na pol ceste medzi nádejou, že môže byť aj lepšie a podozrením, že lepšie je vždy tomu, kto sa tým nezaoberá. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
V niektorej z nedeľných dopoludňajších rozhlasových relácií na sklonku osemdesiatych rokov, v časoch kedy v nich zaznievali dosť odvážne dvojzmysli a narážky, debatovalo sa čosi o našej konkurecieschopnosti voči Západu. A o vyspelosti priemyslu a technológií Japonska. Milan Lasica vtedy trefne konštatoval, že Japonsko nikdy nedobehneme ani keby nám utekalo oproti.
Po abdikácii Eduarda Beneša a zvolení Klementa Gottwalda do funkcie prezidenta republiky si mnohí mysleli, že sa nič prevratné nedeje.
Jeden rozhodol múdro a stavil na základné ľudské city, druhý síce nedočkavo a nesprávne, ale gordický uzol preťal, ak ho už nevedel rozmotať.
Tak som si požiadal o zasielanie výpisov z účtu mailom. Neviem či som sa stal najlepším, zvažujem či spravím ešte krok vaším smerom, či sa nezvrtnem inam. Možno nerobím pre ekológiu toľko koľko by sa dalo, prečo sa ale na ňu vyhovárate vy?
Výbor OSN opäť niečo odporúča Slovensku. Opäť je hlboko znepokojený vývojom diskriminácie konkrétnej menšiny, opäť odporúča toto prijť, tamto preonačiť, hentamto zriadiť a hlavne, tota- tamto- hentamto riadne dodržiavať. Či sa ten Gašparovič vôbec prekecol s tými spojenými nádormi?
...je v tomto prípde legenda na Slovensku stále živá. Legenda o braní a dávaní, alebo skôr o dávaní bez zapýrenia a braní ešte suverénnejšom zo spoločnej kapsy vybíjanej.
Ľavicové rozhodnutie ešte viac ako inokedy, povedal Róbert Fico na zjazde ČSSD v Ostrave a je presvedčený o tom, že toto zabráni prevziať na Slovensku moc polobláznom a bláznom, extrémistom a populistom.
Básnik by nebol básnikom, ak by do každého svojho slovného prejavu, fyzického skutku či bežného konania a uvažovania nevložil práve to svoje básnicke nazeranie na život a na všetko, čo život prináša. Nie inak to bolo s romantickým básnikom takého razenia a pohnutého osudu, ako bol lord Byron. Takto žialil za svojim verným Boatswainom.
Ak je nezdaneným príjmom prepitné pre čašníkov či iný obslužný personál, tak isto by sa malo hľadieť na kinderko, kraslicu či peňažný obnos, ktorý si malí huncúti vyšibú. A toho drahého chľastu, čo rozjarení tatkovia vypijú, to by sa tiež malo nejako doriešiť.
Slovné spojenie z románu Dicka Francisa, ako prirovnanie výpovede muža, ktorý tesne pred epileptickým záchvatom bol svedkom čohosi. Vie čo sa stalo, vie približne kto to urobil, ale nedokáže poskytnúť najmenšiu záchytnú informáciu vedúcu k objasneniu. Slovensko je právny štát, fungujú v ňom zákony, súdnictvo, parlamentná demokracia, sloboda tlače; Slovensko vie zniesť štandardné vajce formálneho poriadku. Len tá praženica je akási divná.
Je to iba náhoda, deň hore či dolu a nie je o čom. Málo kto si vyberie deň svojho skonu a ak áno, nie kvôli dátumu či výročiu. Inak to nebude ani v prípade Huga Cháveza, ale predsa len. Tie slzy z Caracasu sú tak podobné tým z Moskvy spred šesťdesiatich rokov, či tým nedávnym z Pchjongjangu, keď sa na onen svet pobral ďalší z veľkých Kimov.
