Dávid Králik
„Dorogie druzia,
i pripime my na čempiona mira...“ Predo mnou litrovka vodky, presnejšie povedané pred každým zhruba zo stovky hostí v preplnenej „putike“...
Bývalý (m)učiteľ na I. stupni ZŠ, ktorý sa platonicky priatelí s Jonathanom Livingstonom, so Siddhárthom a hobitmi. Znamenie vodnára ho predurčuje k uletenosti všetkými smermi - hudba, literatúra, šport ... Zoznam autorových rubrík: Moja malá fikcia, Viera ako ju cítim, Aj také sa mi stalo, Moje malé postrehy, Zo života, Život je krásny, Malé gramatické okienko, Logopedické okienko, Rozprávky (aj) pre dospelých, Milovaťžofiu, Nedeľná ... veď viete : o ))), Biblia očami laika : ), ...cestou ma vanie..., šerm, moje hudobné výlevy, Etika u mňa v triede :o), Moja poviedkovňa, Pracujem ako divý :o), baška, (pre mňa) zaujímaví ľudia, na slovíčko, Nápadník, Súťaž krátkych videí, Súkromné, Nezaradené

i pripime my na čempiona mira...“ Predo mnou litrovka vodky, presnejšie povedané pred každým zhruba zo stovky hostí v preplnenej „putike“...

„Hm, dnes zo zábavy nič nebude,“ vravím a zamračene si zotieram z dlaní lep, ktorý sa tam dostal z kľučky na dverách našej triedy.

Nejako sa nevedel zorientovať. Z nosa a úst sa mu rinula krv a on bezmyšlienkovite bežal... Bežal, lebo oni bežali za ním.

Asi by som sa nikdy neodvážil o tom všetkom napísať, keby nebolo Terezky. Nebyť jednej jej nevinne vyzerajúcej narážky, počas nášho posledného rozhovoru, považoval by som to totiž všetko len za výplod svojej fantázie. Úprimne povedané, aj keby som bol presvedčený, že to všetko, bola pravda, neodvážil by som sa, zo strachu, že budem považovaný za blázna, to zverejniť. My dospelí sme už skrátka takí. Ak máme pocit, že by sme sa mohli niečím zosmiešniť, alebo nebodaj znemožniť, nech je už pravda akákoľvek, radšej povieme to, čo sa očakáva, čo je prípustné...normálne. Mrzí ma to deti, ale ako som povedal, my dospelí sme už raz takí.

Obstali stôl zo všetkých strán a mlčky pozorovali, ako rýchlo a precízne otvára chladné nehybné telo.

Tak veľmi túžil vrátiť sa späť, až sa mu to napokon podarilo. (Príručka lietania a pádov)

Možno toto bude niekomu pripadať nechutné, ale vravím vám: Môže sa to v škole stať!

Na moment som zauvažoval, či toho roku nevymením už zabehnutú klasiku (rozumej zmrzlinu, spev, alebo viazanie kravát) za niečo iné, viac povznášajúce. Povedzme taký klasický tanec v podobe valčíka, či polky, by nebol na zahodenie. No keď som si na moment predstavil, ako ladným pohybom slona v porceláne učím deti základné kroky toho, či onoho tanca, potácajúc sa pomedzi lavice, okamžite som túto predstavu odohnal a vrátil som sa ku rokmi odskúšanej klasike...

„Vyhral si???“ pozerá na mňa v očakávaní. Takto ku mne pribehne úplne zakaždým, keď došermujem. „Hej,“ hlásim fučiac ako lokomotíva (tiež už nie som najmladší a pobehovať na planši zároveň so sedemnásťročnými zajacmi je dosť náročné aj v prípade, že je spolu-pobehujúcim starý pojašený králik :o)

- Mami, vieš, najskôr som sa bála. - Čoho, Viki? Veď sme sa rozprávali, že o nič nejde... - No áno. Najskôr som sa obávala, ale potom som sa nadýchla a už to išlo...

Toto je tak trochu seriózny pohľad na prácu s dyslektikmi v treťom a štvrtom ročníku počas hodín čítania. Medzičasom už vyšiel v učiteľských novinách, ale možno ho nájde niekto aj tu, tak teda nech sa páči, vážené kolegyne a kolegovia :o)))

Sedela ticho na rozpálenej balkónovej rímse a bez väčšieho záujmu s prižmúrenými očami pozorovala ľudí, ktorí ako malé škvrny kráčali dole po chodníkoch. Nechcela sa zabiť, len...túžila skočiť...

V škole sa vyskytol trpaslík, začal vážnym hlasom Peťo (veď viete, to je ten, čo nás s Bohušom pred zhruba pol rokom polieval v triede vodou a ešte k tomu vykrikoval, že vraj prší :o)))

...a ešte sa pri tom aj usmieval?

A okrem tejto angličtiny, majú tie decká aj nejakú...na chvíľu sa zarazila, normálnu angličtinu? dokončila nesmelo Vierka, ktorá u mňa spolu s ďalšími dvoma spolužiačkami nastúpila na súvislú prax.

Ty brďo, oni si všetko len ukazujú, ozvalo sa od ktorého si dieťaťa z našej školy, keď dotyčný videl, ako učiteľka prekladala úvodný príhovor bývalého hokejového trénera našej reprezentácie, Janka Filca, deťom z Hrdličkovej do posunkovej reči. Neznelo to posmešne, ani s dešpektom, skôr tak nejako prekvapene...

...dovoľujeme si Vás pozvať na spoločné divadelné predstavenie rómskych a nerómskych deti z celého Slovenska, pod názvom: ...keď dúha plače... ktoré sa uskutoční 9.12.2007 o 11:00 v priestoroch ZŠ Tbiliská v Bratislave. Súčasťou programu bude i predajná výstava výtvarných prác Barušky Algayerovej - úžasnej desaťročnej maliarky s Downovým syndrómom. Vstupné bude dobrovoľné a bude použité v prospech detskej onkológie. Všetci ste vítaní. Želáme Vám pekný deň a tešíme sa na stretnutie... OZ Ľudia proti rasizmu ďakuje Ministerstvu školstva SR a U.S. Embassy za podporu a pomoc pri realizácii projektu v rámci kampane Každý iný, všetci rovní