý :o), baška, (pre mňa) zaujímaví ľudia, na slovíčko, Nápadník, Súťaž krátkych videí, Súkromné, Nezaradené
Dnes sme v škole písali z matematiky písomku. Zložená slovná úloha, také to: Jurko má 74 cukríkov, Jožko má o 27 menej. Koľko cukríkov majú chlapci spolu... veď to poznáte. Boli skoro samé jednotky, no že by som z toho mal obzvlášť veľkú radosť, sa povedať nedá : (((
Dianie v politike moc nesledujem. Možno preto, že tomu dianiu veľmi nerozumiem, alebo jednoducho považujem iné veci za dôležitejšie. Občas sa ale zadarí...Na to, že nás, (m)učiteľov, deti milionárov považujú za spoločenských „niemandov“ a „looserov“, som si zvykol (i keď ani to nie je chvalabohu pravidlom :o), ale dehonestácia tohto povolania na pôde parlamentu? Áno, je možné, že pani Belousovová viedla minulo-týždňové zasadnutie parlamentu nevhodne, možno i v rozpore s ústavou, no označiť toto jej jednanie za učiteľskú diagnózu, mi príde nesprávne. Neviem prečo, ale pri čítaní záznamu z rokovania som mal taký čudný pocit... Možno je to tým, že som prvé štyri roky (m)učil na dedine...(Dôležitý dodatok: V žiadnom prípade sa nestotožňujem s názormi SNS a tento krátky článok považujem za apolitický!)
„Bože, zas prídem neskoro do práce... Uhni z ľavého pruhu ty chumaj, nevidíš, že sú tu rýchlejšie autá?“ ...letmý pohľad na hodinky... “...idem nesko...do prdele, chodec...“...a preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu... Ps: Vo Svätom Jure je od dnes o jedného postaršieho pána menej...Pps: Vodiči, jazdime opatrne...chodci, prechádzajme opatrne...aby sme sa nemuseli pýtať, komu...
Ponáhľala sa aj s malou do práce. „Mladá pani, nech sa páči, kúpte si Nota Bene,“ ozval sa postarší bezdomovec, ktorého míňala vychádzajúc z nemocnice. Bez rozmýšľania vytiahla peňaženku a hľadala potrebnú sumu. Našla však len „dvacku“. Na chvíľu sa zamyslela, potom natiahne ruku s pokrčenou bankovkou smerom k nemu. „Nemám dosť peňazí, kúpim si nabudúce, ale toto si, prosím, vezmite.“
Neviem, aký význam mali tie peniaze pre siroty v Ugande, ale... 25 tretiakov na chvíľu privoňalo k úžasnému pocitu... k pocitu, že dokážu zmeniť svet k lepšiemu... Pekný deň, všetkým :o)))))
Pošlete tento vzkaz tolika lidem kolik znáte! Je to akce proti klimatickým změnám. Účastněte se 1.února jedné z největších akcí proti klimatickým změnám, která byla vynucena lidmi. L\Alliance pour la Planete (skupina environmentálních aktivistů) vyzývá všechny občany: Ať naše planeta pět minut odpočívá! Každého žádáme, aby vypnul všechna elektrická světla na pět minut mezi 19.55pm a 20.00 prvního února. Není to jen kvůli úspoře engergie na pět minut, ale taky jako poselství, které přitáhne pozornost politiků a lídrů. Už je načase, aby začali konat a zamezili plýtvání energií. 5minut necháme planetu odpočívat: není to dlouho a nic vás to nestojí. A bude to mít váhu prohlášení, že my jako občané žádáme, aby se otázka klima dostala na pořad jednání vlád. A proč první únor? Protože v tento den bude v Paříži publikován nový soubor od klimatologických odborníků ze Spojených národů. Protože musíme přitáhnout pozornost na naléhavou otázku světové klimatologické situace. Ať toto poselství obletí zeměkouli. Pošlete je přátelům, rodině a místním politikům. Zveřejněte jej ve svých novinách. -- Rozděluj a panuj: zvučné motto. Spojuj a veď - to je lepší! (Goethe)
Taká fajka s voňavým tabakom, to je vám úžasná vec. Sladkastá chuť na jazyku, pokoj na duši, a čo je hlavné, v okruhu niekoľkých metrov spoľahlivo odpudí všetky doterné komáre...ale aj motýle... Všetko je len otázkou priorít...
Pred časom ma priateľ z Vištuku požiadal, aby som napísal nejaký predvolebný príspevok do Vištuckých novín a tak som napísal. Ako som sa dodatočne dozvedel, príspevok nakoniec zostal v zásuvke, lebo sa vraj nehodil. Chudák príspevok, bol taký šťastný, že aj on môže prispieť : ) a potom toto : ((( Celkom ho to vzalo a tak, možno zo súcitu, možno z lásky k tým, ktorí radi prispievajú som sa rozhodol uviesť ho aspoň na svojom blogu : ))).
„Koniec zábavy, banda nepodarená, musím ísť do práce,“ hlásim po skončení poslednej vyučovacej hodiny mojim tretiackym (m)učencom. Spolu sa zasmejeme a frčím... Tí malí „prďoláci“ ani netušia, že to myslím úplne vážne a že škola je pre mňa skôr zábavou, akýmsi koníčkom, kde sa vďaka nim znovu a znovu stávam dieťaťom.
Cítim sa unavený, nepotrebný, porazený...Každá porážka môže byť víťazstvom a každé víťazstvo môže znamenať môj pád. V konečnom dôsledku je na každom z nás, kedy je porazený a kedy víťazí...
Bývala to jedna vulgárna a nepodarená hnida, šíriaca iba rasizmus, xenofóbiu a všakovakú inú zlobu. To však len do chvíle, kedy sa zúčastnila na chatovici (15. - 17. september, roku páne 2006) u nás, v králikárni.
