Dušan Koniar
O(d)hlásiť sa
Je pekné od ministra Kaliňáka, že má blaho a komfort občana neustále na mysli a pridaním slovíčka povinnosť ho presviedča, že koná v jeho prospech.
na pol ceste medzi nádejou, že môže byť aj lepšie a podozrením, že lepšie je vždy tomu, kto sa tým nezaoberá. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené

Je pekné od ministra Kaliňáka, že má blaho a komfort občana neustále na mysli a pridaním slovíčka povinnosť ho presviedča, že koná v jeho prospech.

Nielen hokejom žije svet. V dňoch, kedy našinec na iné ako hokej v spojitosti s Fínskom po tieto dni nemyslel, absolvovala manželka od 11. do 18. mája pracovný pobyt v rámci istého medzinárodného programu vo Fínsku. Sedem dní v Severnej Karélii.

Jednoduché a hádam aj prospešné, snáď to urobímu detskému pacientovi radosť. Keď už nie inak, tak aspoň takto ich chcem potešiť.

Ctihodné panie, ctihodný páni. Odrbali vás na troch sanitkách? A čomu sa čudujete? Ctihodný pán sklopil priezor na helme, pomkol tátoša a vyrazil do súboja za česť svojej ctihodnej dámy. Toto ste nepostrehli?

Neboli ničím výnimočné, ibaže vtedy náhoda prizvala k nášmu stolu jedného staršieho muža, náramne sympatického chlapa. Viac som ho už nevidel, zomrel dávno. V priebehu asi troch hodín, začiatkom novembra 1981, som spoznal plukovníka Martina Kučeru (generálmajor in memoriam), ako neuveriteľne vitálneho a okúzľujúceho dôchodcu, srdcom vojaka a spôsobmi dôstjníka, a chvíľu na to, ako skľúčeného a zlomeného muža, osamelého vdovca. Bez tej iskry v očiach, ktorá predtým ožarovala hroty frajersky vykrútených šedivých fúzov bývalého dragúna z 1. dragúnskeho pluku v Terezíne. (upozorňujem na rozsah textu, asi štyri strany)

Polícia aj prokuratúra si chystá zadné vrátka, aby mohli vycúvať z ošemetnej situácie vzniknutej po prepustení Jána Slotu.

Tiež spôsob ako odísť. Pod vplyvom vlastnej dôležitosti a neomylnosti, omámený roduvernosťou a spakruky nadobudnutou aj prehajdákanou dôveryhodnosťou, stráca sa kdesi neistým krokom ďalšia postavička z nášho panoptika politiky.

V niektorej z nedeľných dopoludňajších rozhlasových relácií na sklonku osemdesiatych rokov, v časoch kedy v nich zaznievali dosť odvážne dvojzmysli a narážky, debatovalo sa čosi o našej konkurecieschopnosti voči Západu. A o vyspelosti priemyslu a technológií Japonska. Milan Lasica vtedy trefne konštatoval, že Japonsko nikdy nedobehneme ani keby nám utekalo oproti.

Po abdikácii Eduarda Beneša a zvolení Klementa Gottwalda do funkcie prezidenta republiky si mnohí mysleli, že sa nič prevratné nedeje.

Jeden rozhodol múdro a stavil na základné ľudské city, druhý síce nedočkavo a nesprávne, ale gordický uzol preťal, ak ho už nevedel rozmotať.

Tak som si požiadal o zasielanie výpisov z účtu mailom. Neviem či som sa stal najlepším, zvažujem či spravím ešte krok vaším smerom, či sa nezvrtnem inam. Možno nerobím pre ekológiu toľko koľko by sa dalo, prečo sa ale na ňu vyhovárate vy?

Výbor OSN opäť niečo odporúča Slovensku. Opäť je hlboko znepokojený vývojom diskriminácie konkrétnej menšiny, opäť odporúča toto prijť, tamto preonačiť, hentamto zriadiť a hlavne, tota- tamto- hentamto riadne dodržiavať. Či sa ten Gašparovič vôbec prekecol s tými spojenými nádormi?

...je v tomto prípde legenda na Slovensku stále živá. Legenda o braní a dávaní, alebo skôr o dávaní bez zapýrenia a braní ešte suverénnejšom zo spoločnej kapsy vybíjanej.

Ľavicové rozhodnutie ešte viac ako inokedy, povedal Róbert Fico na zjazde ČSSD v Ostrave a je presvedčený o tom, že toto zabráni prevziať na Slovensku moc polobláznom a bláznom, extrémistom a populistom.

Básnik by nebol básnikom, ak by do každého svojho slovného prejavu, fyzického skutku či bežného konania a uvažovania nevložil práve to svoje básnicke nazeranie na život a na všetko, čo život prináša. Nie inak to bolo s romantickým básnikom takého razenia a pohnutého osudu, ako bol lord Byron. Takto žialil za svojim verným Boatswainom.

Ak je nezdaneným príjmom prepitné pre čašníkov či iný obslužný personál, tak isto by sa malo hľadieť na kinderko, kraslicu či peňažný obnos, ktorý si malí huncúti vyšibú. A toho drahého chľastu, čo rozjarení tatkovia vypijú, to by sa tiež malo nejako doriešiť.

Slovné spojenie z románu Dicka Francisa, ako prirovnanie výpovede muža, ktorý tesne pred epileptickým záchvatom bol svedkom čohosi. Vie čo sa stalo, vie približne kto to urobil, ale nedokáže poskytnúť najmenšiu záchytnú informáciu vedúcu k objasneniu. Slovensko je právny štát, fungujú v ňom zákony, súdnictvo, parlamentná demokracia, sloboda tlače; Slovensko vie zniesť štandardné vajce formálneho poriadku. Len tá praženica je akási divná.

Je to iba náhoda, deň hore či dolu a nie je o čom. Málo kto si vyberie deň svojho skonu a ak áno, nie kvôli dátumu či výročiu. Inak to nebude ani v prípade Huga Cháveza, ale predsa len. Tie slzy z Caracasu sú tak podobné tým z Moskvy spred šesťdesiatich rokov, či tým nedávnym z Pchjongjangu, keď sa na onen svet pobral ďalší z veľkých Kimov.

Možno, že na neexistujúci ples ministerstva zahraničných vecí hostí rozvážala neexistujúca limuzína ministerstva školstva. Možno, že sa daňoví poplatníci naivne domnievajú, že úderom polnoci sa všetko zmení. Že Malchárkov hintov sa opäť premení na tekvicu, že zapriahnuté paripy sa rozutekajú do myšacích dier, lebo sa tam už zmestia a prekvapení plesoví hostia zhíknu od úžasu. Nie sme však v rozprávke, hostia plesajú ďalej a tak híkanie ostáva na nás, oslov s povinnosťou odvádzať dane a odvody. To je naša základná povinnosť a na tú nezabúda žiadna vláda, hocako tajomne by sa správala.

Raz darmo, dobrý majster kat vie klepnúť po paprčiach. Či ich láme v kolese, drví v palečnici, naťahuje na škripci, stále k nemu tie ruky smerujú. Len sa treba vedieť dobre postaviť. A tých prosieb a modlikania, toto už musí skončiť! Aj majster popravca je iba človek, musí sa niekde posťažovať, že sa mu to natŕčanie rúk a doprosovanie sa bridí. Že to takto ďalej nepôjde.