Momentálne žije v Prahe, kde píše, skúma a vyučuje. Po rokoch strávených v západnej Európe je to príjemná zmena, aj keď to počasie by mohlo byť aj lepšie. Bloguje aj na http://blog.etrend.sk/juraj-draxler/. (Foto: European Alternatives Cluj) Zoznam autorových rubrík: Politika, Dôchodkové veci, Cestopisy, Praktické rady, Impresie, Ekonomické zamyslenia, Moje alter ego, Súkromné, Nezaradené
V roku 2006 som sa po nejakej odmlke vrátil k písaniu komentárov pre slovenské médiá. Môj záväzok do roku 2010 je trochu si v tomto smere oddýchnuť, či už ide o blog alebo o tlač, tak uvidíme, ako to dodržím. Uvádzam (neúplný) sumár článkov za toto obdobie - keby niekomu bolo smutno... :)
Len tíško, len tichúčko. Tak nežne jej šepkal tie slová. Anna ponorila svoje ruky do jeho rúk. Ach bože, ty môj blázonko, šepkala mu. Ach bože, ty môj blázonko, šepkal jej on. Jeho slová boli ako ozvena. Nežne ho pohladila po tvári a schúlila sa do jeho náručia. Na jej pohladenia reagoval ďalšími dotykmi. Cítila sa pri ňom taká malá, taká bezbranná a predsa v bezpečí. Šepkal jej ďalšie jemné výrazy, mala pocit, akoby jej ucho opriadal pavučinou svojich myšlienok. Chcem, aby toto všetko trvalo večnosť, povedala.
Niekedy je večnosť iba slovo, ktorému sa nedá rozumieť. Pretože v tej chvíli nič iné nejestvuje.
Snob je človek, ktorý potrebuje nejaké značky dobrého vkusu. Totálne tuctový filmový snob napríklad potrebuje na označenie, že film je dobrý, informáciu, že získal Ocara. (Aj keď v skutočnosti je Oscar skôr znakom zlého vkusu. Len občas ho - omylom - dajú dobrému filmu.) Intelektuálny snob sa potrebuje oháňať dobre zavedenými akademickými značkami. A človek, ktorý potrebuje svoju osobnú kvalitu vykazovať životným štýlom, zase rád cestuje do lokalít, ktoré znejú exoticky či „in". Snob je tiež človek užitočný. Ak sa dobre zapriahne, volí (hlasom či peňaženkou) veci, ktoré by inak ostali marginálne. Ak sa zo sedláka spraví snob, aspoň si kupuje kvalitné vína namiesto lacnej pálenky a podporuje celú úžitkovú kultúru stolovania, kvalitného dizajnu a podobne. Takže, kultivujme snobov. Keď dosiahnú istý stupienok, treba im podsunúť ďalší.
Stavil na jednoduché slogany. Snaží sa oslovovať sľubmi, o ktorých vie, že ich nebude môcť splniť. A teraz vyšiel s ďalším návrhom, ktorý má akurát tak pomasírovať egá jeho potenciálnych voličov.
Mám pre vydavateľov slovenských denníkov výhodnú ponuku. Každý deň pred raňajkami, medzi šiestou a siedmou hodinou rannou, napíšem komentáre všetkým slovenským denníkom. Skorá hodina a hlad sú nutné. Aj tak hrozí, že komentáre budú príliš koherentné a faktograficky správne, ale hádam budú čitatelia zhovievaví.
Najskôr sa mi to nezdalo až také zvláštne. Pri stole v bratislavskom obchodnom centre sedela trojica žien, príšla k nim trojica kamarátiek, párovo si vyďobli pusy na líca. O hodinu neskôr na zastávke MHD: dvojica tínedžeriek, odhadom možno pätnástky, čaká na kamarátku. Tá vyjde z autobusu, cmuk, cmuk s jednou, cmuk, cmuk s druhou. Až vtedy mi to došlo: takéto formálne zvítacie bozkávanie je v Bratislave novinkou. Poznám ho z Belgicka a z Francúzska. Ale nepamätám si, žeby sa praktizovalo na Slovensku. Iste, vždy bolo zvykom ocmuknúť sa, ak sme sa s niekým dlhšie nevideli. Ale toto je iné: teraz sa tak zdravia hlavne ženy, a to také, ktoré sa evidentne vídavajú často, aj denne. Spolužiačky, kolegyne.
Leto pomaly končí, večery sa predlžujú... Ako alternatívnu zábavu pre tých, ktorých už omrzelo Človeče či Monopoly ponúkam túto originálnu stolnú hru.
Dnes ráno som sa po pravidelnej partii golfu nechal svojím rolls royceom odviezť domov, sadol som si ku krbu a rozmýšľal som nad časopisom Slovo.
A voľte ma! Zaslúžim si to, na rozdiel od čelných predstaviteľov SaS nežijem z eurofondov ani zakázok ministerstiev.
Slovensko-maďarské vzťahy sú mierne napäté aj v tých najlepších časoch. To, čo rozohrali maďarské politické elity po vypuknutí hospodárskej krízy, však prekonáva všetko.
Ďalšia dobrá firma, ktorú som si stačil obľúbiť a tá sa potom odporúčala..
The Economist je celkom príjemný časopis. Niežeby to bolo nejaké extra informatívne čítanie, ak sa venujete ekonomickým veciam, tak si kupujete Financial Times, čo je teda úplne iná liga. Ale The Economist má jednoduchý a vtipný jazyk, je to také oddychové čítanie do lietadla. Ak vám niekto dá výtlačok zdarma.
Ďalší "výkon" pseudointelektuálneho časopisu: vydá článok podpísaný autorom, ktorý ani nevie, že nejaký članok pre Slovo napísal. V tomto prípade ja.
Za ostatné zhruba tri roky som považoval za svoju občiansku povinnosť vyjadrovať sa k verejným témam. Idem si dopriať trošku luxusu a chvíľu sa dobrovoľne angažovanej publicistike v slovenských médiách vyhýbať. Pri tej príležitosti tu ale uvádzam súhrn mojich komentárov - slovenské denníky a nejaké to zahraničie - za roky 2006-9.
Slovenská politika má niektoré črty, z ktorých by si „vyspelé demokracie“ pokojne mohli zobrať príklad. Zvlášť tie anglosaské.
Analýzy kapitalizmu na stránkach Financial Times a The Economist.
