Optimista, ktorý verí, že Slovensko vie byť lepšie. Cestovateľ. Platonický športovec. Otec veselého deväťročného chlapca. Zástanca slobody a zodpovednosti. Predseda Bratislavského samosprávneho kraja. Zoznam autorových rubrík: Bratislava, Nezaradené, Súkromné
Pod Bratislavským hradom od reštaurácie Rybársky cech až po Most SNP sa tiahne kruté svedectvo zanedbanosti nášho hlavného mesta. Miesto reprezentačnej zóny bezútešný kus vzácnej zeme zakrytý za stenou bilboardov.
Na výsledkoch nedávneho prieskumu sme sa zase mnohí zasmiali. A zase cez slzy. Slováci z krajín V4 najviac dôverujú Rusku a najmenej USA. Mýty a symboly, bohužiaľ, porážajú empíriu.
Asi to poznáte. Vysoké školy vychrlili tisícky expertov na marketing a čoskoro sa všetky tie verejné monopoly na MHD či vodu a kanalizáciu, kde sa zamestnali, začali prsiť tým, že sú „lídrom v prozákazníckej orientácii“.
Cena SMS lístka v bratislavskej MHD od prvého apríla znenazdajky stúpla o tretinu. Bratislavčania cestujú drahšie ako v Prahe alebo Brne. Zdá sa, že dopravný podnik robí všetko pre to, aby čo najviac ľudí cestovalo autom.
Predstavte si to takto: Z piatich dejstiev Hamleta vypadnú štyri. Dráma trvá necelých 20 minút, potom padne opona.
Viete, ako chutí presolená polievka. A viete, ako chutí presolený krémeš? Budete vedieť, keď tento extrém ochutnáte.
Béla Bugár nesie na sebe obrovský náklad niečoho veľmi negustiózneho. Aj ja pridám svoje „zrnko“ do tohto nákladu. Podnietila ma k tomu nasledujúca veta predsedu Bugára:
Richard Sulík v rozhovore pre Denník N uznal, že v SaS existujú dve krídla. Mňa osobne zaujalo najmä to, ako to zhodnotil: „Na rozlet potrebujeme dve krídla a ja som rád, že to tak je. So všetkými vychádzam dobre.“
Hitler bol maliar, Stalin gangster, Gottwald stolár, Castro revolucionár, Husák právnik. Právnikom bol aj premiér Čarnogurský, rovnako premiér Mečiar a tiež premiér Moravčík.
Snažím sa žiť v harmónii a nevyrábať si nepriateľov. Mám iba politických oponentov.No ani tomu najtvrdšiemu politickému oponentovi by som neprial to, čo sa prihodilo minulý rok jednému nešťastnému otcovi uprostred tropického leta.
Pamätáte si časy, keď parkoviská zívali prázdnotou a cesta do centra trvala desať minút? Realita dneška je úplne iná.
Je smutné, že z pol milióna Slovákov žijúcich v zahraničí sa unúva voliť len čosi viac ako jedno percento. Ale je to viac problém Slovenska ako problém ľudí, čo hľadajú svoje šťastie v zahraničí.
Sme krajinou lúzerov, alebo sme sa od Nežnej revolúcie aj kamsi posunuli? Formujú náš svet komplexy, alebo už začína prerážať aj zdravé sebavedomie?
Kedysi sa zvyklo hovoriť o Írsku ako o tradične katolíckej krajine. Ešte v roku 1993 bol pohlavný styk gejov klasifikovaný ako trestný čin.
Dovolím si tvrdiť, že vláda Roberta Fica a premiér samotný prešli na temnú stranu extrémizmu. Na príkladoch ukážem, že nežartujem.
Premiér svojimi slovami o monitorovaní všetkých moslimov narazil na nové dno svojej perfídne xenofóbnej, strach vyvolávajúcej rétoriky. Ako sa asi má cítiť slovenský neurochirurg z Afganistanu, ktorý tu žije 30 rokov?
Na zmenách v Bratislavskej integrovanej doprave je najzúfalejšie to, že nad nimi reálne (asi) rozmýšľali (asi) vzdelaní a (asi) odborníci, ktorých za to aj platíme. Na magistráte aj na župe.
Treba uznať, že Ivovi Nesrovnalovi sa počas primátorskej kampane podarilo vytvoriť u voličov dojem, že je novou tvárou bratislavskej komunálnej politiky. Bol to však falošný dojem.
Áno, ja viem, tými pochodmi za život slovenský konzervatívny episkopát ukazuje Vatikánu, že dokáže mobilizovať tunajších ľudí za tradičné hodnoty, a tak trochu i za tradičnú neznášanlivosť.
Premiér v roku 2007 osobne podpisoval Lisabonskú zmluvu a jej mechanizmus väčšinového rozhodovania. Dnes sa kvôli nemu vyhráža súdnym sporom s EÚ.
