Bývalý (m)učiteľ na I. stupni ZŠ, ktorý sa platonicky priatelí s Jonathanom Livingstonom, so Siddhárthom a hobitmi. Znamenie vodnára ho predurčuje k uletenosti všetkými smermi - hudba, literatúra, šport ... Zoznam autorových rubrík: Moja malá fikcia, Viera ako ju cítim, Aj také sa mi stalo, Moje malé postrehy, Zo života, Život je krásny, Malé gramatické okienko, Logopedické okienko, Rozprávky (aj) pre dospelých, Milovaťžofiu, Nedeľná ... veď viete : o ))), Biblia očami laika : ), ...cestou ma vanie..., šerm, moje hudobné výlevy, Etika u mňa v triede :o), Moja poviedkovňa, Pracujem ako divý :o), baška, (pre mňa) zaujímaví ľudia, na slovíčko, Nápadník, Súťaž krátkych videí, Súkromné, Nezaradené
Od istého momentu neoslavujem svoje narodeniny. Nie, nemám strach zo stárnutia, alebo čosi také, ani sa ma nechytá depka, že už som tridsiatnik a nič svetaborné som nedosiahol. Len sa mi proste dátum 9.2. spája s čímsi iným... No i keď nemám voči oslavám narodenín žiadnu averziu, niekedy mi proste nerežú...
Let prebehol úplne v pohode, teda ak nerátam to, že som spal na letisku. Bleskovo odkladám veci do hotela a švihom do haly. Nasleduje niekoľkohodinové stretnutie rozhodcov, počas ktorého sme upozornení, aby sme sprísnili kontrolu veľkosti vodivých elektrických viest (tie totiž slúžia počas šermu fleuretom, ako jediný platný povrch – terč) a viac trestali priestupky ako zakrývanie platného povrchu, otáčanie sa, zrážky…(ako sa neskôr ukázalo, i tak to väčšina rozhodcov ignorovala)
Pod stromom poznania pokojne sedí čert a diskutuje s anjelom. „Ale taká palica, to už je naozaj zlá vec. Veď si len predstav, ako veľmi sa s ňou dá ublížiť, dokonca i zabiť.“ Čert zmĺkol a čaká, čo na to anjel. Ten sa na chvíľu odmlčí a potom vraví: „No, ja neviem. Čo ak tú palicu použije niekto len na to, aby sa o ňu v starobe oprel...“ „Tak puška, zvolá čert, alebo nejaká iná strelná zbraň, ha. Stačí len stlačiť kohútik a ... kopa mŕtvych...kopa zla,“ teraz sa čert musel pousmiať. Bol spokojný sám so sebou, už videl svoje víťazstvo na dosah.
Minulý rok som písal o tom, ako šiel istý Králik so Zajkom na skusy do veľkého sveta. Tento rok som Zajka vymenil za Králika :o)
Ako väčšina normálnych chlapov, nákupy moc nemusím, ale dnes to bolo celkom zaujímavé. Boli sme s Baškou v Tescu (tam je totiž oblečenie hovadsky lacné a ja som veľmi sporovlivý :o) kúpiť mi nejaké nohavice a tenisky. Podrobnosti z vlastného „nákupného aktu“ vynechám, lebo nemusia všetci vedieť, že sa obvykle pri skúšaní a vyberaní oblečenia mením na starého „morousa“ :o), no poďme sa pozrieť k pokladni. Máme u seba dve igelitky, v ktorých sú riadne zaplatené veci z predchádzajúceho nákupu. Pokladníčka prikrčene sedí, pohľad jej poskakuje z vecí vyložených na páse smerom k nepriehľadným igelitkám. Tam, späť, tam, späť. Je zjavné, že v jej hlave skrsla myšlienka, či sme niečo neukradli. Paradoxne však nič nevraví. Necháva nás platiť a o podozrení ani muk. Žiadna kontrola tašiek, len tie letmé vyplašené pohľady. Napokon som to nevydržal, vyberám z tašiek veci a dokladám ich účtami. S úľavou na mňa pozrela a poďakovala... niektoré problémy a konflikty, sú skrátka o komunikácii, aspoň myslím :o)
Prvákov som doteraz nikdy ne(m)učil. Popravde, ani po tom veľmi netúžim, lebo moja chaotickosť a živelnosť, by v prípade tých malých prďolkov, vyžadujúcich pravidelný a ustálený režim, mohla spôsobiť nemalú katastrofu. No minulý piatok, som bol, aj napriek svojej pochybnej kvalifikácii, poverený dôležitou úlohou.
Včera, keď som večer venčil Beňa, som sa vonku trochu zdržal.
„Všetko najlepšie, pán učiteľ,“ ozýva sa mnohokrát po sebe a na stole rastie počet čokolád, bonboniér, kvetov, jeden hlinený zajo, malá tekvička a čo ja viem čo ešte. „Aj toto je pre Vás.“ vraví ktorýsi z mojich malých (m)učeníkov a podáva mi pekne zabalenú mrkvu aj s mašľou. Všetci sa riadne smejeme a mňa hreje pocit istej intimity a dôvery, ktorá mi bola prejavená týmto darom. Aj keď bol dnes v škole riadny chaos, bolo to fajn. V plnej miere som si totiž (aj vďaka tej mrkve) uvedomil, že byť (m)učiteľom sa oplatí :o). Pekný deň všetkým :o)))
Decká sedia ako na tŕní. Udržať ich aspoň trošku sústredné sa dnes javí temer ako nemožné. Všetci neustále vyzerajú von oknom, neprestajne sa mrvia, neobsedia. Aj Paťovi, ktorý číta o klimatických zmenách v období jari, nervózne utekajú oči kade-tade :o) „Už idú, už sú tu!“ zvolal ktosi a hodina bola v „čajdu“ :o)
Otec ho často bíjaval. Stačilo, keď si trochu vypil, ba niekedy, ani to nebolo treba...