Možno, že na neexistujúci ples ministerstva zahraničných vecí hostí rozvážala neexistujúca limuzína ministerstva školstva. Možno, že sa daňoví poplatníci naivne domnievajú, že úderom polnoci sa všetko zmení. Že Malchárkov hintov sa opäť premení na tekvicu, že zapriahnuté paripy sa rozutekajú do myšacích dier, lebo sa tam už zmestia a prekvapení plesoví hostia zhíknu od úžasu. Nie sme však v rozprávke, hostia plesajú ďalej a tak híkanie ostáva na nás, oslov s povinnosťou odvádzať dane a odvody. To je naša základná povinnosť a na tú nezabúda žiadna vláda, hocako tajomne by sa správala.
Raz darmo, dobrý majster kat vie klepnúť po paprčiach. Či ich láme v kolese, drví v palečnici, naťahuje na škripci, stále k nemu tie ruky smerujú. Len sa treba vedieť dobre postaviť. A tých prosieb a modlikania, toto už musí skončiť! Aj majster popravca je iba človek, musí sa niekde posťažovať, že sa mu to natŕčanie rúk a doprosovanie sa bridí. Že to takto ďalej nepôjde.
Opisovala dojmy dôchodkyňa, pani Magdaléna z Pezinku, po stretnutí so šarmantným premiérom a jeho suitou. Blíži sa MDŽ a tak treba povymetať čo najviac kultúrnych domov. Keďže Mečiar už na podobné turné nechodí, má teraz pani Magdaléna jeho (Fica), ako sa vyjadrila
Ak niekto niekoho odfotí pod sprchou, je to porušenie súkromia. Ak niekto vybehne nahý pred objektívy, chce byť práve takto videný.
Je to už možno aj dvadsať rokov, túto príhodu mi pripomenul blog Petry Jurečkovej "Ako sme našli muža v snehu". Situácia bola dosť podobná, snehu pomenej, zato silná poľadovica a niečo po polnoci asi -10°C. V polovici Dlhých Dielov sa mi taxikár ospravedlnil, ale kvôli tej poľadovici nevedel vyjsť až hore, musel som teda šľapať peši.
Človek sa vždy niečo nové dozvie. Stačí aby na svetlo vyplávalá nová kauzička a začali sa k nej vyjadrovať politici. A ja som si myslel, že daňový úrad má dosah na každého, že sa hodí každé euro vyžmýkané od občana.
Aj keď štyri ľudské postavy na veži františkánskeho kostola jasne znázorňujú činnosť svojej obživy, svojho postavenia v spoločnosti, nie sú to najbežnejšie profesie stredovekého mesta. Mních podlieha svojmu rádu, nie mestu. Dojky, ani žiadne iné ženy, nemali záštitu v mestských cechoch. Dvorný blázon podliehal hierarchii kráľovského alebo šľachtického dvora. Kamenár, ak bol z hute majstra- staviteľa katedrál, mal spomedzi remeselníkov výnimočné postavenie. Mohol sa na základe pápežskej buly slobodne pohybovať po Európe a stavať chrámy. Nepodliehal regulám mestského cechu a od jeho pracovnej potulky pochádza termín stále opradený záhadami- slobodomurár.
Približne 115 rokov je v Petržalke umiestnený originál vrchnej časti veže z františkánskeho kostola. Myslím, že som našiel blázna, dojku aj mnícha, určite opicu, možno psa a prasa. Možno aj harpyu a mantichoru, len je to celé akosi domotané. Kamenár tam nie je a ani tam byť nemôže, je však možné, že to málo, čo ostalo z jedného chrliča je zbytok drapérie a bola tam teda aj štvrtá ľudská postava.
Z dvanástich gotických chrličov veže kostola františkánov v Bratislave, osem má podobu viac menej reálnych zvierat. Štyri ľudské postavy sú ľahko identifikovateľné. Dvorný blázon vo svojom šašovskom oblečení ukazuje figu borovú. Dojka ponúka prsník k dojčeniu. Kamenár, s kladivom a dlátom v rukách, akoby sa všetkému smial. On je však iba chrlič, musí mať rozďavené ústa kvôli prietoku vody. Mních sa škriabe pod habitom, asi ho hryzú blchy. Sochy sú kuriózne a som presvedčený, že ak by boli bližšie k očiam a objektívom turistov, vážne by konkurovali v popularite Čumilovi a otatným bratislavským sochám, pri ktorých sa turisti tak radi fotia.
