Občiansky aktivista, ktorého osobnou aj profesionálnou prioritou je ochrana zdrojov pitnej vody. Voda je nositeľkou života, ale ľudia si stále naplno neuvedomujú jej dôležitosť pre náš život. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Bratislava
Posledné dni na každej diskusii počúvam zhruba toto: Som finančne nezávislý a kampaň si platím sám. Toto je formulka, na ktorú naletí skoro každý, dokonca aj pán Daniš, ktorý povie, že by bolo smiešne aby mal pán Nesrovnal transparentný účet.
V sobotu 15.10. televízia Bratislava zorganizovala verejnú diskusiu všetkých desiatich kandidátov na primátora mesta Bratislava. Diskusia bola za strany redaktorov veľmi korektná a vecná.
Pani Kratochvílova pred niekoľkými dňami zverejnila blog, v ktorom hovorí o reklame okolo nás a ako sme sa nenaučili správať k verejnému priestoru. Od minulého týždňa považujem tieto slová od pani Kratochvílovej a kohokoľvek zo strany Sieť za veľmi vtipné a cynické.
V článku denníka SME o účtoch kandidátov na primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy sa mohli čitatelia dozvedieť, že rôzne bankové inštitúcie ponúkajú pre politikov transparentné účty, že ich zriaďovanie a manipulácia s nimi má svoje muchy a tiež, že nie každý kandidát cítil potrebu oboznámiť verejnosť s cenou svojej kampane. To najdôležitejšie posolstvo však ostalo skryté.
Už aj bratislavskí vtáčkovia si štebotajú o tom, že sa opäť uvažuje o zmene zákona o Bratislave. Už nie kväli zlému zastupiteľstvu a neochote zvoliť správneho víceprimátora ale kvôli funkcii hlavného architekta. Už aj nahlas začína v Bratislave prebiehať diskusia o tom, či treba kompetencie hlavného architekta posilniť alebo oslabiť. Ja si myslím, že posilniť.
Nie som a nikdy som nebol zaslepeným priaznivcom priamej demokracie, ktorá vraj má byť vo svojej extrémnej forme v mysliach niektorých skupín potácajúcich sa na okraji politického spektra, liekom na všetky neduhy sveta a ľudstva. V niektorých konkrétnych prípadoch by sa však po referende, tomto najstaršom demokratickom politiku, malo siahnuť.
Milujem Petržalku! Petržalka, konkrétne Ovsište, Insula Habern alebo po maďarsky Zabos je mojim domovom 25 rokov. Narodil som sa síce v nemocnici na Bezručovej ale inak celý život, žijem a dúfam, že budem žiť v Petržalke-Ovsišti.
Koncom marca sa uskutočnilo na pôde ministerstva hospodárstva výjazdové rokovanie parlamentného výboru pre hospodárstvo a jedinou témou rokovania bol projekt ropovodu Bratislava - Schwechat Pipeline. Čuduj sa svete alebo vlastne ani nie ako najväčší odborníci na energetickú politiku Slovenska sa stali dvaja poslanci SMERU Andrej Kolesík a Dušan Muňko.
Prvý moderný vodovod v Bratislave sa spustil presne pred 128 rokmi 4. februára 1886. Ale história vodárenstva v Bratislave sa začala písať už v roku 1868, keď sa bratislavská mestská rada začala zaoberať budovaním vodovodu pre Bratislavu. Mestská rada ako prvého oslovila anglického odborníka Johna Moora, aby Bratislave predložil návrh vodovodu. Návrh Johna Moora bol však pre mestskú radu neprijateľný, nakoľko vybraný vodný zdroj nespĺňal požiadavky celeročnej prevádzky a bezproblémovej dodávky pitnej vody pre Bratislavu. Preto sa rozhodlo osloviť ďalšie firmy.
Takúto otázku si kladú mnohí z nás, no v prvom rade by si ju mala položiť naša súčasná vláda. Slovenská republika v roku 1990 (ešte ako súčasť ČSFR) zaviedla volenú samosprávu na úrovni obcí a v roku 2001 na úrovni Vyšších územných celkov. Definitívne sme tak opustili totalitné spôsoby absolútnej nadradenosti centra nad jednotlivými časťami krajiny, obcami, mestami a vyššími územnými celkami.
Za tie roky, čo sa naše občianske združenie angažuje proti výstavbe nezmyselného ropovodu cez územie Žitného ostrova a neskôr aj Bratislavy sme sa od kompetentných orgánov dočkali množstva vykrúcania sa a obštrukcií. Márne sme v mene verejnosti niekoľkokrát žiadali, aby ministerstvo hospodárstva, Transpetrol a štátom subvencovanú spoločnosť Bratislava – Schwechat Pipeline (BSP) poskytli podrobnosti a dokumentáciu k tomuto „strategickému“ dielu. Keď sa prokurista BSP vyjadril, že ropovod, tak ako je naplánovaný, vydrží aj jadrový výbuch, chceli sme vidieť dôkazy, že tomu tak skutočne je. Pretože jedna vec sú reči politického nominanta a druhou je nezávislé posúdenie navrhovaných technických parametrov. Nehovoriac už o verejnej diskusii, ktorá nemôže prebehnúť bez dostatočných podkladov.
