svet okolo nás je dosť zložitý. Niekedy zábava, radosť, niekedy plač, niekedy zamyslenie, ktoré ma inšpiruje vyjadriť svoj názor na spoločnosť v ktorej žijem. Rád sa pozriem na rôzne faktory, ktoré kvalitatívne ovplyvňujú náš život. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Čo sa dnes robí na Ukrajine a vôbec v zemi, kde „Zítra znamená už včera“ je každému občanovi viac menej známe. O trochu zložitejšie je niektoré súvislosti pochopiť. Výsledná politika, to je obyčajne a v dvadsiatom prvom storočí zvlášť, súhrn mnohých parametrov, príčin a súvislostí.
Vláda, teda pardon – Fico sa zhodol s odborármi, že treba zvýšiť minimálnu mzdu. Pekná myšlienky – iba ako zvyčajne dosť blbá. Možno primeraná v rámci voľakedajšieho prvého mája. Ale odmysliac si veľmi peknú myšlienku – zvýšiť minimálnu mzdu na 400 €, nutne sa musia vynoriť aj myšlienky ako:
A tak už zopár týždňov mame nového prezidenta. Chvalabohu. Tento, zvolený kandidát aspoň nie je po voľbách až dlhodobo chorí. Niežeby pošta bola na vine, ale, tak ako kdekade v tomto štáte etika a s ňou spojená morálka robí problémy doterajšiemu „starému“ odpovedať na ponuku novozvoleného prezidenta.
Nedávno sme sa išli div nie pobiť, aby sme dopriali tomu svojmu, nášmu vyvolenému politikovi na pár rokov zlatý život v župách a už je to tu zas. Voľby. Znovu pred nás stavajú nejaké, podľa nich zásadné otázky bytia, alebo nebytia, života a smrti, budúcnosti štátu, prosperity pre nás. Všetko je však iba očný klam.
A už je to zopár týždňov chvalabohu za nami. Voľby. Voľby ako spasenie. Pre niektorých Síce iba do VÚC, ale predsa len voľby.
Podľa predstaviteľa Združenia nemocníc ide na platy zamestnancov nemocníc približne sedemdesiat percent z platieb zdravotných poisťovní. Z tých zvyšných cca 30 percent ide, by malo ísť, na prevádzku, zvyšovanie úrovne zdravotnej starostlivosti, nové investície, náklady na údržbu a technický stav majetku...... a výsledok je taký ako je. A podľa vývojovej krivky bude ešte horší.
Plachtinskú agentúru vedie exsiskár. Šéfom Regionálnej obstarávacej agentúry (ROA) v Horných Plachtinciach je už týždeň Ján Feranc, ktorý je aj väčšinovým majiteľom. Feranc bol dôstojníkom tajnej služby. Podobné vety, nech už sa týkajú akejkoľvek oblasti čítame už zopár dní. Aj v Sme, aj inde. Že to je iba náhoda? Nie, to je pravidlo, také javy! Iba o tom národ nevie a netuší. Alebo nechce tušiť. K jeho spokojnosti stačí, že má párkrát do roka hokej a že si môže v súkromí ponadávať. Na všeličo. Len tak.
Nezamestnanosť láme rekordy a pomôcť zastaviť a znížiť ju má (vraj) Štátna politika zamestnanosti. Alebo nezamestnanosti - po našom.
Oh Bože, kedy toto všetko prestane. Nič iné iba sprostá propaganda, ktorá má nádej vzbudzovať v „obyčajných ľuďoch“ pocit (iba pocit) neskutočnej dôležitosti Slovenska, ktorá sa nezakladá na pravde ani na logike.
Štát ide platiť, podľa koncepcie preštudovaného (v hanlivom zmysle slova) ministra práce, príspevky na jedno (každé?) pracovné miesto.
Tak, bratia Česi to majú za sebou. A či chcem, alebo nie z ich prezidentských volieb na mňa dýcha podobný duch, ako aj na Slovensku.
"Ja nie som ostuda Slovenska, Vy ste ostuda Slovenska," (parafrázovaný fragment z vyjadrenia prezidenta na reakciu predsedu SaS) - alebo nepodarený prezident.
Všimol som si. Pokojne a dôstojne oslavovala, teda podľa prázdnych fľašiek akože oslavovala určitá časť , hlavne mladších občanov Nový rok, alias vznik nášho štátu (ale vlastne aj ten predchádzajúci bol náš. Alebo nie?).
V Európe, okrem Balkánu už viac ako dve generácie neboli vojny a dá sa povedať, že už veľká väčšina národov, aj nášho, nepozná strasti, strach, utrpenie a bolesti vojny. Dokonca, tak troch aj vďaka morálne spustnutým médiám, pre ktoré je prvoradý bulvár, už si to ani nevieme predstaviť. Chvála Bohu.
Krásne sa rozbehla slovenská občianska a politická scéna. Aha ho! A že vraj nič nové. Všade je „pokoj“ – už osem mesiacov. No?
Dnes (v stredu večer) som pri sledovaní diskusie medzi jedným politikom a druhým videl zrkadlo nielen politiky na Slovensku. Zrkadlo nás.
Bolo doslova zarážajúce akými nepatričnými argumentmi a odborne nesúvisiacimi s týmto prípadom sa ochraňoval minister Počiatek v televíznych diskusiách pri téme Padnutý most pri Levoči.
Kradne sa, rozkráda, klame, uráža, osočuje, zneužívajú sa hádam všetky fondy a eurofondy, politické strany si nadeľujú, nekvalifikované riadenie štátnych organizácií a robí sa v tomto štáte hádam všeličo, čo sa dá a môže . . . do tohto národného folklóru sa dostal štát, vedenie štátu a za ním aj občianstvo.
Už pred pár týždňami sa skončila jedna zaujímavá akcia, ktorá pritiahla k obrazovkám podstatne viac ľudí, ako by si STV-RTVS zaslúžila. Ale nech. Bolo to v záujme nás. Aspoň sme si oddýchli – pravda nebolo to také niečo ako hokej, ale čert ho ber. Aspoň sme videli športový svet. A svet videl nás.
Pri poslednom nedeľnom obede som sa náhodou nazapočúval do diskusie, v tomto prípade tam bola téma dotýkajúca sa dôchodkového systému. Aj to by som si ani nebol všimol, keby som odrazu nezapočul slová, ktoré mi vyrazili dych. Slová, ktoré viac-menej potvrdzujú fámu, že niektorí docenti práv neovládajú matematiku a o ekonomike ani nevravím.
