Juraj Draxler
SME: mystifikácie, nezmysly a morálka
Nikto nemôže o denníku SME povedať, že nevie tvoriť aj kvalitnú žurnalistiku. Niekedy veľmi kvalitnú.
Momentálne žije v Prahe, kde píše, skúma a vyučuje. Po rokoch strávených v západnej Európe je to príjemná zmena, aj keď to počasie by mohlo byť aj lepšie. Bloguje aj na http://blog.etrend.sk/juraj-draxler/. (Foto: European Alternatives Cluj) Zoznam autorových rubrík: Politika, Dôchodkové veci, Cestopisy, Praktické rady, Impresie, Ekonomické zamyslenia, Moje alter ego, Súkromné, Nezaradené
Nikto nemôže o denníku SME povedať, že nevie tvoriť aj kvalitnú žurnalistiku. Niekedy veľmi kvalitnú.
Krízu takéhoto charakteru nemožno presne predpovedať v zmysle: "svetové hospodárstvo sa začne rúcať v januári, dno dosiahne v decembri, mierne oživenie bude v júni ďalšieho roka". To sa jednoducho nedá, kríza nie je fyzikálny úkaz. Chytrí ľudia už ale dávno poukazovali na tri veci:
All of the lengthy papers written during my BA and MA studies, including occasional typos and hasty formulations. Enjoy.
Úprimne povedané, americké zvládanie krízy je asi také efektívne, ako politika, ktorá k tej kríze viedla. Americká vláda sa napríklad dlhodobo vzpierala prevzatiu bánk, len aby bolo zachránené vlastníctvo akcionárov.
"Keď máte, guys, jasný cieľ, vás nemôže nič zastaviť. Juice?" "Juice!"
K nedávnemu článku plnému odkazov na zaujímavé čítanie o kríze pridávam odkazy na dva články v dnešnom Financial Times. Ak chcete v skratke vedieť, čo bolo zhnité v bankovom systéme, tieto dva články to vystihujú dokonale.
Svetlá stránka krízy: niektoré svetové médiá kríza vybičovala k špičkovým výkonom.
Bohužiaľ, na blogovanie asi nejaký čas nebudem mať čas. Ale ak náhodou moju stránku budete navštevovať, môžete si aspoň kliknúť na niektorý z pekných blogov, ktoré som za posledné mesiace objavil. Oddychová alternatíva k viac špecializovaným autorom, ktorých mám vo výbere pod profilom. Takže:
Leto: cez deň to mám desať minút peši k peknému jazeru. Okúpať sa a naspäť k práci za počítačom. V noci pod oknami kŕkajú žaby.
Žil som už v niekoľkých krajinách, takže mám, myslím, celkom dobre zmapované komplexy národov.
Minule som išiel autobusom cez Mariánku, takú malú obec na Záhorí, hneď za Bratislavou. Na začiatku ma okrem slovenského „Vitajte zdravilo aj veľké „Welcome. A pri opúšťaní dedinky vás vyprevadia aj s „Goodbye. Nuž hej, sedláci sa snažia byť svetoví... a robí to z nich akurát ešte väčších sedlákov.
Bohatí sú iní ako vy alebo ja. Majú viac peňazí. Oscar Wilde Pred časom som večeral s bývalým spolužiakom, ktorý je momentálne strašne vysadený na zarábanie peňazí a chystá sa tiež urobiť si MBA na niektorej z najprestížnejších škôl. Prišiel do Bruselu na nejaké školenie, ktoré organizovala jeho firma. Sedel pri jednom stole s veľmi vysoko postavenými manažérmi nadnárodných firiem. Pri večeri mi povedal: „To je neuveriteľné, ale mnohí z týchto vysoko postavených ľudí mi ani nepripadajú extra inteligentní.
Briti to s alkoholom preháňali už dávno. Ich zvyky ma trochu konsternovali, už keď som tam študoval na strednej škole, pred pätnástimi rokmi. V piatok večer sa v „našej krčme kopa spolužiakov zvykla sťať dosť brutálnym spôsobom. No, ale Slováka to zase tak veľmi prekvapiť nemôže, všakže... Nemôže? Posuňme sa pár rokov dopredu.
Ďalšie klišé, ktoré je dnes v určitých kruhoch mimoriadne populárne. V rôznych variáciách.
Veľké západoeurópske médiá informovali o gruzínskej kríze oveľa vyváženejšie ako tie slovenské. Vo všeobecnosti boli síce skôr kritické k Rusku, ale veľké formáty typu The Guardian, The Times, Le Monde, Le Figaro, FAZ či, dole u susedov, Die Presse mali popri niektorých protiruských úvodníkoch hlavne pomerne nezaujaté, analytické materiály.
O tom, ako slovenskej politickej diskusii dominujú klišé, som už písal. To hore uvedené sa používa veľmi často.
Vlaky mám veľmi rád. Cesta je pohodlnejšia ako autobusom. A v mnohých ohľadoch aj pohodlnejšia ako autom a navyše šetrnejšia k životnému prostrediu.