Všetko to vlastne začalo celkom nevinne, rozdávaním polročných vysvedčení v III.B :o). Keďže letný variant na zúžitkovanie prebytočných minút neprichádzal do úvahy, museli sme vymyslieť niečo iné. Rozhodli sme sa nahrať si vlastné CD, ktoré potom dostane každé dieťa na konci školského roku ako doplnok k vysvedčeniu. Ale... nejako sa to zvrtlo, možno aj kvôli 4. februáru a CD bolo dokončené behom týždňa. Namiesto doplnku ku koncoročnému vysvedčeniu, stalo sa CD prostriedkom, vďaka ktorému sme získavali peniaze na našu malú súkromnú zbierku pre deti z onkológie, ktorá dnes oficiálne končí. Zhrnutie: 2 000 korún, tri Baruškine obrazy a kôpka hračiek. Na záver teda len K + všetkým babkám, dedkom, strýkom, tetám... a taktiež vám, milí „blogári“ (tak vás/nás volajú naše Prďole :o) Ďakujeeeeeeeeeeeeeeeem :o)
(M)učil som vtedy štvrtákov a bola to skvelá trieda. Bolo ich síce len desať (čo je na dedinskú školu taký slušný priemer :o), ale ako sa vravieva: Dobrého veľa nebýva :o))) Bola to vlastne prvá trieda, s ktorou som začal tradíciu školských výletov pod stanom (asi sa im páčilo, lebo sa mi hlásia až doteraz a to už sú z nich momentálne riadni šetnásťroční „puboši“ :o))).
„Vážení cestujúci, hovorí k Vám kapitán. Pravá strana lietadla je úplne v poriadku, na ľavej ešte overujeme optimálnu funkčnosť motorov,“ ozval sa hlas z malého reproduktora, po vyše hodinovom prestoji na letisku Schwechat. Viacerí cestujúci sa trochu pomrvili, niektorí dokonca pôsobili dojmom, že kontrolujú, na ktorej strane lietadla sedia. Pousmial som sa nad tou myšlienkou, i keď musím priznať, že si dodnes pamätám, že moje miesto bolo vpravo :o))).
Mohlo byť niečo po pol štvrtej a ona, rovnako ako každý deň, cestovala z práce. Starý „ikarus“ prehrkotal cez Pezinok, Svätý Jur a vchádza do Bratislavy. Pomaly vstala, prišmochtala sa ku dverám a zazvonila, keďže zastávka, na ktorej vystupovala, bola „Na znamenie“. Ani si nevšimla, že na mieste, kde predtým sedela, zostal opustene ležať jej modrý mobilný telefón. Mladík sediaci cez uličku najskôr len nechápavo pozeral, no potom rýchlo natiahol ruku a mobil vzal. Autobus začal spomaľovať...
Na prvý pohľad sa vám možno zdá, že som pes, ale to je veľký omyl. Ja som KRÁLIK :o)))
Dnes sme v škole písali z matematiky písomku. Zložená slovná úloha, také to: Jurko má 74 cukríkov, Jožko má o 27 menej. Koľko cukríkov majú chlapci spolu... veď to poznáte. Boli skoro samé jednotky, no že by som z toho mal obzvlášť veľkú radosť, sa povedať nedá : (((
Nie som ani zďaleka nijakovsky erudovaný telocvikár, no tento predmet, najmä u tých mojich tretiakov, učím rád. Nejaká tá naháňačka na úvod, potom rozcvička, na spestrenie rýchla vybíjaná. Aby sme aj učebným osnovám a plánom spravili radosť, nasleduje pasáž „seriózneho cvičenia“ a po nej, po nej obvykle príde na rad florbal alebo futbal. Záverečnú hru zvyčajne sprevádzajú vášnivé výkriky, smiech, či plač...
Dianie v politike moc nesledujem. Možno preto, že tomu dianiu veľmi nerozumiem, alebo jednoducho považujem iné veci za dôležitejšie. Občas sa ale zadarí...Na to, že nás, (m)učiteľov, deti milionárov považujú za spoločenských „niemandov“ a „looserov“, som si zvykol (i keď ani to nie je chvalabohu pravidlom :o), ale dehonestácia tohto povolania na pôde parlamentu? Áno, je možné, že pani Belousovová viedla minulo-týždňové zasadnutie parlamentu nevhodne, možno i v rozpore s ústavou, no označiť toto jej jednanie za učiteľskú diagnózu, mi príde nesprávne. Neviem prečo, ale pri čítaní záznamu z rokovania som mal taký čudný pocit... Možno je to tým, že som prvé štyri roky (m)učil na dedine...(Dôležitý dodatok: V žiadnom prípade sa nestotožňujem s názormi SNS a tento krátky článok považujem za apolitický!)
„Bože, zas prídem neskoro do práce... Uhni z ľavého pruhu ty chumaj, nevidíš, že sú tu rýchlejšie autá?“ ...letmý pohľad na hodinky... “...idem nesko...do prdele, chodec...“...a preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu... Ps: Vo Svätom Jure je od dnes o jedného postaršieho pána menej...Pps: Vodiči, jazdime opatrne...chodci, prechádzajme opatrne...aby sme sa nemuseli pýtať, komu...
