na pol ceste medzi nádejou, že môže byť aj lepšie a podozrením, že lepšie je vždy tomu, kto sa tým nezaoberá. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Ak som to správne pochopil, Fica obchádza opäť, v krátkom slede po sebe, syndróm vreca zemiakov. Maskuje to úškrnom, ktorý ale svedčí o obrovskom strese. Maskuje svoju zbabelosť označovaním druhého za dobrodruha.
Kto si nevie dať pozor na ústa, môže sa mu stať, že po nich dostane. Najme ak to nie je prvý krát, že bude zrejme nútený čeliť obvineniu z poškodzovania dobrého mena, rozširovania nepravdivých tvrdení a urážok. Čo čakať od muža, čo cudzím ženám z pódia rozpráva obskúrne vtipy a historky, také, ktoré keď by im ich povedal manžel, vytreli by s ním podlahu.
Ani sa namá prečo. 725 oprávnených voličov na Karloveskej ulici č.5 až 61 v Bratislave, zlomok z účastníkov prvého kola prezidentských volieb, ktorí patria do volebného okrsku č.1 v Karlovej Vsi, neboli tou povestnou kvapkou v pohári, zodpovednou za jeho pretečenie. Napokon, niet ešte pre nikoho dôvodov na dvíhanie pohárov. Hoci, kalich horkosti, dopitý až do dna, predsa len sa niekomu ušiel po práve. A možno ním aj ponúkne nového spojenca, keď sa dokázali tak rýchlo zbratať. Červený a čierny
Niet takého capa, ktorý by bol najlepším záhradníkom, akého by bolo možné porovnať s reformátorom súdnictva na Slovensku, ktorý ho zároveň dlhoročne pasie (rozumej v súvislosti s capom, či hocako inak).
O pár hodín nastane volebné moratórium a tak čakám, čo sa stihne ešte objaviť v schránkach či na sieťach. Teraz je tá najvhodnejšia doba, vypustiť plyn a zakázať masku.
Ak by sa po Kryme prechádzalo šestnásťtisíc ruských poľných kurátov, či skôr popov, nevŕtali by mi niektoré veci v hlave. To by ale nesmeli byť po zuby ozbrojení a aj keď ich poslaním je poskytovať útechu a duchovnú pomoc v radoch armády, predsa len by mali mať viditeľné označenie v podobe insígnií na uniforme. Takto sa musia stále bifliť nie len meno a priezvisko, dátum narodenia a služobné číslo, ale aj hodnosť, ktorú na sebe označenú nenosia. To pre prípad, ak by padli do zajatia a chceli by užívať práva vojnového zajatca.
V disciplinovanej armáde sa nestane, aby pešiak či generál konali bez rozkazu zhora. A aj keď vysunutá hliadka zaregistruje pohyb v teréne, bez inštrukcie z velenia netuší, či má nasadiť bodák a čeliť okupantovi, alebo mávať ratolesťou osloboditeľovi na uvítanie. Rozkaz vyšiel dnes krátko po 16.00 z mobilného veliteľstva v Poprade a platená soldateska, skrčená v kryte bezvýznamnej ulice v Bratislave, našla odvahu komentovať ďalší zo Súmrakov bohov.
Ako malý chlapec som považoval za nefér, že čs. televízia neodvysielala sľúbený film Útok ľahkej kavalérie (1968), asi z technických dôvodov a o náhradnom termíne že budú divákov neskôr informovať. Nikdy som ho potom nevidel.
Neočakával som, že by sa Paška a Hrušovský pri tom aj vybozkávali. Napokon, mleli čosi o podpore jedného muža a jednej ženy. A pri takom tvrdení sa predsa nehodí, aby sa dve baby bozkávali.
Sobotňajšia dopravná nehoda v Bratislave, pri ktorej došlo k zrážke autobusu MHD a hasičského auta, s bilanciou 17 zranených a škodou za približne 130.000.- eur má zvláštnu okolnosť, prečo sa vlastne udiala.
