Bývalý (m)učiteľ na I. stupni ZŠ, ktorý sa platonicky priatelí s Jonathanom Livingstonom, so Siddhárthom a hobitmi. Znamenie vodnára ho predurčuje k uletenosti všetkými smermi - hudba, literatúra, šport ... Zoznam autorových rubrík: Moja malá fikcia, Viera ako ju cítim, Aj také sa mi stalo, Moje malé postrehy, Zo života, Život je krásny, Malé gramatické okienko, Logopedické okienko, Rozprávky (aj) pre dospelých, Milovaťžofiu, Nedeľná ... veď viete : o ))), Biblia očami laika : ), ...cestou ma vanie..., šerm, moje hudobné výlevy, Etika u mňa v triede :o), Moja poviedkovňa, Pracujem ako divý :o), baška, (pre mňa) zaujímaví ľudia, na slovíčko, Nápadník, Súťaž krátkych videí, Súkromné, Nezaradené
Pred pár dňami sme si domov objednali plastové okno. Vybrali sme si z viacerých ponúk, tú, ktorá vyzerala časovo najlepšie, a cenovo prijateľne. Nasledoval stručný telefonát a všetko bolo zdanlivo v najlepšom poriadku.
Ako vášnivý „Tolkienovec“, som si nemohol nechať ujsť sobotňajšie večerné televízne vysielanie druhého dielu trilógie Pán prsteňov. Viackrát som čítal knihu, i videl film. Strhujúci príbeh vykresľujúci boj o osud Stredozeme, ma nanovo uchvátil. Zaujalo ma však niečo, čo som si doteraz nevšimol.
V máji tohto roku sme poriadali zber papiera. Každý učiteľ si vzal na jeden deň službu. Mne pripadla šichta na štvrtok. Všetko prebiehalo tak, ako aj po iné dni. Tesne pred záverečnou mi však niektorý žiak priniesol hrubú knihu, vraj že by ju chcel dať do zberu. Kniha bola iste veľmi stará, lebo písmo v nej malo zvláštne tvary. Nakoľko som sa voľakedy učil po latinsky, na prvý pohľad mi bolo jasné, že ide starší typ latinčiny, v súčasnosti už nepoužívaný. Keď som si neskôr knihu listoval s latinsko – slovenským slovníkom v ruke, zostal som prekvapený z tém, ktoré kniha ponúkala. Pokúsil som sa preložiť prvú tému.
I udeje sa roku pána dvetisíceho piateho, dňa pätnásteho i mesiaca desiateho, že zástupcovia mnohých národov a náboženstiev stretnú sa, by svojimi súbojmi svetový mier stvrdili.
Nezvyčajný konvoj Päť plne naložených chlapov pomaly kráča úzkym lesným chodníkom, ktorý vedie priamo do „Totémového lomu“ nad starou Dúbravkou. Zrejme na letný „čunder“. Na prvý pohľad na nich nepozorujem nič zvláštne : maskáče, kanady, kovbojské klobúky... snáď iba množstvo nákladu je trochu nezvyčajné. Aké je však moje prekvapenie, keď si všimnem viacero pomenších postavičiek tmoliacich sa v ich blízkosti. Bežná situácia sa odrazu mení na niečo, čo si vyžaduje vysvetlenie. Najmenšie z detí môže mať sotva tri roky, no i tak si nesie svoj ruksak a v chôdzi si pomáha palicou.
„Vážení rodičia, od dnešného dňa sa stávate starými rodičmi a ja som šťastný otecko.“ Takýto oznam našli rodičia žiakov 4.C zo ZŠ Tbiliská v žiackych knižkách svojich ratolestí. Odkaz vzbudzujúci úsmev na tvári však v sebe ukrýva omnoho viac, než len pokus pobaviť rodičov.
Stretol som mladíka, ktorý tvrdil, že pozná zmysel života . Háčik však bol vtom, že poznanie sa objavovalo vždy len vtedy, keď v noci hýril. Ale keď sa ráno zobudil, nepamätal si celkom nič. Aby tajomstvo spoznal, pripravil si raz tesne pred záťahom papier a pero. Svoje pocity sa chystal zapísať a tak priniesť na svetlo sveta poznanie, ktoré trápi ľudí už od nepamäti. Ráno, keď mladík vstal, a to vstávanie nebolo vôbec ľahké, prehľadal vrecká. Zrazu ucítil v ruke pokrčený papierik. Otvoril ho a...
Ako vášnivý čitateľ rozprávok som sa nedávno dostal ku knižke M. Macourka „Láska jako dělové koule.“ Spomedzi mnohých veľmi pekných rozprávok ma vzhľadom na moju profesionálnu deformáciu upútala jedna, ktorá rozprávala o malej žirafe. Tá mala vždy jednotku z matematiky aj z čítania, ale z telocviku mala vždy päťku, lebo nevedela urobiť kotúľ. Bola z toho celá nešťastná, a aj keď jej všetci radili, ako na to, žirafe sa kotúľ nikdy nepodaril. A keď bol koniec školského roku a rozdávalo sa vysvedčenie, žirafa mala päťku z telocviku a veľmi plakala. Prišla domov a jej ocko s mamičkou sa pýtali, čo sa jej stalo. Žirafa sa priznala, že má päťku z telocviku, a mamička s ockom nepovedali nič, išli do vedľajšej izby a dlho sa tam radili, a keď sa vrátili, niesli svoje staré vysvedčenia, a keď si ich malá žirafa pozrela, našla tam päťky z telocviku.
Žijeme v dobe, kedy sa objavuje čoraz viac vojenských konfliktov, nesvárov a potýčok medzi národmi, či štátmi. Viacerí z nás sa pýtajú prečo. Veď v oblasti vedecko-technického rozvoja napreduje ľudstvo míľovými krokmi, lekári dokážu „vrátiť človeka“ z kómy, psychológovia vymýšľajú stále účinnejšie spôsoby zvládnutia stresu a myslitelia produkujú jednu skvostnú myšlienku za druhou... Tak v čom je problém?
Už niekoľko rokov fungujem ako „sezónny“ darca krvi, čo znamená, že keď mám čas, ako mnoho iných i ja priložím svoje „A+“ k dielu. Po nedávnom zhliadnutí televíznej výzvy, v ktorej pracovníci transfuziologického oddelenia žiadali o pomoc vzhľadom na kritický nedostatok krvi som sa rozhodol, že je opäť čas „pustiť trochu žilou : ) Odrádzala ma síce predstava dietnej stravy deň vopred ako i trávenie dopoludnia v preplnenej čakárni, no keďže išlo o dobrú vec, nemusel som svoje lenivejšie ja dlho prehovárať.