Od schválenia územného plánu Bratislavského kraja, ktorý ropovod uvádza len ako zámer s vylúčením Žitného ostrova o tomto projekte kompetentné miesta akosi mlčali. Niekto by si mohol myslieť, že dôvodom sú blížiace sa krajské voľby a snaha zbytočne nevíriť hladinu verejnej mienky. My sme sa domnievali, že po viacerých komunikačných prešľapoch pracujú spoločnosti Transpetrol a Bratislava - Schwechat Pipeline (BSP) na tom, aby umožnili konečne otvorenú debatu o možných prínosoch a rizikách ropovodu a pokúsili sa nakloniť si na svoju stranu verejnosť o ktorú v tomto prípade ide v prvom rade. Jednoducho povedané, že sa začnú správať tak, ako sa na civilizovanú a demokratickú spoločnosť patrí. Naša nádej však bola márna. BSP, firma financovaná primárne z verejných prostriedkov si stále predstavuje verejnú diskusiu ako fórum na ktorom sa síce môže zúčastniť verejnosť, ale len tá „ich“ a môžu zaznieť názory, ale len tie „správne.“ Najhoršie na tom je, že na takúto prezentáciu zneužila podujatie, ktoré má úplne rozdielne ciele a myšlienky.
Priatelia na úvod tohto blogu sa vám chcem ospravedlniť, že som sa na niekoľko týždňov odmlčal a ďalší blog píšem až teraz. Celé leto, ale najmä posledný týždeň bol hektický. Všetka moja energia sa točila okolo ropovodu Bratislava – Schwechat Pipeline a vodného diela nad Bratislavou.
Nejakú dobu hovorí ministerstvo hospodárstva a Transpetrol, že ropovod Bratislava – Schwechat Pipeline ma slúžiť ako diverzifikácia Slovenska a je to pre nás strategický projekt. Ale tie iste organizácie sa v minulosti báli rekonštrukcie ropovodu Adria ako čert kríža. A nakoniec je všetko inak.
Tento blog som si dovolil napísať ako reakciu na posledné vyjadrenia rezortu hospodárstva na adresu OZ Nie ropovodu. Ministerstvo hospodárstva miesto mediálnych útokov na mimovládku, ktorá sa problematike ropovodu venuje od roku 2009 by malo radšej verejnosti predstaviť detaily projektu ropovodu cez Bratislavu.
Začiatkom tohto týždňa sa v Bratislave uskutočnili dve dôležité stretnutia zástupcov OZ Nie ropovodu s predstaviteľmi opozičných politických strán. V pondelok s SDKÚ-DS, SaS, OĽaNO a Novej väčšiny – dohody a v utorok s KDH a Most-Híd za účasti predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Pavla Freša. Predmetom rokovaní bol v oboch prípadoch spoločný postup za zmenu novely Zákona o významných investíciách a zároveň vyjadrenie jasného postoja proti stavbe ropovodu cez územie Bratislavy.
Za posledný týždeň je stále viac cítiť, že sa približujú župné voľby. Viacerí kandidáti sa začali vyjadrovať k téme ropovodu Bratislava – Schwechat Pipeline (BSP). Niektoré vyjadrenia sú vecné aspoň so základnou znalosťou problematiky ale niektoré sú úplne mimo realitu bez vedomostí o základných aspektoch tohto projektu.
Pred dvoma týždňami prebehla médiami nenápadná správa, že železničné spoločnosti Rakúska, Slovenska, Ukrajiny a Ruska chcú dať opäť preskúmať možnosť potiahnutia širokorozchodnej trate až do Viedne. V súvislosti s plánovanou stavbou ropovodu Bratislava – Schwechat Pipeline (BSP) mi napadla otázka kam vlastne speje súčasná hospodárska stratégia Slovenska ? K presadzovaniu a obhajobe vlastných ekonomických záujmov, alebo vychádzaniu v ústrety želaniam silnejších, susedných štátov a korporácií ?
Na poslednom rokovaní bratislavského mestského zastupiteľstva padla zo strany poslancov zaujímavá otázka: „Musí ropovod Bratislava – Schwechat Pipeline prechádzať cez Bratislavu?“ Odpoveď by mala znieť: nemusí ale vlastne „musí“.
Na Slovensku sa o potrebe energetickej diverzifikácie od Ruska hovorí už niekoľko rokov. V minulosti nás Rusko od dodávok plynu a ropy odstavilo už viackrát, aj keď len na krátku dobu. Po prvý krát sme na vlastnej koži pocítili našu energetickú závislosť v roku 2009, keď sme pochopili, čo je to byť doslova odrezaní od plynu.