Dokopy šesť rôznych zákonov, určujúcich pravidlá piatich rôznych volieb vykonávaných priamou voľbou, vyvoláva medzi občanmi rozporuplné reakcie. Dôvodom je nejednotnosť o tom, kedy vlastne začína volebná kampaň a skutočnosť, že pravidami o začatí volebnej kampane sa prakticky nikto neriadi. Lebo je v tom zmätok, lebo nie je určený postih, lebo to tak všetci chcú, lebo to tak všetkým vyhovuje. Napriek tomu, že všetci kričia po zjednotení volebných pravidiel do jedného predpisu. Ten návrh, z dielne vládneho Smeru, existuje. Nielen že je bezzubý ako doterajšie zákony. Vo svojom novátorstve nevie nič spoľahlivo definovať a zaručiť postih za porušovanie. Ak sa politické strany či jednotliví kandidáti mohli velebiť odkedy chceli podľa šiestich zákonov, budú mať možnosť konať tak raz jednotne a transparentne podľa predpisu nového.
Proklamovaná ochrana pracujúceho, tak ako ju klamlivo proklamujú všetky po sebe idúce vlády, dostáva opakovane vážne trhliny. Citeľne po poslednom zverejnenom stave okolo úhrad nárokov subdodávateľov Váhostavu- SK, a.s., na diaľničnom úseku, z ktorého sa subdodávateľské firmy vyhrážajú stiahnuť, práve pre notoricky sa opakujúce meškanie úhrad za dodané výkony a služby.
Tridsať roční a mladší vedieť nebudú, kto to bol ujo Tajgalík. Ak by chceli vedieť aké postavenie som mu pripisoval v časoch, kedy bol ten pojem, ujo Tajgalík, aktuálny, nech sa započúvajú do niektorého zo štátnickych či štátotvorných prejavov Pavla Hrušovského. Že sa nedá? No veď, ako je aj pravda, celý ujo Tajgalík.
Popravde, vyzeralo by to čudne. V pracovnj dobe, uprostred mesta, chlapi narábajúci karabínkou, za účelom dostihnúť kolegu tam hore v korune a pútať pozornosť okoloidúcich.
Prebehla médiami taká správa, že Trenčania prišli o jednu z budov, ktorá tvorila časť ich dlhoročnej identifikácie sa so svojim mestom. Predposledný majiteľ mal s budovou určité zámer, zámery toho, zatiaľ, posledného sú odlišné.
Odpoveď treba hľadať len a len u politikov. Tí sú zodpovední za vývoj, akým sa uberala cena peňazí, ak si ich chcel požičať štát a aké boli potom podmienky pre občana, ak si chcel požičať v banke on. Neuškodí, pri množiacich sa cielených útokoch na jedného z prezidentských kandidátov pripomenúť si, čo všetko skrývali a čo zapríčinili politické rozhodnutia v minulosti, čo si z toho odniesli a odnášajú dodnes občania. Nešlo pri tom iba o exekúcie, išlo aj o vraždy.
Ešteže včas priskočili tí dvaja, nie v službách Capuleta, ani druhovia Montekovi. Proste takí dvaja, čo tam postávali a potom aj pobehli. Stretu zabránili, vášeň však neutlmili, naopak. Aj druhý deň ešte zapýrený predseda rozprával a rozprával, o krvi a o násilí rečnil. O zabíjaní a o vešaní, o agresivite a o všetkom zlom, čo bráni dobrým vzťahom do ulíc sa vrátiť, nesvár utíšiť. O dobre však preriecť nevedel.
Keď sa tak na to Kaliňák pozrie, zdá sa mu, že otvorená podpora kandidáta Smeru, Róberta Fica, politickými nominantami Smeru, šéfmi okresných úradov, štátnych poisťovní či úradov práce je v poriadku.
Možno si vy, skôr narodení, spomeniete na staršiu westernovú komédiu z roku 1969, z ktorej som si prepožičal názov. Zoznam podporovateľov prezidentského kandidáta Róberta Fica, je, westernovým slovníkom povedané, strieľaním zo zálohy, útokom od chrbta. Nemáme tú česť s hrdinom stojacim uprstred prašnej ulice s doštenými chodníkmi. Čelom k protivníkovi, kútikom oka registrujúc nejakú tú Mary, strachujúcu sa o neho za záclonou povytiahnutého okna. Netŕpne celé mestečko, nedúfa jeho pomocou v prinavrátenie časov, kedy bolo všetko v poriadku, kedy vládla spravodlivosť a pokoj. Nie, máme česť s úplne inou komédiou.
Stále sa neviem zbaviť dojmu, že keď Mečiar vyhlasoval amnestiu prvý krát, ozvali sa posmešné hlasy, že v takejto forme je neplatná a tak dostal šancu na reparát a vyhlásil amnestiu ešte raz, už upraveným spôsobom a tá sa stala platnou.