(2.september, 1999) „Dajko? Švihaj, lebo o chvíľu ideme na to!“ ozvalo sa z požičaného mobilného telefónu. „Čo?“ zvolal som a nechápavo pobehujúc po chodbe vištuckej základnej školy sa snažím predýchať ten šok. „Ideme rodiť, tak poď!“ Prešlo mnou čosi, silne pripomínajúce zásah elektrickým prúdom. „Švihaj. Sa ti povie švihaj, ale ja som 30 kilometrov od Bratislavy bez auta a spoje chodia maximálne raz za dve hodiny. Vtrhnem do zborovne, kde vysvetlím beznádejnosť mojej situácie. Jeden z kolegov ma schmatne za rukáv a už ma aj ťahá do auta. O pár minút už stepujem v Modre na námestí. ... cesta mi pripadala nekonečne dlhá a chvíľami som chcel dokonca pokračovať po svojich, lebo ten autobus sa neskutočne vliekol...spotený a upachtený som dorazil práve včas...pôrod bol úžasný, i keď bezmocnosť, ktorú zažíva asi každý chlap bola zdrvujúca...“Ocinko, máte krásnu dcéru.“ „Dcéru???“ to sú tí lekári. Celých deväť mesiacov je to samé: Zbojník sem, zbojník tam a tu ho máš : )))...
Čítal som vo včerajších správach: Cirkev nemá podľa hovorcu Konferencie biskupov Slovenska Mariána Gavendu žiadnu nepísanú dohodu s vládou, podľa ktorej vláda neotvorí tému prijatia zákona o registrovaných partnerstvách homosexuálov, ak cirkvi neotvoria prijatie zmluvy o výhrade vo svedomí. A teraz sa v tom vyznaj, keď každý tvrdí niečo iné. Len nerozumiem, prečo sa cirkev adekvátne nebráni. Myslím tým, keby mňa niekto takto urážlivo ohováral (lebo mne takýto obchod fakt smrdí), neváhal by som a podal by som trestné oznámenie za ohováranie...
„Juky?“ zavolám na chodbe „Bernoláku“ smerom k práve sa zatvárajúcim dverám. V momente sa vystrčí strapatá hlava, pričom súčasne so mnou, za hurónskeho rehotu, doplní moje zvolanie: „Máš veľké puky.“
Malý policajt s fosforeskujúcim zvýraznením v spodnej časti, nesmelo poskočil. Obaja sme zatajili dych a čakáme. Odrazu...hups...policajt vyletel ako strela a Stáňa inštinktívne zasekol. Mam ho, kričal hystericky, ty vole, ten je velikej jako bejk, hlas mu preskakoval od vzrušenia a ja som okolo neho tancoval, nevediac, čo robiť. Do prdele, zasekl se mi naviják, zvolal a začal inštinktívne bežať smerom do poľa, aby rybu vytiahol primitívnejším, náhradným spôsobom. Nevydržal som to napätie a rozbehol som sa domov. Dědooooo, máme kapra jako bejk. Pojď se rychle podívat. Kým sme s dědou dobehli, bolo po všetkom. Stáňa na nás mával už z diaľky. Třiadvacet centimetru. Ale dal zabrat, kanec jeden.
...aké naivné...vidieť jas a pritom neveriť, že existuje Slnko...
Je horúce leto. Slniečko sa na nás krásne usmieva. Ľudia si užívajú dovoleniek. Deti sú šťastné (aj učitelia : ), lebo nemusia chodiť do školy. A...a v nemocniciach je akútny nedostatok krvi. Presne pred siedmimi rokmi o takomto čase som sa zhováral s priateľom, ktorý mal na pľúcach riadnu metku, no operáciu vtedy trochu odložili, lebo nebolo dosť krvi... až zajtra kdesi nabúra autobus plný ľudí a v televízii budú vysielať, že pri ich záchrane chýbala krv, môžeme so slzami v očiach neveriacky krútiť hlavou a vravieť: To snáď ani nie je možné... Alebo si môžme vduchu povedať: Bol som darovať, spravil som, čo bolo v mojich silách. Voľba je na každom z nás...
Nedávno som na blogu uverejnil článok „LIMIT 20“, ktorého názov je odvodený od jednej skvelej hry. Hra spočíva v tom, že deti súťažia ako o dušu a neustále je im pripomínané, aby hrali fair play, no porota vopred dostane výsledky všetkých súťaží, dokonca i poradie jednotlivých družstiev pri dielčích úlohách. Tesne pred koncom sa deti dozvedia pravdu a dostanú potrebné vysvetlenie, že práve prežili čosi ako diskrimináciu, len preto, lebo neboli v družstve zelených. Podobných hier je mnoho a my (ja a Daniel Milo - veľmi milý chlapík, právnik a predseda OZ Ľudia proti rasizmu, no najmä úplne úžasný človek : ), sme sa rozhodli, že sa pokúsime vyboxovať grant, na prípravu ľudí, pracujúcich s deťmi a mládežou, aby boli počas jedného víkendu vyškolení na podobné trápenie detí ako som vyššie opísal : ). Zostáva už len nájsť, tých, ktorí sa na túto náročnú úlohu dajú nahovoriť. Ponúkame cestu, stravu, ubytovanie, viac sa nedá. Ak si učiteľ, kňaz, skautský vedúci, rehoľná sestra, či ktokoľvek, pracujúci s detičkami a mladými, a chceš pomôcť, daj o sebe vedieť. Pýtaš sa prečo? Keď som ešte zamlada randil s Barunkou, často som sa vracal nočným spojom. Raz, bolo dusno a stanica bola plná ľudí,
