O problémoch mladých, ich rodín a hlavne o nebezpečenstve závislostí. Tiež o tom, ako predchádzať životným katastrofám, prípadne ako ich úspešne riešiť.Prvý kolektívny blog na SME.Tento blog budú svojimi článkami zaplňovať rôzni autori, ktorí sa dostali do problémov s drogami, alebo majú k tomuto problému čo povedať. ZÁZEMIE - úžasné združenie, kde som podpredseda Zoznam autorových rubrík: Články našich detí, Články rodičov našich detí, Články príbuzných našich detí, Denníky, Všeobecné, Raperus anonymus narcoticus, Dobrá víla Zuzka, JÚLIA FUČÍKOVÁ
Čau, asi by som ani nezaspal keby to nenapíšem. Posielam ti jeden článok, ak chceš tak ho uverejni, ak chceš tak si ho len precitaj. Včera si sa ma pýtal prečo a ja som ti na to nevedel odpovedať. Veď vieš, že písanie mi ide lepšie ako rozprávanie. Roman
Stále dostávam rovnaké otázky, na ktoré existuje množstvo pravdivých odpovedí. Vyslovujú ich rôzni ľudia za rôznych okolností. Množstvo iných ľudí sa živí tým, že sa pokúša nájsť univerzálne odpovede na tieto otázky. Dokonca niektoré vedné disciplíny považujú nachádzanie univerzálnych odpovedí za hlavný predmet svojej činnosti.
Hneď na začiatku by som mal povedať, že môj prvý kontakt s tvrdou drogou, nebol spojený so žiadnymi problémami, že som nebol zúfalý, ani nič podobné. Naopak, všetko bolo v úplnom poriadku a ja som sa tešil zo života.
Často sa stretávam s názorom, že drogy začnú brať mladí ľudia, ktorí sú rodičmi zanedbávaní, týraní a zo zúfalstva podľahnú nástrahám dílerov, ktorí na nich číhajú pred školami. Z obrovského množstva narkomanov, ktorých poznám, sa ich nájde iba niekoľko takých, ktorí by siahli po droge zo zúfalstva. Tiež neviem o takom prípade, že díleri dávali drogy do cukríkov a tak lákali deti. Prevažná väčšina ľudí začala zo zvedavosti. Tu je prvý príbeh:
Pred chvíľou som si naštartoval počítač a stiahol poštu. Sú vianoce a tak pošta prichádza neustále. Táto prišla od Romana, ktorý bol u nás na liečení. Nebolo jednoduché rozmotať taký zauzlený prípad, no nakoniec sa nám to spoločnými silami podarilo. Lekári Romanovi diagnostikovali závažnú duševnú chorobu, ktorú mal i jeho otec. Otca zastavil až pokus o vraždu matky a Romanovho brata. Roman spel bezmála k tomu istému. Keď k nám prišiel bol veľmi vystrašený, všetkých sa bál. Možno sme sa vtedy mali báť my jeho, lebo sa mohla zopakovať situácia , ktorá sa vyskytla v ich rodine. Teda krvavé nože a hukot sirén.
Ak sa človek v dnešnej dobe dozvie že má prísť o prácu, tak je to pre neho Jóbova zvesť. Snahou každého takéhoto človeka je, aby presvedčil svoje okolie o tom, že jeho práca je veľmi dôležitá a on samotný je nenahraditeľný. Ja teraz robím pravý opak a robím to s radosťou.
Včera som dostal ďalší e-mail so žiadosťou o uverejnenie postoja. Písala mi Saška, sestra Bohuša, ktorý od nás odišiel začiatkom školského roka. Chodí do tej istej školy ako Omrvinka a pri poslednej návšteve to prebehlo ako výmena stáží. Na Bohušovo miesto nastúpila Omrvinka. Bohušova sestra Saška je krásne mladučké dievča, ktorá sa väčšinu pohybuje v svojich vlastných duchovných sférach, kde nemá nikto prístup. Mne sa však dostalo tej cti a bol som to tej krehkej dušičky vpustený. Článok je opäť v pôvodnej podobe a pravopisnú chybu som žiadnu nenašiel. Aj nadpis je autentický.
